Charakteristika trhu práce

  • Predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest a na druhej strane ponuku pracovných síl
  • Ideálny stav na trhu práce je taký, keď dopyt = ponuka
  • Poznáme vnútorný trh práce a vonkajší –
  • Vnútorný trh práce – dopyt a ponuka práce vo vnútri firmy
  • Vonkajší trh práce – dopyt a ponuka práce medzi obyvateľstvom a podnikmi v danej ekonomike
  • U nás sa tiež eviduje trh primárneho sektora – dobré pracovné miesta, vysoká mzda, štedré zamestnanecké pôžitky a dobré vyhliadky na budúcu kariéru a sekundárneho sektora– je trhom so zlými pracovnými miestami s nízkou mzdou, malou atraktivitou, minimálnou pracovnou istotou.

Toky na trhu práce

Na trhu práce je predmetom kúpy a predaja pracovná sila.

Pracovná sila(L)= zamestnaní(e) + nezamestnaní(u) = EAO ekonomicky aktívne obyvateľstvo

  • Zamestnaní(E):
  • Zamestnanci ako fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu
  • Zamestnávatelia – právnické osoby
  • SZČO
  • Členovia družstiev
  • Zamestnanci v civilnom sektore
  • Nezamestnaní:
  • Tvoria jednotlivci, nie sú zamestnaní, ale aktívne si prácu hľadajú(sú evidovaní na úrade)
  • ENO – jednotlivci, ktorí nespĺňajú krietéria pre EAO(študenti, materská dovolenka, dlhodobá PN, invalidní a starobní dôchodcovia, obyvateľstvo bez evidencie na úrade práce), patria sem aj ľudia finančne zabezpečení, ale nemusia robiť.

Na trhu práce dochádza k 7 tokom medzi týmito kategóriami:

Z kategórie TP Do kategórie TP
TOK1 (absolventi škôl) Eno E
TOK2 (odchod na dôchodok) E Eno
TOK3 (prechod z jedného zamestnania do druhého) E E
TOK4 (získanie nového miesta) U E
TOK5 (strata zamestnania) E U
TOK6 (návrat po materskej, študenti hľadajúci miesto) Eno U
TOK7 (odchod za prácou do zahraničia) U Eno

 

Legenda:

  • Eno- ekonomicky neaktívne obyvateľstvo
  • E – zamestnaní
  • U – nezamestatní

Trendy na trhu práce

Problémy zamestnanosti na trhu práce súvisia s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi aspektmi.

Kvantitatívne aspekty – nerovnováha dopytu a ponuky a  z nej rastúca nezamestnanosť, nízka výkonnosť a produktivita ekonomických subjektov, zaostávanie dopytu po práci za ponukou práce

Kvalitatívne aspekty – motivácia zamestnancov, kvalita odvedenej práce

Obidva tieto aspekty sa musia riešiť vládnou politikou, aby sa odstránili príčiny nezamestnanosti, ktoré sú nasledovné:

  • Nedostatočná schopnosť ekonomických subjektov vytvárať produktívne pracovné miesta – riešením tohto problému by bola rekvalifikácia
  • Nízka pružnosť a mobilita pracovnej sily – je to spôsobené demotivačne nastavenou sociálnou dávkou – riešením by bolo prehodnotiť sociálny systém adresne, na chudobných jednotlivcov, nie na nepracujúcich.
  • Deformácie a rigidita(nepružnosť) – deformáciou trhu práce možno považovať legislatívu, ktorá zabraňuje rozvoju určitých foriem zamestnania – práca na skrátený úväzok, rigiditu spôsobuje odvodové zaťaženie
  • Nedostatočná kvalifikácia na trhu práce – riešením je zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie kvalifikácie zamestnancov

Determinanty trhu práce

Miera ekonomickej aktivity – vyjadruje podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva na celkovom počte osôb, ktoré v danom období dosiahli vek minimálne 15 rokov

Miera straty zamestnania – vyjadruje podiel nezamestnaných, ktorí sú nahlásení na úrade práce, na celkovom počte zamestnaných

Miera nezamestnanosti – percentuálny podiel nezamestnaných na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov

Miera nezamestnanosti(u) = U/L*100

U= počet nezamestnaných, L= pracovná síla

Špecifická miera nezamestnanosti – percentuálny podiel nezamestnaných na EAO podľa pohlavia, národnosti, vekovej štruktúry…

Prirodzená miera nezamestnanosti UP – v danej ekonomike predstavuje najnižšie udržateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú možno dosiahnuť bez rizika, že bude akcelerovať inflácia.

Prirodzená miera nezamestnanostivyjadruje stav dlhodobej rovnováhy na trhu práce:

  1. plná zamestnanosť – jednotlivci, ktorí chcú pri danej mzde pracovať sú zamestnaní (3-12%)
  2. prezamestnanosť – ak skutočná miera nezamestnanosti je nižšia ako prirodzená  (u<up)
  3. podzamestnanosť – ak skutočná miera nezamestnanosti je vyššia ako prirodzená

Miera dlhodobej nezamestnanosti – nezamestnaný nad 12 mesiacov

Miera veľmi dlhej nezamestnanosti – nezamestnaný nad 24 mesiacov

Politika trhu práce

Je integrálnou politikou zamestnanosti a má dve súčasti: pasívnu a aktívnu.

Pasívna politika trhu práce

Pasívna politika trhu práce predstavuje súhrn programov zameraných na udržanie príjmu nezamestnaných.

Nástroje :

  • dávky v nezamestnanosti – je založená na systéme sociálneho poistenia, jej výška je 55% z vymeriavacieho základu a nárok na ňu máme 6 mesiacov,
  • dávka v hmotnej núdzi – nie je nárokovateľná, jej výška je závislá od počtu členov v domácnosti,
  • vyplácania predčasného starobného dôchodku osobám preddôchodkového veku prepúšťaných z dôvodu nadbytočnosti.

Aktívna politika trhu práce

Aktívna politika trhu práce predstavuje súhrn programov zameraných na zlepšenie prístupu nezamestnaných k trhu práce a pracovným miestam a na efektívne fungovanie trhu práce

Nástroje:

  • príspevok na aktivačnú činnosť (podpora udržiavania pracovných návykov uchádzača)
  • príspevok na absolventskú prax
  • príspevok na dochádzku za prácou
  • príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
  • príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Zamestnanosť

Ľudský potenciál a jeho hodnota. Produktivita = PP=Q/L ( množstvo práce/pracovná sila) alebo Q/T (množstvo práce/čas)

Dopyt po práci a ponuka práce

Dopyt po práci(firmy a podniky)-  je vyjadrený počtom pracovných miest

Krivka dopytu má klesajúci charakter, ak sa zvýši dopyt po tovare, zvýši sa aj dopyt po pracovnej sile a naopak. Dopyt po práci závisí od:

  • od záujmu rozvoja podnikateľskej sféry
  • od dopytu po statkoch a službách
  • od životnej úrovne obyvateľstva
  • od úrovne ceny práce na trhu

Ponuka práce –  predstavuje domácnosť a jej ochota pracovať

Ponuka práce závisí od:

  • Početnosť populácie a jej veková štruktúra
  • Migrácia obyvateľstva
  • Pracovné podmienky

Krivka ponuky má špecifický tvar, je naspäť otáčajúca. S rastom mzdy ponuka práce najprv rastie, ale len do určitého bodu. Po prekročení tohto bodu C s rastom mzdy ponuka klesá. Závisí od preferencie domácností, kedy preferujú iné hodnoty ako prácu napr. voľný čas, deti…

Rovnováha na trhu práce

Nastáva pri rovnovážnej mzde, kedy ponuka sa rovná dopytu po práci. Nastávajú tu dva druhy situácií: prebytok a nedostatok. Prebytok –  ak je stav ponuky a dopytu, že reálna mzda je vyššia ako rovnovážna ponuka = prevláda nezamestnanosť.

Mzdové formy

Poznáme základné a doplnkové formy mzdy. Mzda je ceny za prácu, ktorá je výsledkom fungovania trhu. Každá mzda plní dve funkcie:

  • ekonomická – posilňuje NH,  má nákladovú a stimulačná funkciu z hľadiska podnikov
  • sociálna – zabezpečenie životnej úrovne

Základné formy mzdy

  • Časová mzda= vyjadruje odmenu za určitý čas, hodinová, týždenná, mesačná…
  • Úkolová = závisí od výkonu práce, (individuálna, skupinová) mzdová tarifa/ norma času * Q
  • Nominálna mzda = suma, ktorú mi zamestnávateľ priznáva
  • Reálna mzda = suma tovarov, ktoré si môžem nakúpiť za nominálnu mzdu
  • Zmiešaná mzda = kombinácia predchádzajúcich (časová+úkolová)
  • Podielová mzda
  • Zmluvná mzda = fixná mzda na jeden rok
  • Naturálna mzda

Doplnkové formy mzdy:

  • Mimoriadne odmeny
  • Príplatok za riadenie
  • Prémie
  • Osobné príplatky
  • Podiely na VH
  • Náhrady mzdy


Pridaj komentár

Štítky: