(EuroEkonóm.sk,  0)

Burza New York

Burza

Burza je osobitným spôsobom organizovaný trh, ktorý sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase. Burzy možno členiť z viacerých hľadísk. Napríklad podľa významu sa rozoznávajú burzy medzinárodné a národné. Z hľadiska predmetu, s ktorým sa na burze obchoduje, možno burzy rozdeliť na peňažné resp. finančné (ich súčasťou bývajú i devízové burzy), tovarové a burzy služieb (napr. lodného priestoru). Burza je trhom tovarov ako každý iný trh, ale má svoje špecifiká:

  • na vykonávanie obchodov na burze treba zvláštne povolenie
  • druhy obchodov sú presne určené
  • tovar musí byť schválený vedením burzy, obchoduje sa s určitým množstvom
  • čas a miesto sú presne určené burzovými orgánmi
  • existuje flexibilita cien, množstva, ponuky a dopytu
  • obchoduje sa so zastupiteľným tovarom
  • tovar, ktorý je predmetom obchodu, nie je fyzicky prítomný

Význam búrz

Na jednotlivých burzách sa obchoduje iba s určitými druhmi tovaru, ktoré boli na obchodovanie na burze pripustené a sú riadne kótované. Burzy sa často označujú za barometer ekonomiky, pretože citlivo reagujú na vývoj hospodárskej a politickej situácie vo svete. Samotné burzy sú dôležitým zdrojom informácií i pre vývoj hospodárstva. Burza je neoddeliteľnou súčasťou kapitálového trhu. Predstavuje zložitý systém navzájom prepojených subsystémov.

Burzový trh

Burzový trh má charakter obojstrannej aukcie (flexibilita ponuky, dopytu a cien). Regulácia burzového trhu sleduje národohospodárske záujmy, záujmy investorského publika a dodržiavanie burzového zákonodárstva.

Burza cenných papierov

Burza cenných papierov je zvláštnym spôsobom organizované priame alebo nepriame zhromaždenie osôb, ktoré sa koná pravidelne v určenú dobu. Základné informácie nájdete na stránke Základná charakteristika burzy a cenných papierov. Na burze sa obchoduje s cennými papiermi podľa platných burzových pravidiel a burzových predpisov. Na Slovensku pôsobí Burza cenných papierov Bratislava (BCPB):

Účastníci burzy

Všetci účastníci burzy sa môžu zúčastňovať obchodov pri oznámených cenách. Burza cenných papierov mala veľký význam v období vzniku (hlavne pri pôvodnej akumulácii kapitálu). Burza sa stala jednou z najdôležitejších inštitúcií trhovej ekonomiky, dodnes sa považuje za barometer ekonomiky. Pozrite si výhody spoločností, ktoré majú verejne obdchodovateľné cenné papiere na stránke Prednosti verejne obchodovateľnej spoločnosti.

Funkcie burzy

Burza ako ekonomická kategória plní nasledujúce typy funkcií:

  • obchodná funkcia burzy, resp. funkcia likvidity – burza je trh, kde má súčasný majiteľ určitého tovaru možnosť tento tovar predať za cenu, ktorá je výsledkom stretu ponuky a dopytu n tomto burzovom trhu,
  • cenotvorná resp. informačná funkcia burzy  – burza organizuje vzájomné strety ponuky a dopytu po určitom tovare, kde výsledkom je stanovenie aktuálneho kurzu určitého tovaru,
  • alokačná funkcia burzy – túto funkciu burza plní v situácií, keď okrem sekundárneho trhu s investičnými nástrojmi organizuje aj priamy trh s týmito nástrojmi.
  • funkcia špekulácie – špekuláciu môžeme chápať ako činnosť zameriavanú na adekvátne posúdenie a odhad určitých okolností a faktorov, ktoré budú v budúcnosti ovplyvňovať a utvárať ceny investičných nástrojov.

Burzový systém

Burzový systém je súhrn jednotlivých burzových prvkov a ich vzájomných väzieb. Burzový systém určuje spôsob burzového obchodovania.

Obchodný systém búrz

Obchodné systémy búrz vo vyspelých krajinách sa značne líšia. V praxi poznáme z technického hľadiska 2 základné obchodné systémy búrz:

  • prezenčný typ burzy
  • elektronický typ burzy

Prezentačný typ burzy je klasický burzový systém. Obchoduje sa na burzovom parkete formou „verejného kriku“. Každá burza má potom  dve časti, a to: parket a kulisu. Na parkete sa obchoduje s cennými papiermi kótovanými na burze. V kulise sa realizujú neoficiálne obchody (nekótované obchody), nazývajú sa tzv. exoty.

Rozvoj elektronizácie vedie k tomu, že postupne sú tradičné obchody na burzách nahradzované počítačmi. Počítačové systémy zabezpečujú dnes obchody s obrovským objemom cenných papierov v priebehu niekoľkých mikro alebo milisekúnd na elektronických burzách.

Burzové publikum

  1. nepriami účastníci (investori majú záujem kúpiť alebo predať cenné papiere a využívajú burzových účastníkov)
  2. priami účastníci (obchodujú na vlastnom burzovom trhu a realizujú obchody na vlastný alebo cudzí účet)
    • burzoví obchodníci, ktorí sú zástupcami členských firemných búrz
    • burzoví sprostredkovatelia, ktorí plnia funkcie:
      • uzatváranie obchodov na cudzí účet (brokeri)
      • obchodujú na vlastný účet (maklér)

Typy búrz

Burzy podľa predmetu obchodu:

  • peňažné burzy:
    • promptné obchody s klasickými nástrojmi
    • devízová burza
    • burza futures
    • opčné burzy
  • tovarové burzy:
    • promptné obchody
    • termínové obchody
  • burzy služieb – predaj priestoru lodí, obchody sa presúvajú na mimoburzové trhy, na ktorých sa realizujú mimoburzové obchody

História búrz

Historicky sa burzy vyvinuli z pravidelných stretnutí obchodníkov na určitých miestach. Názov burza vznikol v Buggách, kde sa obchodníci schádzali v miestnostiach rodiny Van de Burze. V 18. a 19. storočí dochádzalo k špecializácií búrz a k odčleneniu tovarových a peňažných búrz. Miestne a časové sústredenie ponuky a dopytu viedlo k tomu, že burzy sa stali významnými centrami, ovplyvňujúcimi obchod a ceny tovarov, ktoré sú predmetom obchodovania. Pozrite si históriu vzniku búrz.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. BALÁŽ P. a kol. Medzinárodné podnikanie, Vydavateľstvo Jamex v spolupráci s vydavateľstvom Sprint vfra Bratislava, 2001. ISBN 80-88848-68-7
  2. BENEŠ, Václav – MUSÍLEK, Petr. Burzy a burzovní obchody. Vyd. 2. Praha: Informatorium, 1992. 252s. ISBN 80-85427-25-7.
  3. BRADA, Jaroslav. Peníze, banky a finanční trhy [Nad zlato, 1992]. Praha : Nad zlato, 1992. 106 s. ISBN 80-85626-06-3.
  4. BRADA, Jaroslav. Teorie portfolia. 1. vyd. Praha : Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1996. 160 s. Bibliografia: s. 158-159. ISBN 80-7079-259-0.
  5. ČÁMSKÝ, František. Teorie portfolia [Čámský, 2001]. 1. vyd. V Brne : Masarykova univerzita, 2001. 136 s. Bibliografia: s. 136. ISBN 80-210-2509-3.
  6. HINDLS, R., HRONOVÁ, S., SEGER, J.: Statistika pro ekonomy, 4. vydání, Praha:Professional Publishing, 415s., ISBN 2003 80-86-419525.
  7. CHOVANCOVÁ, Božena a kolektív. Finančný trh: Nástroje transakcie inštitúcie. Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-8089-7
  8. JÍLEK, Jozef. Deriváty, hedžové fondy, offshorové spoločnosti. Praha: Grada Publishing a.s., 2006. ISBN 80-247-1826-X
  9. JÍLEK, Jozef. Finanční a komoditní deritáty v parxi. Praha: Grada Publishing a.s., 2005. ISBN 80-247-1099-4
  10. LEČIŠIN, Jozef. GAZDA, Vladimír. BAJUS, Radoslav. Burzovníctvo. Košice: elfa, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-8086-068-4
  11. MUSÍLEK, Petr. Trhy cenných papírů. Praha: Ekopress s.r.o. 2002. ISBN 80-86119-55-6
  12. PAVLÁT, Vladislav a kol. Kapitálové trhy. Prvé vydanie Praha: Professional Publishing, 2003. 296s. ISBN 80-86419-33-9.
  13. PAVLÁT, Vladislav. Burzy cenných papírů. Praha Vysoká škola finanční a správní, o.p.s. ISBN 80-239-0230-X
  14. REJNUŠ, Oldrich. Teórie a praxi obchodování s cennými papíry. Praha: Computer Press, 2001. ISBN 80-7226-571-7
  15. ROSE, Peter S. Peněžní a kapitálové trhy: finanční systém ve stále globálnejší ekonomice: Money and capital markets (Orig).Transleted by Libor Grega. Praha: Victoria Publishing 1994. 1014s. ISBN 80-85605-52.
  16. SHARPE, William F. – Alexander, GORDON J. Investice. Translated by Zdeněk Šlehofr. 4. vyd. Praha : Victoria Publishing, 1994. 810 s. : g. Poznámky. ISBN 80-85605-47-3.
  17. SVOBODA, Martin. Indexové investice. 1.Vydanie. Brno : Dimension, 2001. 274 s. ISBN 80-238-7634-1.
  18. VESELÁ, Jitka. Analýza trhú cenných papíru II díl. Fundamentální analýza, první vydáni, skriptá VŠE. 2003. ISBN 80-245-0506-1
  19. VESELÁ, Jitka. Burzy a burzové obchody – východzí texty ke studiu. Vysoká škola Ekonomická v Praze. Praha 2005. ISBN 80-245-0939-3

Pridaj komentár