Predmet skúmania ekonómie

Ekonómia je veda usilujúca sa poznať podstatu ekonomických síl, ktoré významne ovplyvňujú náš život. Existovali rôzne definície predmetu ekonómie, ktoré sa líšili v závislosti od školy, ktorej sa týkali. U merkantilistov to bolo bohatstvo, ktorého zdrojom bol podľa nich obchod; fyziokrati preniesli predmet ekonómie zo sféry obehu do sféry výroby, aj keď za zdroj bohatstva považovali len pôdu a poľnohospodársku výrobu. Predstavitelia anglickej školy rozšírili predmet ekonómie na výskum podmienok výroby a rozdeľovania národného boahtstva vytváraného vo všetkých sférach materiálnej výroby. V súčasnoti je ekonómia skúmaná ako vedo o výrobe, rozdeľovaní a spotrebe národného bohatstva.

Ekonómia spolupracuje s mnohými inými vedami ako sú štatistika, metódy matematickej pravdepodobnosti a.i. Čiže ekonómia je interdisciplinárna veda. Zahŕňa viacero smerov a škôl, kt. sú často protichodné. Ekonómia je slovo gréckeho pôvodu (oikos – dom, hospodárstvo, nomos – pravidlo, zákon). Začiatok ekonómie ako samostatnej vedy sa datuje od vydania práce Adama Smitha – Bohatstvo národov.

Subjetky ekonómie

Ekonómia vychádza z trojice subjektov – domácnosti, firmy a štát

  • domácnosti vystupujú ako spotrebitelia statkov a služieb, na druhej strane ponúkajú VF
  • firmy ponúkajú tovary a služby, od domácností nakupujú VF
  • štát sa podieľa na vytváraní dopytu a ponuky, určuje „pravidlá hry“

Ekonómia predpokladá, že subjekty sa správajú racionálne, tzn. že ich správanie je  také, ktoré vedie  najefektívnejším spôsobom a najkratšou cestou k dosiahnutiu ekonomického cieľa. Je vedou o tom, ako spoločnosť využíva vzácne statky. Potreba je pocit nedostatku, ktorý sa snažíme odstrániť. Statky sú prostriedky na uspokojovanie potrieb.

Výrobné faktory

Medzi hlavné výrobné faktory patria:

  • Pôda a prírodné zdroje – Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody – pôda, zdroje energie, minerálne látky. Pôda je síce produktom prírody, ale nie je voľným statkom – jej množstvo nie je neobmedzené.
  • Práca – Práca je ľudská činnosť. Kvalita práce je ovplyvnená duševnými a fyzickými schopnosťami. Množstvo práce je ovplyvnené množstvom ľudí schopných a ochotných pracovať. Hovoríme o nej aj ako o ľudskom kapitále, tento má dve obdobia vo svojom vývoji: obdobie prípravy a získavania poznatkov (vzdelávanie) a obdobie využívania získaných poznatkov na tvorbu statkov a služieb.  Osobitnou skupinou sú ľudia vyvíjajúci podnikateľskú činnosť.
  • Kapitál – Kapitál je odvodeným výrobným faktorom. Tvoria ho vyrobené statky, ktoré. ekonomika produkuje na to, aby slúžili na výrobu iných statkov.  Osobitou formou je technológia. Má formu myšlienky. Kapitálové statky sa počas svojho fungovania amortizujú (opotrebúvajú)
  • Informácie – V posledných rokoch mnohé pramene udávajú ako ďalší výrobný faktor informácie, bez ktorých sa dnes nedá úspešne produkovať, technológiu či schopnosť podnikať. Niektoré zdroje uvádzajú informácie ako súčasť výrobného faktora kapitál.

Tri funkcie ekonómie

Ekonómia ako vedná disciplína plní tri funkcie:

  • poznávaciu – skúma ekonomické javy a procesy, chce ich vysvetliť
  • pragmatickú (praktickú) – poznatky, s kt. prichádza sa stávajú základom pre praktické konanie ekon. subjektov
  • metodologickú – je teoretickým základom pre ostatné vedy – Predmet a metodológia ekonomickej teórie

Roviny skúmania ekonómie

Existujú dve roviny skúmania ekonómie, kt. nemožno oddeliť:

  • Mikroekonómia – skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (domácnosti, firmy).
  • Makroekonómia – skúma fungovanie ekonomiky ako celku, zaoberá sa agregátnymi veličinami.

Podľa toho či sa ekonómia snaží pôsobiť na ekon. život rozoznávame:

  • pozitívnu ekonómiu – prijíma ekonomickú realitu takú aká je. Snaží sa ju opísať a hľadať zákonitosti jej fungovania. Sústreďuje sa na opis ekon. reality
  • normatívnu ekonómiu – zahŕňa ekonomické a hodnotové súdy. Jej cieľom je mať aktívnu úlohu vo vývoji ľudskej spoločnosti.

Základné ekonomické pojmy

Najvýznamnejší ekonómovia a ekonomické školy

Metodológia ekonómie

Uplatnenie vedeckej metódy (Metodologické východiská ekonómie)v ekonómii zahŕňa niekoľko na seba nadväzujúcich fáz:

  • proces pozorovania
    • pozorujeme súčasné i historické javy, snažíme sa ich opísať
  • formovanie hypotéz
    • aby sme odhalili významné súvislosti medzi javmi, abstrahujeme od niektorých stránok javu (metóda abstrakcie)
    • súvislosti usporiadame do teórie (neoverená teória = hypotéza)
    • na sformovanie hypotézy použijeme analýzu:
      • vychádza z dedukcie – postup od všeobecného k jednotlivému
      • opakom dedukcie je indukcia – postup od jednotlivého ku všeobecnému
  • testovanie hypotéz, ich interpretácia
    • skúmajú sa napr. preferencie spotrebiteľa
    • ankety, prieskumy
  • syntéza ako základ ekonomickej teórie
    • na základe analýzy pozorovaných javov sa prichádza ku syntéze – spájaniu čiastkových poznatkov a k vytváraniu ekon. teórie
    • podľa toho ako sa mení ekonomická realita, menia sa aj ekon. teórie

Zdroje ekonómie

Na získavanie poznatkov z okolia sa používajú rôzne metódy:

  • Empirické metódy
  • Pozorovanie – neznemená len registráciu ale aj interpretáciu pozorovaných javov. Schopnosť zachytiť procesy v pozorovanom jave závisia aj od predchádzajúcich znalostí bádateľa. Pri každom pozorovaní vystupujú do popredia aj otázky presnosti a podrobnosti pozorovania
  • Meranie – určenie kvantitatívnej stránky skúmania javov a ich vlastností. Dôležitá je pritom voľba meracích jednotiek. Problémom pri tejto technike je konštrukcia jednotlivých ukazovateľov
  • Experiment – javy rfeálneho sveta sa skúmajú za kontrolovaných a riadených podmienok s cieľom overiť pravdivosť určitej hypotézy alebo teórie. Umožňuje skúmať určitýjav v čistej podobe aj v extrémnych podmienkach a taktiež aj poskytuje možnosť jeho opakovania

Všeobecné teoretické metódy

  • Abstrakcia – najdôležitejší nástroj. Prestavuje myšlienkový postup, pri ktorom odhliadame od nepodstatných vlastností skúmaného objektu a súčasne vyčleňujeme, fixujeme a skúmame jeho podstatné charakteristiky. Umožňuje preniknúť do podstaty javu, vyčleniť jeho podstatné vlastnosti. Výsledkom sú určité pojmy, kategórie, ktorá odrážajú spoločné podstatné znaky
  • Analýza – rozčlenenie zložitej ekonomickej skutočnosti na jednotlivé časti, čím sa vytvárajú podmienky na poznanie ich jednotlivých stránok. Hlbšie poznanie čstí je predpokladom na lepšie poznanie javu ako celku.
  • Syntéza – zjednotenie jednotlivých častí vyčlenených prostredníctvom analýzy do jedného celku. Syntéza umožňuje poznať vnútornú štruktúru a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými zložkami javu
  • Indukcia – odvodzovanie záverov z empirického material. Je postupom od osobitného k všeobecnému. Je úplné ak všeobecný poznatok bol odvodený zo všetkých javov danej množiny, preskúmaním každého jedinečného javu, čo predpokladá malý a šahko zistiteľný počet javov. V praxis a však vyskytuje javov veľké množstvo preto sa pristupuje k reprezentatívnemu výberu pozorovaných prvkov. Väčšinou sa teda postupuje k pozantkom, ktoré nie sú vyvodené zo všetkých javov celku, ale len z ich častí – neúplná indukcia. Závery z takejto indukcie nevyplývajú jeldnoznačne ale sú iba pravdepodobnými tvrdeniami, vyžadujúcimi ďalší dôkaz
  • Dedukcia – zo všeobecného poznatku sa vyvodzuje konkrétnejší poznatok

Špeciálne teoretické metódy

  • Kvantitatívne metódy – matematické a štatistické kvantitatívne metódy. Sú schopné analyzovať kvantitatívne moment ekonomických procesov. Modelovanie umožňuje uskutočňovať myšlienkové experiment
  • Sociologické metódy – metód reprezentatívneho výberu (predpoklad vedeckej indukcie), sociálna štatistika, sociálny experiment
  • Systémové metódy – skúmajú objekty ako celostné útvary, resp. slúžia na analyze a konštrukciu daných objektov ako systémov
  • Komparatívne metódy – spočínajú v porovnávaní objektov alebo ich prvkov s cieľom stanoviť ich zhodné alebo rozdielne znaky. Pozorovnávajú: plan a skutočnosť; vývoj v časovom rade; rôzne ekonomické koncepcie

Nástrahy (omyly) pri ekonomickej analýze

Pozrite si  hlavné omyly a nástrahy pri ekonomickej analýze, ktoré číhajú na neskúseného ekonóma. Patria medzi ne nedodržanie podmienky Ceteris paribus, omyl post-hoc, klam kompozície, klam dekompozície, subjektívnosť, neistota v ekonomickom myslení, ignorovanie sekundárnych účinkov. Tieto nástrahy nájdete na stránke  Omyly a problémy v ekonomickom uvažovaní.

Zoznam použitej literatúry

  • Hontyová a kolektív: ekonomická teória. Bratislava: Elita, 1996.
  • Šlosár, r. – Búrová, S. – Fabová,Ľ. – Lisý,J.: Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava:Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995
  • Šlosár,R. – Šlosárová,A. – Majtán,Š.: Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996.
  • Šíbl,D. a kolektív: Malý slovník trhovej ekonomiky. Bratislava: Elita, 1991.


Pridaj komentár