Zahranično-obchodná politika patrí medzi čiastkové, ale často je významnejšia ako iné. Považujeme ju za nástroj HP. Zahraničný obchod spája vnútorné hospodárstvo so svetovým.

Charakterizujeme ju ako obeh tovarov a služieb, ktoré prekračuje štátne hranice krajiny. Zahraničný obchod je relatívne samostatnou ale neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov. Skladá sa z exportu a importu. Ide o vývoz a dovoz tovarov a služieb rôzneho druhu a charakteristík.

Export je činnosť, ktorá sa viaže na činnosť operácií spojených s dodávkami tovarov a služieb do zahraničia. Rozsah a štruktúru zahr. obchodu určuje množstvo faktorov: dosiahnutá ekonomická úroveň krajiny, štruktúra jej ekonomiky, úloha krajiny v medzinárodnej deľbe práce a úloha v medzinárodnom obchode.

Medzinárodná deľba práce je najvyššia forma deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú výmenné vzťahy medzi jednotlivými krajinami s rozdielnymi výrobkami a ekonomickými podmienkami a rozdielnou produkciou.

Medzinárodný obchod predstavuje súhrn vzťahov a činností spojených s výmenou tovarov a služieb medzi národnými ekonomikami. Je jednou zo základných foriem prejavu internacionalizácie výroby. MO je súčasťou svetového obchodu. Pod svetovým obchodom rozumieme obchod tovarov a služieb na svetovom trhu, ktorý sa chápe ako súhrn národných trhov navzájom spojených medzinárodnými výmennými vzťahmi založenými na medzinárodnej deľbe práce.
Sledujeme komoditnú štruktúru zahraničného obchodu.

Druhá časť je členenie podľa teritoriálneho členenia:
Zahraničná obchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia. Každá ekonomika je do určitej miery otvorená – podlieha vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia. Ak rastie otvorenosť ekonomík zvyšuje sa aj ich vyspelosť. Preto HP štátu musí prihliadať aj na pôsobenie vplyvu vonkajších vzťahov na vnútorné ekonomické podmienky. V súvislosti s tým sú dôležité funkcie zahraničného obchodu.

ZO v HP plní nasledovné funkcie: dynamizuje ekonomiku, umožňuje za výhodnejších podmienok získať technicky dokonalejšie výrobky.

ZO je dôležitým zdrojom informácií ako vo výrobe tak aj v spotrebe. Svetový trh je najobjektívnejší prostriedok na overenie užitočnosti a efektívnosti produktivity.

Typy zahranično-obchodnej politiky:
a) ochranárska
b) protekcionistická – využíva v obsiahlej miere rôzne nástroje na ochranu politiky a jej záujmov. K jej presadeniu slúžia také nástroje ako subvencie, kvóty a rôzne opatrenia
c) liberálna – je taká, kde rôzne subjekty môžu priamo vstupovať do zahranično-obchodných vzťahov. Umožňuje voľný pohyb tovarov a služieb, kapitálu, pracovných síl a faktorov

V zahraničnom obchode existujú nástroje:
1) kvóty – pre vyvážaný alebo dovážaný tovar. Kvóty ako limity predstavujú maximálny objem dovážaných alebo vyvážaných tovarov a služieb, ktoré stanoví vláda
2) clo – predstavuje určitú formu dane, inkasuje sa za vyvážaný alebo dovezený tovar. Úlohou cla je zvýšiť cenu, znížiť objem dovozu a podporiť domácu výrobu. Patrí sem aj dovozná prirážka
3) subvencie – poskytuje vláda za stratu zisku alebo na podporu podnikania
4) mimocolné bariéry – predstavujú rôzne druhy prekážok s cieľom chrániť spotrebiteľa
5) vývozné dotácie – vláda poskytuje na podporu vývozu
6) intervencie na devízových trhoch – napr. emisná banka nakupuje zahraničnú menu s cieľom ovplyvniť kurz
7) neviditeľné prekážky dovozu – hygienické, zdravotné normy
8) efekty dovozu
9) efekty vývozu

Export je vývoz z hľadiska celkového dopytu. Je to stimulátor rozvoja ekonomiky. Ekonomika priaznivo hodnotí vývozný multiplikátor. Udáva o koľko sa zvýši objem výrobkov ak sa export zvýši o jednotku.
Dovozný multiplikátor vyjadruje aký je prírastok dovozu ak sa zvýši reálny produkt o jednotku.

Otvorenosť ekonomiky

? sa vypočíta ako podiel zahranično-obchodného obratu k HDP v bežných cenách
? sledujeme ďalšími ukazovateľmi dovoznú náročnosť a exportnú náročnosť

dovozná náročnosť = dovoz (import) / HDP
exportná náročnosť = podiel vývozu na HDP v stálych cenách


Pridaj komentár