Verejné financie

Úlohou verejných financií je zhromažďovanie a výdaj peňažných prostriedkov cez štátny rozpočet, rozpočet VÚC, obce, povinné poistenie či verejné inštitúcie.

Základný rozdiel medzi verejnými a súkromnými financiami je ten, že verejné financie sú zhromažďované ako povinné platby, využívané na realizáciu verejných potrieb.

Definícia financií

Financie predstavujú sústavu peňažných operácií a reálnymi peniazmi prostredníctvom ktorých nastáva zmena peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov.

Príčiny a spôsob tvorby verejných financií

  • potreba verejnej správy, veľkosť spotreby
  • uspokojovanie spotreby, získavanie (dane, úvery), hranice daňového zaťaženia
  • potreba financovania z verejných zdrojov, v akých podieloch, ktoré odvetvia spoločenskej spotreby
  • podiel v príjmoch a výdavkoch štátu a iných subjektov pre zabezpečenie finančnej vyrovnanosti
  • stupeň akceptácie nerovnomerného zaťaženia
  • vybudovanie daňového aparátu
  • plnenie fiškálnych cieľov vedúcich k uspokojeniu dopytu verejných inštitúcií na príjmy s cieľmi nefiškálnymi – znovurozdeľovanie príjmov, podpora hospodárskeho rastu, zamestnanosť

Charakteristika verejných financií

Verejné financie možno charakterizovať z hľadiska:

  1. makroekonomického
  2. mikroekonomického
  3. vzťahového
  4. z hľadiska fondov
  5. z hľadiska rozpočtovej sústavy

Makroekonomické hľadisko predstavuje celkovú úlohu verejných financií v štruktúre národného hospodárstva. Zahŕňa problémy vývoja ekonomiky ako sú otázka nezamestnanosti, stabilita cenovej hladiny, vyrovnanosť platobnej bilancie a pod..

Mikroekonomické hľadisko obsahuje otázky správania sa mikroekonomických subjektov a to pod vplyvom zdanenia, vývoja cien, inflácie a pod. (Hrašková, 2012, s. 58).

Vzťahový pohľad vymedzuje verejné financie ako peňažné vzťahy vznikajúce v súvislosti s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných fondov spojených s činnosťou verejných inštitúcií. V rámci vzťahového hľadiska sa verejné financie považujú za:

  • nenávratné, čo znamená, že verejné príjmy sa rozdeľujú tak, že rozpočtové príjmy sa nemusia vrátiť;
  • jednostranné, čo verejné financie rozdeľujú tak, že subjekt, ktorý dostáva peňažné rozpočtové prostriedky nemusí za získané prostriedky dať žiadnu finančnú ani inú protihodnotu, pričom niektorí autori tvrdia, že tu ide o princíp neekvivalentnosti verejných financií;
  • vynútené, čo znamená, že finančné vzťahy vo verejných financiách majú oporu v zákone a teda majú zákonný charakter a štát si môže vynútiť ich plnenie. Ide tu o princíp nedobrovoľnosti (Lipták, 1999, s. 47).

Z hľadiska fondov sú verejné financie považované za sumu peňažných prostriedkov v danom rozpočte za celé jedno rozpočtové obdobie, teda jeden rozpočtový rok. Rozpočtové fondy môžu byť:

  • centralizované – napr. štátny alebo federálny centralizovaný peňažný fond utváraný prostredníctvom štátneho alebo federálneho rozpočtu,
  • decentralizované – napr. obecný alebo mestský fond, ktorý sa vytvára prostredníctvom obecného alebo mestského rozpočtu.

Z hľadiska rozpočtovej sústavy sú verejné financie sústava rozpočtov, ktorú tvoria:

  • ústredný rozpočet,
  • miestne rozpočty,
  • rozpočty štátnych účelových fondov,
  • rozpočty štátnych podnikov a organizácií (Hrašková, 2012, s. 58-59).

Z definícií verejného sektora a verejných financií vyplýva, že ich vzťah môžeme označiť ako komplementárny, čo znamená, že v nich ide o problémy úzko súvisiace a navzájom prelínajúce sa a zároveň ako dichotomický, ktorým rozumieme tzv. rozdvojenie záujmu medzi dvoma súvisiacimi, čiastočne sa prekrývajúcimi ale predsa odlišnými oblasťami ekonomickej reality (Jakubíková, 2008, s. 23).

Funkcie verejných financií

Podstata verejných financií je obsiahnutá v ich funkciách. V odpovediach na otázky koľko ich je a aké sú, sa názory jednotlivých autorov odlišujú. Najčastejšie aplikované funkcie verejných financií sú:

  • alokačná funkcia,
  • (re)distribučná funkcia,
  • stabilizačná funkcia
  • regulačná funkcia.

Hlavným opodstatneným dôvodom existencie jednotlivých funkcií je, že sa prejavujú v rozpočtových príjmoch a výdavkoch, ovplyvňujú ekonomiku rôznymi spôsobmi a slúžia rôznym cieľom (Medveď, 2007, s.23-24).

Alokačná funkcia verejných financií

Alokačná funkcia predstavuje proces rozdeľovania, v ktorom sa verejné zdroje rozdeľujú medzi produkciu súkromných a verejných potrieb a zároveň je to proces, ktorým sa tvorí štruktúra a objem verejných potrieb. Obyvatelia dostávajú verejné statky a služby rovnako, takže nie sú rivalitné, čo znamená, že ak ho spotrebováva jeden spotrebiteľ, tak sa neznižuje užitočnosť pre iných spotrebiteľov (Hrašková, 2012, s. 59).

Ich podstata teda spočíva v efektívnom rozmiestnení finančných prostriedkov, ktoré štát potom vyberie od rôznych subjektov do peňažných fondov v rámci verejných financií, teda rozpočtovej sústavy (Peková, 2002, s. 70).

Táto funkcia sa využíva hlavne z dôvodov, ktoré narúšajú plynulý reprodukčný proces, teda výrobu, rozdeľovanie, výmenu a spotrebu. Ide predovšetkým o štyri mikroekonomické dôvody zásahov štátu do ekonomiky cez verejný sektor a to:

  • existencia verejných statkov,
  • existencia externalít,
  • nedostatok informácií,
  • nedokonalá konkurencia.

Fiškálna funkcia verejných financií

  • použitie peňažných prostriedkov na realizáciu úloh štátu
  • zdroje daní (priame danedaň z príjmu fyzických a právnických osôb, majetkové dane, nepriame dane – DPH (VAT, spotrebné dane), nedaňové prímy (clo, príjmy zo zisku NBS)
  • umožnenie realizácie vnútorných a vonkajších úloh štátu
  • spojená s úlohami nefiškálnymi – rozdeľovacou a intervenčnou

Rozdeľovacia funkcia verejných financií

Redistribučná – rozdeľovacia funkcia verejných financií má za cieľ znovurozdeľovanie získaných prímov cez subjekty prímov:

  • časť je odovzdaná do rozpočtu štátu alebo samosprávy
  • časť ostáva subjektu
  • prímy z hospodárskej činnosti a iných zdrojov podliehajú v súlade daňovými zákonmi zdaňovaniu
  • funkcia rozdeľovacia: štátne podniky za využívanie majetku štátu platia časť zisku

Funkcia redistribučná predstavuje základ na výdavky rozpočtových transferov.

  • výdavky – prevádza nemateriálnej sféry -kultúry, vedy, organov, ktoré poskytujú bezodplatne služby
  • dotácie – nenávratné
    • finančná pomoc štátu na určité činnosti, určitého subjektu a cielené úlohy verejnej správy
    • subjektom –na financovanie činnosti daného subjektu
    • predmetové na určité ohraničené výroby a služby
  • subvencie – nenávratná finančná pomoc (inštitúcia hospodárskym organizáciám, fyzickým osobám) na základe kalkulačného vzorca

Stimulačná funkcia verejných financií

  • založená na spoluúčasti štátu na činnosti určitých subjektov
  • štát má právne nástroje. ktorými vplýva na ziskovosť činnosti subjektov

Daňová politika

Daňová politika reguluje činnosť subjektov (hospodársku činnosť, domácnosť)

  • výška daňovej sadzby – rozhoduje o veľkosti zisku
  • zníženie sadzby dane má priaznivý vplyv na rozvoj podnikov

Úverová politika

  • cena za využitie peňazí
  • úver – zvýšenie finančných zásob subjektu cez komerčné banky z deponovaných prostriedkov na princípe návratnosti v určitom termíne s úplatou ( úroky)
  • výška úroku – závisí od napr. výšky úveru, dĺžky úveru, finančnej situácie subjektu
  • komerčné banky – úrokové sadzby, NBS
  • lacný úver – hnacia sila hospodárstva

Členenie verejných financií z hľadiska subjektov:

  • verejné financie
  • súkromné financie

Druhy peňažných vzťahov

  • realizačné tovarovo -peňažné vzťahy – spojene s kúpou a predajom tovarov a služieb, s fungovaním trhového hospodárstva ( ceny tovarov a služieb sa určujú cez ponuku a dopyt a sú ekvivalentné)
  • redistribučné peňažné vzťahy – predstavujú rozpočtové vzťahy, nespojené so zodpovedajúcim ekvivalentom. predstavujú ich dane, rôzne dôchodky, dotácie a subvencie a sú neekvivalentné.
  • úverové peňažné vzťahy – spojené so získavaním a splácaním úverov, pričom peňažné prostriedky sú návratné
  • poisťovacie peňažné vzťahy- čiastočne redistribučné vzťahy a peňažné prostriedky sú podmienene návratné

Verejné spotrebiteľské jednotky

  • zabezpečujú spoločenskú spotrebu obyvateľstva (štát, samosprávne jednotky, rozpočtové a iné organizácie)
  • ich finančným hospodárením verejných spotrebiteľských jednotiek sa zaoberajú verejné financie:
  • špecifická forma znovurozdeľovania prostriedkov v prospech verejných statkov a služieb
  • sústava rozpočtov
  • uspokojovanie potrie obyvateľstva na úrovni štátu, rajov a obcí, zabezpečovanie verejných statkov

Finančné vzťahy

  • sústava finančných vzťahov a operácií
  • medzi subjektmi ekonomického systému – štát (samospráva) a občan, podnikateľský subjekt apod. vzťahy sú založené na obligatórnosti a nenávratnosti
  • finančné vzťahy medzi štátom a ostatnými subjektmi sú upravené vo forme zákonov (daňové, o rozpočtovaných pravidlách verejnej správy, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, nariadenia vlády, vyhlášky
  • princíp nenávratnosti (zaplatené dane nie sú jednotlivých subjektom vrátené)
  • princíp neekvivalentnosti znamená, že pri vzniku konkrétneho vzťahu v rámci verejných financií nie je zďaleka známy účel platby a subjekt zaplatí určitú čiastku (napr. daň) a vôbec nevie, na čo budú tieto finančné prostriedky použité
  • princíp nedobrovoľnosti – znamená, že si štát určitou právnou formou zabezpečuje (vynucuje) zaplatenie určitých poplatkov (väčšinou daní), aby získal finančné prostriedky nevyhnutné pre plnenie úloh
  • obsahom verejných financií nie sú len príslušné vzájomné vzťahy, ale i určité nástroje určené k realizácii verejnej politiky a ekonomiky

Verejné financie ako sústava verejných rozpočtov

Už zo samotnej definície verejných financií vyplýva, že sú to finančné vzťahy medzi subjektmi ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát a druhým subjektom je občan, alebo podnikateľský subjekt. Následne tieto finančné vzťahy sa spravujú zákonmi a ďalšími právnymi normami ako sú nariadenia vlády, vyhlášky a pod.. Verejné financie je však možné charakterizovať z viacerých hľadísk a to ako:

  1. sústavu finančných vzťahov a operácií, ktoré prebiehajú v ekonomickom systéme medzi jednotlivými vládnymi úrovňami navzájom a sú založené na obligatórnosti a nenávratnosti,
  2. sústavu verejných rozpočtov, ktoré majú svoje príjmy a výdavky,
  3. sústavu peňažných fondov,
  4. nástroj rozdeľovania (Štofková, 2009, s. 14).

Súbory na stiahnutie

V kategórii Financie verejného sektora sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Financie-verejneho-sektora-prednasky-1.pdf
 Financie-verejneho-sektora-prednasky-5.pdf
 Financie-verejneho-sektora-prednasky-2.pdf
 Financie-verejneho-sektora-prednasky-3.pdf
 Financie-verejneho-sektora-prednasky-4.pdf


Zdroje a literatúra

  1. BALKO, L. 2006. Základy verejných financií. 1. vyd. Trenčín : Fakulta sociálnoekonomických vzťahov, 2006. s. 206. ISBN 80-8075-131-5.
  2. BENČO, J. Verejný sektor a verejné služby. Kunovice: Evropský polytechnický institut, 2005 — 186 s. ISBN 80-7314-063-2
  3. BEŇOVÁ, E. et al. 2006. Úvod do teórie verejného sektora. Bratislava : Merkury spol. s.r.o., 2006. s. 145. ISBN 80-89143-24-5.
  4. HAMERNÍKOVÁ, B., MAAYTOVÁ, A. a kol. Veřejné finance. 3. vyd. ASPI 2007. ISBN 978-80-7357-301-0
  5. HORNIAKOVÁ, Ľ. – MARUCHNIČ, J. 2006. Verejné financie a úvod do meny. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. s. 167. ISBN 80-7160-228-0.
  6. JAKUBÍKOVÁ, E. – HORVÁTHOVÁ, L. 2008. Verejné financie. Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2008. s. 97.
  7. LIPTÁK, J. 1999. Verejné financie. 1. vyd. Bratislava : Súvaha, spol. s.r.o., 1999. s. 254. ISBN 80-88727-21-9.
  8. MEDVEĎ, J. – NEMEC, J. 2004. Mikroekonomické východiská verejných financií. Bratislava : Sprint vfra, 2004. S. 184 s. ISBN 80-89085-29-6.
  9. MEDVEĎ. J, NEMEC. J a kol. Verejné financie. Sprint dva 2011, ISBN 978-80-89393-46-6
  10. MEDVEĎ. J, NEMEC. J a kol. Základy verejných financií. Sprint 2007, ISBN 978-80-89085-84-2
  11. MUSGRAVE R. – MUSGRAVE P. 1994. Verejné financie v teórii a praxi. Management press 1994, ISBN 80-85603-76-4
  12. NEUBAUEROVÁ, E. a kol. Teórie vo verejných financiách. Ekonóm 2001, ISBN 80-225-1391-1
  13. PÉLIOVÁ, J. – VINCÚROVÁ, Z. 2006. Základy teórie verejných financií. Bratislava : Merkury spol. s.r.o., 2006. s. 136. ISBN 80-89143-37-7.
  14. PILNÝ, J. Veřejné finance. 5. vyd. Pardubice: UPa 2007 ISBN 978-80-7194-963-3

Pridaj komentár