Právna ochrana hospodárskej súťaže

Rozvoj trhovej ekonomiky v SR nevyhnutne vyžaduje okrem starostlivosti o ekonomické nástroje aj vybudovanie sústavy právnych záruk riadneho fungovania trhu. Významné miesto v tejto sústave patrí systematickému celku práva na ochranu hospodarskej súťaže.

Hospodárska súťaž

Súťažou sa vo všeobecnosti rozumie „postup, pri ktorom sa pokúšame poraziť ostatných, snažíme sa vyhrať alebo byť lepší než ostatní“.

Súťaž ako taká je teda prirodzeným procesom, pri ktorom dochádza k stretu viacerých záujmov. Špeciálne postavenie v rámci všeobecného pojmu súťaž má tzv. hospodárska súťaž, ktorej zvláštnosťou sú subjekty, ktoré sa na nej zúčastňujú a jej predmet. S pojmom pracujú obchodný zákonník aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorým však chýba akákoľvek ďalšia definícia, ktorá by spresňovala tento pojem.

Prívlastok súťaže – hospodárska – by mal naznačovať, že pôjde o súťaž o určité ekonomické hodnoty. Dostaneme sa však k problému definície ekonomických hodnôt (malo by v hospodárskej súťaži ísť len získanie konkrétneho finančného prospechu alebo postačuje napr. dosiahnutie priaznivejšej pozície na trhu v porovnaní s ostatnými účastníkmi súťaže? atď.).

Dokonca môže ísť o súťaž o určité ekonomické hodnoty aj v prípadoch, ktoré na prvý pohľad nie sú subsumovateľné pod reguláciu hospodárskej súťaže.

Vymedzenie hospodárskej súťaže sa tak stáva problematické, pretože v prípade, že by sme aj došli k nejakej ucelenej definícii, pravdepodobne by bola tak všeobecná, že by sa míňala účelu, pre ktorý bola vytvorená. Hospodárska súťaž je teda súťažeo ekonomické hodnoty, ku ktorej dochádza medzi rôznymi subjektmi (fyzickými a právnickými osobami, aj keď nie sú podnikatelia – ako stanovuje obchodný zákonník).

Nekalá súťaž

Zneužívanie účasti na hospodárskej súťaži je podľa obchodného zákonníka zakázané, pričom zneužitím účasti na hospodárskej súťaži sa rozumie nekalé súťažné konanie alebo nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže (§ 42 ods. 1 ObchZ).

Súťažné právo (v širšom slova zmysle, teda ako právo ochrany hospodárskej súťaže vo všeobecnosti) je tak rozdelené obchodným zákonníkom na dve základné vetvy, a to:

1. právo proti nekalej súťaži a
2. právo ochrany hospodárskej súťaže (v užšom slova zmysle).

Rozlišovacím kritériom je povaha oboch častí súťažného práva, pričom právo proti nekalej súťaži je zásadne súkromnoprávna disciplína so zameraním na ochranu súkromných záujmov, so súkromnoprávnou metódou regulácie a so zásadami založenými na rovnosti subjektov zúčastňujúcich sa hospodárskej súťaže, na druhej strane ochrana hospodárskej súťaže disponuje verejnoprávnym charakterom, verejnoprávnou metódou regulácie so zameraním na verejný záujem a nerovným postavením subjektov právnych vzťahov.

Dobrým akcesorickým rozlišovacím kritériom je podľa môjho názoru ekonomické pozadie oboch právnych úprav, pričom právo nekalej súťaže pôsobí prevažne mikroekonomicky, ochraňuje vzájomné vzťahy medzi účastníkmi súťaže, zatiaľ čo verejnoprávna ochrana hospodárskej súťaže pôsobí makroekonomicky tým, že zabezpečuje existenciu hospodárskej súťaže ako takej a ochraňuje jej základné atribúty potrebné k jej normálnemu fungovaniu.

Protimonopolné alebo kartelové právo

Verejnoprávna ochrana hospodárskej súťaže býva tiež nazývaná protimonopolným alebo kartelovým právom a upravuje dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody), zneužitie dominantného postavenia a kontrolu zlučovania spoločností.  V ďalšom výklade sa však budem zaoberať iba súkromnoprávnou úpravou hospodárskej súťaže – teda právom proti nekalej súťaži (tiež nazývaným ako právo nekalej súťaže).

Právo proti nekalej súťaži je koncipované ako právo civilných deliktov, ktoré vychádza zo zodpovednostného vzťahu. A ak sa hovorí o nekalej súťaži ako o deliktnom, zodpovednostnom vzťahu, treba hneď dodať, že ide o vzťah objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na prípadné zavinenie (úmysel či nedbanlivosť).

Právo na ochranu hospodárskej súťaže

Právo na ochranu hospodárskej súťaže plní svoju funkciu tým, že chráni hospodársku súťaž proti konaniu, ktoré ju skresľuje nekalými praktikami, ako aj tým, že chráni súťaž proti konaniu, ktoré ju obmedzuje. Obidva práva navzájom úzko súvisia a dopĺňajú sa aj napriek tomu, že sú odlišnej povahy. Právo na ochranu proti nekalej súťaži patrí do súkromného práva a právo na ochranu proti obmedzovaniu súťaže patrí do verejného práva.

Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku fyzické a právnické osobny, ktoré sa záčastňujú hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikatelia, majú právo slobodne rozvíjať súťažívu činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa va výkon tjto činnosti. pri tejto činnosti sú povinný rešpektovať právne predpisy o hosp. súťaži a svojú účasť v súťažení nesmú zneužívať.

Zneužitie hospodárskej súťaže

Zneužitím hospodárskej súťaže sa rozumie

• nekalá súťaž
• obmedzovanie hospodárskej súťaže

Ochrana proti nekalej súťaži

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Postih nekalej súťaže sa zakladá na podmienkach

1. musí ísť o konanie v rámci hospodárskej súťaže
2. musí isť o konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže
3. toto konanie musí byť spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom

Formy nekalej súťaže

Za nekalú súťaž sa považuje:

1. klamlivá reklama – klamavá reklama
2. klamlivé označenie tovarov a služieb
3. vyvolanie nebezpečenstva zámeny
4. parazitovanie na povesti
5. podplácanie
6. zľahčovanie
7. porušenie obchodného tajomstva
8. ohrozovanie zdravia a životného prostredia

Klamlivá reklama – klamavá reklama

Klamlivá reklama alebo klamavá reklama je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch, či výkonoch, kt. je spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu, v dôsledku čoho vznikne vlastnému alebo cudziemu podniku v hosp. súťaži prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

Klamlivé označenie tovarov a služieb

Klamlivé označenie tovarov a služieb je každé označenie, kt. je spôsobilé vyvolať v hosp. styku mylnú domienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z urč. štátu, urč. oblasti, miesta alebo od urč. výrobcov, prípadne, že majú osobitné charakteristické znaky alebo sa vyznačujú osobitnou akosťou.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny nadobúda tieto formy:

• použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa právom iný.
• použitie osobitných označení podniku alebo osobitných či úpravu výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, kt. v zákazníckých kruhoch patria pre urč. podnik
• napodobenie cudzích výrobkov, obalov alebo výkonov iba v prípade, ak je možnosť vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obch. menom a výrobkami iného súťažiteľa

Parazitovanie na povesti

Parazitovaním na dobrej povesti sa rozumie také využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, kt. by inak súťažiteľ nedosiahol

Podplácanie

Podplácaním sa rozumie sa ním také konanie, ktorým súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo iného orgánu súťažiteľa, allebo osobe, ktorá je v pracovnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo pre iného súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži.

Zľahčovanie

Zľahčovanie je také konanie, pri ktorom súťažiteľ uvedie alebo rozširuje nepravdivé údaje o pomeroch, výkonoch alebo výrobkoch iného súťažiteľa, ktoré mu môžu spôsobiť ujmu. Ďalej ide aj o uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o inom súťažiteľovi, pokiaľ mu môžu tieto údaje spôsobiť ujmu.

Porušenie obchodného tajomstva

Porušením obchodného tajomstva je také konanie, pri ktorom konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní pre seba alebo iného alebo využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť a o ktorom sa dozvedel:

• tým, že sa mu tajomstv zverilo alebo stalo inak prístupným na základe jeho pracovného alebo iného vzťahu
• vlastným alebo cudzím orgánom, ktoré sa priečia zákonu

Ohrozovanie zdravia a životného prostredia

Ohrozovanie zdravia a životného prostredia je také konanie, pri ktorom súťažiaci vyrába, uvádza na trh výrobky alebo uskutočňuje výkony, ktoré ohrozujú záujmy ochrany zdravia a životného prostredia chránené zákonom.

Ochrana proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže

Nedovolené obmedzovanie súťaže

Nedovolené obmedzovanie súťaže je také konanie, pri ktorom účastníci na trhu vytvárajú takú situáciu na trhu, keď podnikateľ alebo skupina podnikateľov sa zbaví povinností brať ohľad na prostredie, v ktorom pôsobia a to tým, že pre seba podstatne obmedzia súťaž. Predmetom ochrany proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže je:

• hospodárska súťaž
• účastníci na našom trhu – podniaktelia podnikajúci na území SR
• orgány štátnej správy a obcí
• konanie na domácom trhu
• konanie na zhraničnom trhu s účinkami na náš trh

Nedovolené konanie

Medzi nedovolené konania patria:

• kartelové dohody
• dohody o fúzii podnikov
• monopolné a dominantné postavenie na trhu

Kartelové dohody

Kartelové dohody sú dohody a iné formy vzájomného dorozumenia medzi podnikateľmi, ktorí tým, že ovplyvňujú podmienky výroby alebo obehu tovaru na trhu vedú alebo môžu viesť k vylúčeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže na tuzemskom trhu – za také dohody sa pvažujú aj ústne dohody. Kartelové dohody zákon klasifikuje ako nedovolené a neplatné, pokiaľ monompólny úrad nedovolil výnimku. Na druhej strane nie sú zakázané také dohody, ktorých predmetom je:

• jednotné používanie obchodných, dodávateľských a platobných podmienok okrem dohôd o cenách
• racionalizácia podnikateľskej činnosti
• poskytovanie obchodnej zrážky
• podiel na zásobovaní trhu 5% SR, 30% relevantný trh

Výnimka môže byť poskytnutá len na dobu časovo obmedzenú, ak sa jej povolenie javí ako nevyhnutné z hľadiska verejného záujmu (hospodársky, technický pokrok). Úrad je povinný výnimku zrušiť, alebo určiť jej trvanie na nové podmienky, ak sa podstatne zmenili podmienky, za ktorých bola ustanovená.

Dohody o fúzii podnikov

Dohody o fúzii podnikov sú dohody podnikateľov o zlúčení ich podnikov, ktoré vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, ako aj dohoda, keď jeden podnikateľ nadobudne právnu alebo faktickú možnosť vykonávať kontrolu nad podnikom iného podniateľa alebo jeho časťou. Dohody o fúzii sa nepovažujú za nedovolené a neplatné, ale sú podrobené kontrole a rozhodovacej právomoci Protimonopolného úradu SR. Na posúdenie, kedy vzniká nebezpečenstvo obmedzenia súťaže, je smerodajný percentuálny podiel celkového obratu na relevantnom trhu (30%). Úrad môže takúto dohodu schváliť, ak sa preukáže, že ujmu, ktorú obmedzením súťaže môže spôsobiť, prevážia hospodárskej výhzody, ktroé fúzia prinesie.

Monopolné a dominantné postavenie na trhu

Za monopolné postavenie na trhu sa považuje také postavenie podniaktaeľov na relevantnom trhu, ak podnikateľ sám alebo po dohode s inými podnikateľmi nie je vôbec vystavený súťaži.

Za dominantné postavenie na trhu sa považuje také postavenie podnikateľa na relevantnom trhu, pri ktorom nie je vystavnený podstatnej súťaži, to znamená ak ide o podnik., ktorý dodávkami na relevantnom trhu v období jedného roka zabezpečuje najmenej 30% dodávok zhodného, porovnateľného alebo zastupiteľného tovaru.

Zákon zakazuje zneužitie monopolu na ujmu iných podnikateľov, spotrebiteľov alebo verejného záujmu. Za zneužitie sa považuje:

• priame alebo nepriame vynučovanie neprimeraných podmienok v zmluvách s inými účastníkmi trhu
• uplatňovanie rozdielných podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým účastníkov trhu.

Každý podnikateľ, ktorý zistí, že je v monopolnom alebo dominantnom postavení na relevantnom trhu je povinný ohlásiť to Protimonoponému úradu SR.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008 a aktualizovaný 30.5.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. BEJČEK, J. Existenční ochrana konkurence. 1. vyd., Brno : Masarykova univerzita V Brně, 1996, s. 369.
2. GRILLOVÁ, N. Nový německý zákon proti nekalé soutěži v kontextu práva Evropských společenství. Rigorózna práca. Brno: Masarykova univerzita. Právnická fakulta. Katedra obchodního práva, 2008, s. 187.
3. HAJN, P. Právo proti nekalé soutěži v Evropské unii a České republice. In HURDÍK, J., FIALA, J., SELUCKÁ, M. a kol. Evropský kontext vývoje českého práva po roce 2004. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2006, s. 426.
4. HAJN, P. Soutěžní chování a právo proti nekalé soutěži. 1. vyd., Brno : Masarykova univerzita v Brně, 2000, s. 329.
5. HAKENBERG, W. Základy evropského práva. 2. vyd. Praha : C.H.Beck, 2005, s. 287.
6. MUNKOVÁ, J. Právo proti nekalé soutěži. Komentář. 3. vyd. Praha : C.H.Beck, 2008, s. 233.
7. PELC, V. Hospodářská soutež. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 1995. 162 s. ISBN 80-7169-124-0
8. PELIKÁNOVÁ, I. Komentář k obchodnímu zákonníku. 1. díl. 4. vyd. Praha : ASPI Publishing, 2004, s. 607.
9. PISTOVIČ, J. Hospodárska súťaž. 1. vyd. Bratislava: Merkury, 2003. 64 s. ISBN 80-968789-7-2
10. ŠUPÍN, M. – DRÁBEK, J.- SUJOVÁ, A. Ekonómia a ekonomika podniku. Technická univerzita vo zvolene 2002, 140 s. ISBN 80-228-1121-1
11. VEČERKOVÁ, E. Nekalá soutěž a reklama (vybrané kapitoly). 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita v Brně, 2005, s. 330.