Ekonomika domácností (domáce hospodárstvo) je ekonomická disciplína, ktorá skúma domácnosti ako ekonomické jednotky, ktoré spoločne vlastnia majetok, užívajú príjmy a prijímajú ekonomické rozhodnutia. Sociológia skúma správanie a konanie jednotlivcov a skupín, zatiaľ čo ekonómia špecifikuje tieto rokovania a správania v rámci hospodárenia.

Domácnosť je najmenšia reálna sociálna skupina so spoločným hospodárením a bývaním. Domácnosť môže mať aj jediného člena. Domácnosť je samostatne hospodáriaca skupina občanov, ktorá spolu trvalo žije, spolu uhrádza náklady na svoje potreby.

Domácnosti sú základné subjekty trhu, ktoré na ňom vystupujú najmä ako kupujúci (nakupujú spotrebné tovary a služby) a tiež ako predávajúci, pretože predávajú výrobné faktory (napr. prácu), prípadne svoje tovary (napr. dopestovanú zeleninu a ovocie).

Najdôležitejším subjektom na trhu práce, ktorý tvorí ponuku sú domácnosti. Táto ponuka je ohraničená viacerými faktormi:

Na trh práce pôsobia rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch. Dopyt po práci určujú firmy, podniky a iní výrobcovia. Závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Ponuka práce teda predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, ktoré tvoria všetci ľudia, ktorí aktívne pracujú, ale aj nezamestnaní.

Veľkosť ponuky práce súvisí v prvom rade s hraničnými nákladmi domácnosti pri vynakladaní práce a odmenou za vykonanú prácu. Domácnosť je v rovnováhe, ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša. Toto vyúsťuje do ovplyvňovania veľmi dôležitého ukazovateľa v makroekonómii a tým je miera nezamestnanosti.

Potreby a ich členenie

Potreby sú vlastne uvedomelé nedostatky ľudí. Naše potreby sú nekonečné, ale sú ohraničené príjmami. Cieľom ekonomiky je naše potreby uspokojiť. Domácnosť má štyri funkcie: ekonomickú, sociálnu, reprodukčnú a výchovnú.

Potreby delíme:

  • Podľa materiálnej podstaty:
    1. hmotné – potreba mať auto
    2. nehmotné – potreba vedieť šoférovať
  • Podľa naliehavosti uspokojovania:
    1. životne nevyhnutné – potreba jesť, piť, spať
    2. kultúrne a luxusné – potreba vlastniť počítač, navštíviť divadlo
  • Podľa počtu nositeľov potrieb:
    1. individuálne potreby – potreba ísť niekam na večeru
    2. kolektívne potreby – potreba dosiahnuť úspech v športe
    3. spoločenské potreby – potreba svetového mieru

Spotreba

Domácnosti sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobudli v procese rozdeľovania a výmeny. Zamestnaný človek si za svoju mzdu a prácu môže nakúpiť potraviny, odevy, má výdavky na vzdelanie, kultúru, šport, ale môže sa rozhodnúť aj pre mnoho iných vecí. Domácnosti, ktoré vlastnia pozemok alebo pozemky, zas môžu tieto pozemky prenajať alebo predať. Tým že ich predajú alebo prenajmú, tak si vlastne zabezpečia uspokojenie svojich potrieb. Viac na stránke: Podielové vlastníctvo, bezpodielové vlastníctvo, držba. Ďalej potom na stránke Vydržanie.

Majetok domácnosti

Majetok domácností sa delí na:

  • hnuteľný (zariadenie domácností, vybavenie domácností, elektrospotrebiče, peniaze a cenné papiere, dráhe kovy a výrobky z nich, umelecké predmety, písomnosti, zbierky)
  • nehnuteľný (pozemky, ktoré rozlišujeme na poľnohospodárske pozemky, lesné pozemky, stavebné pozemky a ostatné pozemky)
  • osobný majetok (delíme ho podľa toho, či uchováva svoju hodnotu alebo sa neznehodnocuje alebo dokonca aj zhodnocuje).

Domáce hospodárstvo

Až do obdobia prvej spoločenskej deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť, ako uzatvorené domáce hospodárstvo. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba i spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny alebo kmeňa.

Naturálna výmena

Najskôr existovala naturálna výmena (výmena tovaru za tovar). Táto výmena bola veľmi komplikovaná a nepraktická. Preto sa neskôr spomedzi tovarov postupne vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny, drahé kovy, …).

Peňažná potreba

Veľkosť peňažnej potreby závisí od: počtu členov, veku, vzdelania, záujmov a tradícii. Peňažné platby sa kryjú peňažnými zdrojmi, ktoré predstavujú súhrn všetkých peňažných dôchodkov. Peňažným hospodárením sa rozumejú spôsoby a metódy uspokojovania potrieb domácnosti ako celku, ale aj ako každého osobitne.

Peňažné hospodárenie domácností

Peňažné hospodárenie domácností obsahuje: tvorbu peňažných fondov a ich rozdelenie. Vzájomný vzťah medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami označujeme ako peňažnú bilanciu. Peňažná bilancia sa sleduje na celospoločenskej úrovni, vtedy hovoríme o peňažnej bilancii obyvateľstva. Základom je peňažná bilancia hrubých peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva.

Hrubé peňažné príjmy pozostávajú z peňažných príjmov zo zamestnania, sociálnych príjmov, z predaja výrobkov, peňažných príjmov, vybraných úspor a pôžičiek.

Hrubé peňažné výdavky pozostávajú z výdavkov na potraviny a nápoje, výdavkov na priemyselný tovar, výdavkov za služby, platieb a výdavkov na súkromné podnikanie a ďalšie poplatky.

Rozpočty domácností

Rozpočty domácností majú príjmovú a výdajovú činnosť pričom by mal byť medzi nimi súlad. Ak tento súlad nenastane mala by ich domácnosť prekryť rezervami. Hlavne preto by si mali domácnosti tvoriť rôzne fondy. Základom by mal byť mesačný rozpočet domácností, ktorého príjmovú časť by mali tvoriť pravidelné mesačné príjmy. Takže by ho nemali doplňovať iné zdroje.

Ďalším rozpočtom je rozpočet ročný. Tento rozpočet tvoria fondy strednodobých ročných potrieb. Tento fond by mal združovať peňažné prostriedky nepoužité na bežné potreby, t.j. úspory z mesačného rozpočtu a ďalšie príjmy. Vo výdavkovej časti rozpočtu sa zo strediskového fondu mali realizovať nákupy predmetov dlhodobej spotreby. Investične náročné potreby sa uspokojujú z fondu dlhodobých potrieb, nazývané aj investičným fondom.

Peňažná bilancia sa môže vyjadriť aj pomocou peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva, vyjadrené na 1 obyvateľa za rok alebo za mesiac. V súčastnej dobe sa informácie o príjmoch a výdavkoch evidujú v členení: domácnosti zamestnancov, samostatne ekonomických činných (podnikateľov) a domácnosti roľníkov a dôchodcov. Triedenie je aj podľa počtu členov domácností, počtu neopatrených detí a od výšky príjmov.

Spotreba domácností

Základom peňažnej bilancie sú peňažné príjmy obyvateľstva, ktoré predstavujú jeho potencionálnu spotrebu. Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky v minulosti boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až tak veľa zdrojov peňazí v hotovosti (centrálne riadená ekonomika – príkazová ekonomika). Spotreba bola prevažne orientovaná na výživu a ošatenie. Výdavky kryjú potreby členov domácností.

Spotreba domácností sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Rozdiel medzi nimi predstavuje prírastok alebo úbytok hotovosti, ktorých pohyb sa sleduje. Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom sú odvody. Ide o odvody: na zabezpečenie sa v prípade choroby, úrazu, nezamestnanosti a hmotné zabezpečenie v starobe. Perspektívny rast produktovej práce sa prejaví zvýšením priemernej mzdy tak v nominálnej, ako aj v reálnej hodnote.

Výdavky domácností v SR

Štruktúra výdavkov domácností v Slovenskej republike:

  • potraviny, nápoje 39%
  • odevy, obuv 11%
  • energia, bývanie 17%
  • nábytok, potreby do domácnosti 6%
  • zdravotné služby 1%
  • doprava 10%
  • kultúra 8%
  • iné 8%

Životná úroveň domácností

Životná úroveň je stupeň uspokojenia životných potrieb ľudí a súhrn podmienok, v ktorých sa tieto uspokojujú. Životnú úroveň vyjadrujeme aj tzv. ekonomickou úrovňou. Ekonomickú úroveň vyjadrujeme ako účinne využíva krajina disponibilné výrobné faktory. Ekonomická sila je absolútny objem finálnych výrobkov a služieb za určitý čas. Zmena ekonomickej sily a ekonomickej úrovne sa nazýva ekonomický rast.

Ďalšie kategórie ekonomiky domácností

Zdroje a literatúra

  • ÁRENDÁŠ, M. a kol.: Základy ekonómie, SPU Nitra 1997, ISBN 80-967842-77
  • BOREKOVÁ, B.: Ekonomika domácnosti, Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003, ISBN 80-8069-256-4
  • ČEJKOVÁ, V.: Financie domácnosti a obyvateľstva, ES VŠE Bratislava, 1989, s.155, ISBN 80-225-0091-7
  • GIOVANNINI, Enrico. Ekonomická statistika srozumitelně z pohledu OECD, Praha: Wolters Kluwer, 2010, 206 s., ISBN 978-80-7357-536-,. s. 25
  • MUSILOVÁ, Hana. PETRUSEK, Miloslav. VODÁKOVÁ, Alena. a kol. Velký sociologický slovník, Praha: Karolinum, 1996, (1.svazek), ISBN 80-7184-164-1, s. 218
  • Slovenská štatistika, ŠÚ SR: Príjmy, výdavky a spotreba domácnosti za rok 1994, diel I. 1995, č. 370/95-07
  • VLČEK, Josef. a kol. Ekonomie a ekonomika, Praha: ASPI, 2005, Vydání 3, ISBN 80-7357-103-X, s. 107


Pridaj komentár