Monetárna politika predstavuje nástroj hospodárskej politiky, ktorej hospodárske centrum riadi peňažné a úverové zabezpečenie ekonomiky tak, aby sa splnili hlavné ciele HP. HP monetárnymi opatreniami pôsobí na ekonomiku nepriamo. Ovplyvňovaním rozhodnutí obch. bánk a hosp. subjektov sa ovplyvňuje agregátny dopyt a produkčný potenciál ekonomiky. Mechanizmami monetárnej politiky sa prenášajú podnety do finančnej, výrobnej a spotrebnej sféry so zámerom ovplyvniť vývoj zo základných makroek. veličín. Dominantné postavenie peňazí medzi ekonom. sa chápe ako monetarizácia ekonomiky. Podmieňovanie celej kúpy a predaja ekon. vzťahov je rozhodujúcou podmienkou aby reálne fungovali vzťahy. V trhových vzťahoch má špecifickú funkciu fin. trh. Sú to tie, na ktoré sa kapitál premiestňuje od tých, ktoré majú prebytok kapitálu k tým, ktoré ho majú nedostatok. Finančné trhy majú význam pri usmerňovaní toku kapitálu od tých, ktoré nedokážu kapitál reálne využiť k tým, ktoré pri jeho využití majú pripravený podnikový zámer a zabezpečujú vyššiu ekonomickú efektívnosť kapitálu. Pod finančným trhom sa chápe kompletný ucelený systém inštitúcií, ekonomických nástrojov a vzťahov, ktoré usmerňujú pohyb, rozdeľovanie a znovurozdeľovanie fin. prostriedkov medzi jednotlivé ek. subjekty na základe ponuky a dopytu. Peniaze sa využívajú ako aktívny nástroj efektívnej ekonomiky, udržiavania alebo obnovy rovnováhy v hospodárstve, zabezpečujú zosúlaďovanie hospodárskych vzťahov národných ekonomík. Peniaze ako hlavný nástroj monetárnej politiky možno aktívne využívať vtedy ak existuje rozvinutý systém bánk a fin. trhu. Fin. trh plní funkcie, ktoré sa orientujú na reálnu tvorbu, ktorá je predmetom kúpy a predaja na fin. trhu. Bankový systém pôsobí na hospodárstvo peňažnou a menovou politikou, úvermi, úrokmi, kurzami akcií apod. okrem toho prijíma vklady , zabezpečuje platobný styk, rozvoj obchodu s CP, poskytuje služby vo vkladovom apod.

Bankový systém má dva stupne:
1) emisná banka
2) obchodná banka

Emisná banka je NBS a plní tieto funkcie:? určuje menovú politiku
? emituje bankovky (peniaze)
? poskytuje štátne úvery
? obsluhuje pokladničné plnenie štátneho rozpočtu
? riadi peňažný obeh
? zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie bánk
? poskytuje úvery ostatným bankám
? je bankou štátu
? vykonáva dohľad nad bankovou činnosťou

Postavenie emisných bánk vo svete je rôzne. V USA existuje 12 federálnych bánk – sú zlúčené do federálneho systému (od 1928). Systém dobre funguje. Od roku 1762 platia doláre dodnes. Ale emisný systém nebol prvý na svete. Najstaršia banka bola vo Švédsku – 1657. V r. 1694 bola založená v Anglicku.

Obchodné banky realizujú:
1) aktívne operácie – poskytovanie krátkodobých a dlhodobých úverov a pôžičiek, spotrebných úverov a pôžičiek, nákup CP, ostatné úvery a pôžičky a bankové aktíva
2) pasívne operácie – emisia, vydávanie bankových akcií, emisia dlhopisov, vkladové operácie a depozitné operácie
3) indiferentné neutrálne operácie – sú zdrojom dodatočných výnosov bánk, vykonávanie platobného styku sprostredkovaním, inkaso splatných zmeniek, šekov, úschova a správa CP, zmenárenské a devízové operácie

Nástroje monetárnej politiky (MP):? priame – stanovenie úverových limitov, regulácia spotrebiteľského úveru, správa o úveroch nad stanovený limit, pravidlá likvidity
? nepriame – povinné minimálne rezervy, regulácia diskontnej sadzby a operácie na voľnom trhu, sú to najčastejšie využívané nástroje

Princípy monetárnej politiky:
Kľúčovým problémom MP je kontrola peňazí v obehu, regulácia úrokovej miery. Peniaze slúžia ako platidlo, ako jednotka miery, uchovávateľ hodnoty.

Peňažné agregáty

Rozlišujeme peňažné agregáty = M:
M1 – mince a papierové peniaze, šekové depozity v obchodných bankách
M2 – M1 + úspory v bankách a iných peňažných inštitúciách, terminované depozity a ostatné súčasti
M3 – M2 + ďalšie termínované vklady dlhodobej povahy
Kvantitatívna rovnica : M . r = Q . P

Z hľadiska prísunu peňazí do ekonomiky rozlišujeme expanzívnu a reštriktívnu ekonomiku.
Expanzívna – zvyšovanie ponuky peňazí, znamená obmedzovanie množstva peňazí

Menová politika – samostatný nástroj HP, podsystém MP – množstvo peňazí v obehu, zaoberá sa otázkou meny, kurzu, mien aj vo vzťahu k zahraničiu. Subjektom je emisná banka. Pri riešení otázok menovej politiky spolupracuje s centrálnymi orgánmi. Cieľom menovej politiky je udržať stabilitu meny, dosiahnutie aktívnej a vyrovnanej platobnej bilancie. Napomáha rastu devízových rezerv, udržať infláciu na minimálnej úrovni. Medzi základné problémy patrí určovanie menových kurzov a stav platobnej bilancie, k tomu sa pridružujú charakteristiky. Menové kurzy sú cenou meny zahraničnej krajiny vyjadrené v domácej mene.

Devízový trh – trh na ktorom sú meny iných krajín
V súvislosti s menovou politikou ponuky a dopytu na seba pôsobia na devízovom trhu. Trhové sily posúvajú menový kurz smerom hore alebo dolu, aby vyrovnali príliv (odliv) meny. Cena sa ustáli na rovnovážnom menovom kurze, kde je dobrovoľne kupovaná (predávaná) mena.
Ponuka a dopyt meny na seba vplývajú = menové sily
Menový kurz je recipročný vzťah, vyjadruje sa pomerom napr. Sk / USD

Dopyt a ponuka po devízach sa vzťahuje na každú menu. Vo svetových ekonomikách je celá škála menových kurzov. Vzájomné vzťahy medzi menami sú v neustálom pohybe. Tlač každý deň prináša správy o menových stavoch.

Pokles ceny vyjadrenej v jednej alebo všetkých ostatných menách je znehodnotenie meny – depreciácia. Opačný proces je apreciácia. Často dochádza k zámene pojmov znehodnotenie meny a devalvácia.

Znehodnotenie je ak menový kurz jednej krajiny vo vzťahu k druhej poklesne na základe trhových procesov. Ak kurz meny stúpne ide o zhodnotenie. K devalvácii dochádza ak banka zníži oficiálny menový kurz. Ak zvýši dochádza k revalvácii. Pre reálny ekonomický život je aj revalvácia znehodnotenie meny. Najväčším svetovým veriteľom je Japonsko. Má najväčšie devízové rezervy.

Valuty sú hotovostné peňažné prostriedky v príslušnej mene. Ide o nominálnu hodnotu. Sú to peňažné vzťahy bankovky, mince,…

Devíza je krátkodobá peňažná pohľadávka znejúca na cudziu menu a v cudzine splatná. Môže mať podobu akreditívu, šeku, zmenky, bankového telegrafu a iného príkazu. Devízy na zameniteľnú menu sa nazývajú tvrdými. Môže mať podobu:

Clearing – vzájomné započítanie pohľadávky, mäkká devíza = viazaná devíza

Určenie / SDR – zvláštne práva čerpania

Existuje fixný (pevný) kurz – určí ho emisná banka a v dlhšom období sa nemení

Pružný kurz – je závislí od ponuky a dopytu meny. Má 2 formy:
1) voľne plávajúci – ovplyvňuje ponuku a dopyt
2) pevný – stanovuje sa v rámci rozpätia emisnej banky a obchodných bánk.
Závesné menové kurzy – vytvárajú sa také podmienky, že kurzy sú fixné a v dlhom období s prispôsobujú. Od roku 1991 je Sk závislá do pohybu na devízovom trhu, dovtedy bola závislá od USD a marky.


Komentáre

Pridaj komentár