Zahraničný obchod

Zahraničný obchod je chápaný ako výsledok medzinárodnej deľby práce MDP, čo je produkcia vyrobená v rámci špecializácie výrobcov v jednotlivých krajinách sa vymieňajú práve pomocou zahraničného obchodu, je to tá časť obchodu, ktorá predstavuje výmenu so zahraničím.

Zahraničný obchod = export + import = obrat zahraničného obchodu

Svetový obchod

Svetový obchod = ∑ zahraničných obchodov zo všetkých krajín svetovej deľby práce

Obchodná bilancia

Obchodná bilancia saldo obchodnej bilancie môže byť aktívne, pasívne alebo vyrovnané.

Zahraničným obchodom sa rozumie aj úsek národného hospodárstva danej krajiny zahrňujúci časť obehu tovaru, ktorý prekračuje jej štátne hranice. Zahraničný obchod spája národné hospodárstvo krajiny so svetovými hospodárstvami, rozumieme tým export (vývoz) a import(dovoz) tovarov a služieb do zahraničia a zo zahraničia.

Výsledkom exportu ako aj importu tovarov je spravidla vykazovaný za jeden rok v rámci platobnej bilancie na účet obchodnej bilancie. Táto obchodná bilancia nezahrňuje obchod so službami, považuje sa za dobrý indikátor vývoja zahraničného obchodu danej krajiny, nakoľko podiel služieb na celkovom objeme zahraničného obchodu je celosvetovo chabý. Niekedy sa stretávame aj s vyjadreniami, kde je výsledok zahraničného obchodu chápaný so saldom obchodnej bilancie aj keď to nie je úplne pravda. Keď spočítame saldá zahraničného obchodu jednotlivých krajín sveta dostaneme úroveň, alebo ak chceme aj objem medzinárodného, či svetového obchodu.

Fenoménom ľudskej civilizácie sa stal medzinárodný obchod a ten sa uskutočňoval už v dobách dávno minulých. Svetový obchod sa dá chápať aj ako pohyb tovarov spolu so službami medzi medzinárodnými hranicami a územiami, ktorý vo väčšine krajín predstavuje významný podiel na tvorbe HDP. Rozmach nastal až v druhej polovici 20. Storočia, v dobe komunikačných a informačných technológií a hlavne pomocou celkovej ekonomickej globalizácií vyspelého sveta. (V roku 2005 dosiahol objem medzinárodného obchodu 10121 mld. USD a rastie nepretržite už viac ako 20 rokov World Trade Report 2006, str. 53)

Závislosť na zahraničnom obchode

Vývoj nám poukazuje na to, že čím je krajina väčšia a má väčší počet obyvateľov tým pádom aj väčší domáci trh, tým menej je závislá od zahraničného obchodu. Je to však obmedzené napríklad úrovňou technológie danej krajiny ako aj jej prírodnými danosťami.

Napríklad USA alebo Ruská federácia sú dobrým príkladom, tu podiel zahraničného obchodu na tvorbe HDP je relatívne veľmi nízky. SR je malá otvorená ekonomika výrazne závislá na úspechoch svojej produkcie na zahraničných trhoch, je to spôsobené malým rozsahom vnútorného trhu v spojení s veľkou priemyselnou kapacitou nedostatkom surovín pre priemyselnú výrobu a teda nutnosť ich financovania príjmami z exportu geopoliticky a ekonomicky významnou polohou uprostred Európy, povedzme, že na križovatke mnohých významných obchodných ciest. Dôležitá je funkčná otvorenosť ekonomiky práve toto je ukazovateľ porovnávajúci obrat zahraničného obchodu k ňou vytvorenému HDP, čím je tento ukazovateľ vyšší, tým je krajina viac zapojená do zahraničného obchodu v porovnaní k jej ekonomickej veľkosti vyjadrenej práve pomocou HDP.

Medzinárodný obchod

Medzinárodný obchod zahŕňa v rámci krajín medzinárodného zoskupenia medzinárodnú výmenu tovarov a služieb. Má nezastupiteľné miesto pre rozširovanie spotrebných možností krajiny, pretože umožňuje krajine spotrebovať viac tovaru, ako by dokázala spotrebovať v situácií, ak by boli hranice uzatvorené. MO umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť toto je prínosom. ZO je jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby, ale v rámci postavenia je samostatný.

Úlohy zahraničného obchodu v ekonomike

Medzi 20. a 21. storočia prišla teória a prax medzinárodného obchodu významnými premenami. Medzi hlavné dôvody je zmena trhových podmienok, ktoré so sebou prinášajú postupný proces globalizácie. Tempo rastu uzatvárania medzinárodných obchodov prevýšilo tempo rastu vnútroštátneho obchodovania koncom 90. rokov. Firmy, tovar aj spotrebitelia prestali byť národnými a stali sa súčasťou celosvetového trhu. Dôvody urýchlenia boli technologická expanzia, liberalizácia medzinárodného obchodu, globálne verejných ako aj súkromných inštitúcií a nástup konkurenčného prostredia. (Černohlávková, Plchová, 2005)

Použitá literatúra

ČERNOHLÁVKA, E., PLCHOVÁ, B. a kol.: Zahraniční obchod. Bankovní institut, a.s., Praha 2005.


Pridaj komentár

Štítky: