Ekonomická kríza

Sprievodným javom ekonomickej krízy je aj rozvrat finančných trhov, čo spôsobuje, že tieto trhy sa stávajú neschopnými umiestňovať efektívne kapitál tam, kde existujú najväčšie možnosti zhodnotenia tohto kapitálu. Zjednodušene je možné povedať, že ekonomická kríza je nerovnovážny stav, ktorý nastal v ekonomike (Muchová, Lisy, 2009).

Ako uvádza Goldsmith: Je to prudké, okamžité, ultracyklické zhoršenie všetkých alebo veľkej väčšiny finančných indikátorov – krátkodobej úrokovej sadzby, ceny aktív (akcií, nehnuteľností, pôdy), solventnosti firiem a úpadky finančných inštitúcií. (Goldsmith, 1982).

Neexistuje presne definovaný scenár ako ekonomická kríza vznikne a akým spôsobom sa prejaví. Preto je pomerne zložité vopred predpovedať jednotlivé ekonomické krízy. Existuje mnoho ekonómov, ktorí sa o to pokúšajú, no ich predpovede nie sú zväčša úplne presné. Jednotliví ekonómovia sa zameriavajú na určité ekonomické faktory a na základe ich vývoja sa snažia ekonomické krízy predpovedať a taktiež navrhujú opatrenia, ktoré by týmto krízam mali predchádzať.

Cyklický vývoj ekonomiky a hospodárska kríza

Samotná ekonomická kríza je súčasťou prirodzeného ekonomického cyklu. Ekonomický cyklus je charakterizovaný niekoľkými fázami. Ide o nasledujúce fázy tohto
ekonomického cyklu:

  1. stagnácia,
  2. oživenie,
  3. vyvrcholenie, konjunktúra,
  4. recesia, pokles.

Z iného pohľadu je ekonomický cyklus pravidlené striedani vzostupných a zostupných fáz ekonomiky. Tvoria ho 4 fázy:

  1. dno (sedlo)
  2. expanzia
  3. vrchol
  4. kontrakcia (recesia)

Ekonomickú krízu je možné definovať ako zhoršenie väčšiny ekonomických ukazovateľov, pričom sa zväčša jedná o prudké a okamžité zhoršenie týchto ukazovateľov. Ide o nasledujúce ekonomické ukazovatele:

  • krátkodobá úroková sadzba,
  • insolventnosť jednotlivých spoločností,
  • úpadok finančných inštitúcií,
  • ceny aktív.

Je možné zovšeobecnene konštatovať, že kým v minulosti boli ekonomické krízy zväčša zriedkavým javom, v poslednom období je trend zvyšovania sa frekvencií vypuknutia jednotlivých ekonomických kríz. Je to hlavne spojené s čoraz väčšou liberalizáciou jednotlivých finančných trhov, čo ma za následok ich čoraz väčšie globálne prepojenie. Toto globálne prepojenie ma za následok to, že v prípade vzniku ekonomickej krízy v jednej krajine sa táto kríza ako finančná nákaza prenáša automaticky aj do iných krajín.

Dno alebo stagnácia

Dno označujeme aj ako dolný bod zvrastu. Úroveň agregátneho produktu dosahuje najnižšiu úroveň. Investíčná aktivita je úplne utlmená. Vytvárajú sa predpoklady pre obnovenie rastu agregátneho produktu, napr. zásahom štátu do ekonomickej aktivity.

Jedná sa o prvú fázu ekonomického cyklu, v rámci ktorej ekonomické subjekty začínajú mať ťažkosti s odbytom jednotlivých výrobkov a služieb. Ako uvádza Lisý „Ekonomická teória hovorí, že fáza recesie nastáva vtedy, ak sa nepretržite znižuje úroveň skutočného HDP dva za sebou idúce štvrťroky. Znižovanie HDP, ktoré môže prebiehať rôzne dlhý čas a môže dosiahnuť rôzne nízke hodnoty, sa niekde zastaví.“ (Lisý, 1999).

V tomto období produktivita výroby a služieb klesá až dosiahne najnižší možný stav. Investičná aktivita finančných domov, investorov a aj samotných podnikateľov je pomerne nízka. Kurzy jednotlivých akcií na burzách klesajú a v niektorých prípadoch dosahujú najnižšie úrovne za to ktoré obdobie. Sprievodným javom je zvyšovanie nezamestnanosti, ktorá dosahuje v záverečnom období tejto fázy najvyššie úrovne. Mzdy v tejto fáze stagnujú a v niektorých prípadoch aj klesajú.

Expanzia alebo oživenie

Pri expanzii dochádza v ekonomike k oživeniu. Úroveň agregátneho produktu sa postupne viac a viac zvyšuje. Zvyšuje sa aj zamestnanosť a tiež rastú investície. Ekonomika sa dostáva do fázy vrcholu.

V rámci tejto fázy dochádza k postupnému oživeniu dopytu po výrobkoch a službách jednotlivých spoločností. Dopyt po pracovnej sile rastie a s tým je spojený aj postupný pokles nezamestnanosti.  Ako uvádza Salin „Keď hovoríme o ekonomickom raste, máme obyčajne na mysli situáciu, v ktorej hodnoty niektorých makroekonomických premenných nepretržite v danom čase rastú. Rast je teda dlhodobým javom, ktorý trvá niekoľko rokov alebo aj niekoľko desaťročí. Jednorazové zvýšenie určitej premennej nemôže byť považované za fenomén
rastu.“ (Salin, 1997).

Finančné domy, investori a aj samotní podnikatelia znovu začínajú investovať. Kurzy jednotlivých akcií a aj akciové indexy majú v tejto fáze stúpajúcu tendenciu. Táto fáza so sebou prináša aj postupné zvyšovanie jednotlivých miezd.

Vrchol alebo konjunktúra

Vrchol predstavuje horný bod vzrastu. Agregátny produkt dosahuje maximálnu úroveň. V tomto bode nastáva prehriatie ekonomiky. Postupne dochádza k poklesu ekonomickej aktivity a k poklesu agregátneho produktu.

V rámci tejto fázy je dopyt po jednotlivých výrobkoch a službách na najvyššej možnej úrovni, všetky kapacity v rámci výrobných spoločností a spoločností poskytujúcich služby sú plne využité. Spoločnosti nielen výrobné, ale aj spoločnosti, ktoré poskytujú služby rozširujú svoje kapacity, s čím je spojené zvyšovanie investícií do rozširovania týchto kapacít. Toto rozširovanie kapacít a tiež novovznikajúce kapacity majú za následok, že ponuka začína presahovať dopyt a s tým je následne spojené znovupadnutie do poklesu, resp. recesie. V tomto období sú akcie a tiež jednotlivé akciové indexy na vrchole, nezamestnanosť sa blíži k minimálnym hodnotám a začína byť nedostatok pracovnej sily na trhu.

Kontrakcia alebo recesia či pokles

Kontrakcia znamená oslabenie ekonomickej aktivity. V tejto fáze dochádza k zníženiu agregátneho produktu pod úroveň potenciálneho produktu. Pokiaľ sa ekonomika dostala pod úroveň dlhšiu ako 6 mesiacov, nastáva recesia. Hlboký a dlhodobý pokles nazývame depresia. Na depresiu pôsobí:

Táto fáza sa nazýva aj fázou zostupu, keď reálne klesá dopyt po jednotlivých výrobkoch a službách. Finančné domy, investori a aj samotní podnikatelia utlmujú svoje investície, čo má za následok zastavenie rozširovania výroby a postupný pokles vo väčšine odvetví výroby a služieb. Spoločnosti produkujúce výrobky a poskytujúce služby z uvedeného dôvodu pristupujú k prepúšťaniu svojich zamestnancov, čím sa zvyšuje miera nezamestnanosti v rámci spoločnosti a v tomto období dochádza v rámci jednotlivých spoločností, ktoré poskytujú výrobky a služby často aj k znižovaniu miezd. Akcie a akciové indexy zaznamenávajú taktiež pokles a znižuje sa záujem investorov o nákup týchto akcií.

Typy a príčiny ekonomických cyklov

Jednotlivé ekonomické cykly nie sú identické, avšak je možné konštatovať, že tieto ekonomické cykly sa periodicky opakujú a hovorí sa tomu ekonomická zákonitosť. Samotné ekonomické cykly sa od seba líšia:

  • intenzitou
  • dĺžkou trvania

Typy ekonomických cyklov

Z hľadiska času, tj. dĺžky trvania jednotlivých ekonomických cyklov tieto cykly rozdeľujeme nasledovne:

  • krátkodobé cykly (trvajú zväčša 2 až 9 rokov),
  • strednodobé cykly (trvajú zväčša 10 až 13 rokov),
  • dlhodobé cykly (trvajú okolo 20 rokov).

Iný pohľad delí typy ekonomických cyklov z hľadiska doby trvania na:

  1. dlhodobé (30 – 60 rokov ) – Kontratievove alebo Kuznicové cykly – zmeny technológií; umožňujú vznik nových odvetví ekonomiky.
  2. strednodobé (6 – 10 rokov) – Juglárove cykly – investície do fixného kapitálu.
  3. krátkodobé (3 – 5 rokov) – Kitchinove cykly – spájajú sa s výkyvmi v zásobách hotových výrobkoch a rozpracovanej výroby.

Príčiny cyklického vývoja

Príčiny a vplyvy cyklického vývoja ekonomiky môžu byť rôzne. V praxi veľmi často dochádza k ich kombinácii. Medzi hlavné príčiny radíme:

  • exogénne vplyvy alebo vonkajšie vplyvy:
    • pôsobia tu predovšetkým politické príčiny (napr. voľby, vznik a zánik štátnych útvarov…)
    • technický pokrok
    • vývoj migračnej bilanice
    • zmeny v charaktere hospodárskej politiky štátov
    • vyčerpanie starých resp. obnovenie nových prírodných zdrojov a iné
  • endogénne vplyvy alebo vnútorné vplyvy:
    • variabilita investícií
    • bariéry zabraňujúce premene úspor na investície
    • zaostávanie agragátneho dopytu za agregátnou ponukou v dôsledku úsilia firiem maximalizovať zisk a to obmedzovaním mzdových nákladov

Príčiny krízy

Väčšina domácich a svetových ekonómov spája vypuknutie ekonomickej krízy s dvoma hlavnými problémami:

  • problém platobnej bilancie,
  • menová kríza.

V niektorých prípadoch ako hlavná príčina týchto dvoch problémov sa javí pôsobenie tzv. špekulatívneho kapitálu, ktorý zväčša v krátkom čase presúva svoje zdroje z aktív toho-ktorého štátu do iných krajín. Takýto odlev pomerne veľkej časti kapitálu sa často prejaví na účte platobnej bilancie toho ktorého štátu a následne veľmi často nadobúda podobu schodku platobnej bilancie pomerne veľkého objemu.

Presun takéhoto množstva kapitálu je často spojený aj s odčerpaním devízových rezerv v tom ktorom štáte. Tento problém sa oveľa častejšie vyskytuje v krajinách, ktoré majú v rámci svojej ekonomiky nepružné formy jednotlivých devízových kurzov. Tieto krajiny po odleve tohto špekulatívneho kapitálu majú problém udržať výmenný kurz svojej meny k zvolenej referenčnej mene.

Aby nastolili rovnováhu, často pristupujú k devalvácii svojej meny. Uvedené príčiny spolu s prehriatím ekonomiky sa často stávajú impulzom aj pre serióznych investorov, ktorí v obave o svoj vlastný kapitál začnú presúvať tento kapitál do iných krajín. Takémuto odlevu kapitálu sa tiež hovorí investičná špirála. Všetky uvedené javy majú ničivé dôsledky na platobnú bilanciu a tým pádom vznikajú sprievodné javy, ktoré je možné nazvať ekonomickou krízou (Chovancová a kol., 2006).

Finančné krízy

Pojem finančná kríza je aplikovateľný v podstate na celý rad situácií, v ktorých niektoré finančné inštitúcie, alebo majetok sám o sebe stratí veľkú časť svojej hodnoty. Od konca 19. storočia sme zaznamenali niekoľko hospodárskych kríz rôznych typov  a rôznych príčin, či už s menšími následkami alebo tými najväčšími. Mnoho ekonómov ponúklo teórie o tom ako predísť finančnej kríze, ale kde je mnoho ľudí tam je mnoho diskusií a ešte viac opačných názorov. Existuje však otázka, ktorú si treba položiť. Je to kríza alebo sme práve dospeli k fáze poklesu ekonomiky? V prípade, že hovoríme naozaj o kríze tak ju muselo niečo vyvolať. Najčastejšie ide o rôzne šoky na ktoré ekonomika nedokáže pružne reagovať a stávajú sa nebezpečnými nielen pre danú oblasť. V spojitosti zo šokmi poznáme:

  • Ponukové šoky (napr. výrazné zmeny v cenách dôležitých komodít, ako sú potraviny, ropa, zlato a pod.).
  • Šoky kapitálových tokov/devízové šoky (potreba absorpcie alebo poskytnutia likvidity peňažného trhu vo veľkom objeme, alebo potreba podporiť trh na úpravu devízového kurzu),
  • Šoky likvidity vo vzťahu k príslušnému finančnému trhu alebo finančnej inštitúcii (neočakávaný rozsiahly pokles cien cenných papierov a z toho odvodený nedostatok likvidity),
  • Úverové šoky (hrozba neochoty úverovať zo strany finančných sprostredkovateľov, resp. sprísnenie podmienok poskytovania úverov),
  • Monetárne šoky (rýchly pokles alebo rast dopytu po peniazoch),
  • Šoky neefektívnosti nástrojov (nefunkčnosť systému operatívneho a strategického riadenia).

Nie však každý šok musí vyvolať finančnú krízu. V prípade menšieho šoku alebo elasticity dopytu a ponuky je možné, že ekonomika tento druh šoku absorbuje. Ďalšími príčinami finančných kríz môžu byť napríklad udalosti ako „hospodárska recesia, neschopnosť štátu plniť medzinárodné záväzky, neefektívny systém riadenia určitého segmentu hospodárskej politiky, zlyhanie regulačných orgánov, krach významnej finančnej inštitúcie medzinárodného významu a pod.“

Typy ekonomických kríz

Existuje množstvo ekonomických teórií, ktoré charakterizujú jednotlivé druhy ekonomických kríz. Zovšeobecnene sa dajú jednotlivé ekonomické krízy rozdeliť do nasledujúcich typov:

  • banková kríza,
  • systémová kríza,
  • fiškálna kríza.

Banková kríza

Banková kríza je taká kríza, ktorej vznik podmieňuje zlyhanie jednej alebo viacerých bánk. Toto zlyhanie môže mať niekoľko príčin. Samotnú bankovú krízu charakterizuje situácia, kedy banky nemajú pre svoju prevádzku dostatok likvidných aktív a tým pádom nedokážu uspokojovať dopyt svojich klientov.

Bankovú krízu pomenúva Jílek takto „Medzinárodný menový fond označuje za bankovú krízu také problémy bankového systému, kde platí aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:

  • pomer nevhodných aktív k celovým aktívam bankového systému prevýšil 10 %,
  • náklady na záchranu bánk prevýšili 2 % HDP,
  • vláda reagovala na problémy bankového systému zmrazením vkladov, v dôsledku čoho došlo k bankovej panike, alebo poskytla záruky na vklady v bankách.“ (Jílek, 2000).

Jedným z dôvodov, ktorý môže doviezť banku do uvedeného stavu je náhly a spravidla vysoký výber jednotlivých vkladov klientov banky, čo spôsobí narušenie vnútornej konvertibility banky. Často jediným spôsobom ako uvedený stav riešiť je, že vláda príslušnej krajiny, prípadne centrálna banka podporí bankový systém v krajine formou návratných, resp. nenávratných investícií do tohto bankového systému. Banky, resp. bankové domy, prípadne iné finančné inštitúcie sa do uvedeného stavu môžu dostať v dôsledku dlhodobého zotrvávania týchto inštitúcií na rovnakých pozíciách bez ohľadu či trhy rastú alebo zažívajú pád. Môže sa jednať o niektorý z nasledujúcich trhov:

  • trh akcií,
  • trh nehnuteľností,
  • trh komodít,
  • trh devíz,
  • trh ostatných aktív.

Ďalším z potenciálnych rizík je, že jednotlivé banky, bankové domy alebo finančné inštitúcie v ére tzv. investičného boomu investujú aj do rizikovejších operácií. Takýto istý spôsob financovania môžu realizovať aj klienti týchto inštitúcií, ktorí tieto investície financujú prostredníctvom bankových úverov. V rámci investičného boomu jednotliví investori, ale aj samotné finančné inštitúcie niekedy nesprávne rozlíšia výhodné a nevýhodné investície.

Ak je takýchto nevýhodných investícií viac, dochádza k situácii, keď finančným inštitúciám tieto investície neprinášajú finančný zisk, ale naopak produkujú stratu a v spojení s neschopnosťou investorov splácať úvery, ktoré použili taktiež na takéto nevýhodné investície sa dostávajú finančné inštitúcie do problémov. Finančné inštitúcie následne majú problém s likviditou, čo riešia zväčša rýchlim predajom aktív, čo však spôsobuje pokles hodnoty banky a s pridruženým bankrotom investorov, ktorých finančné  inštitúcie úverovali môže dôjsť ku krachu jednotlivých finančných inštitúcií, čo môže mať za následok spustenie recesie a vznik ekonomickej krízy.

Systémová kríza

V rámci systémovej krízy sa vo väčšine prípadov jedná o menovú krízu a s tým spojené výrazné riziko veľmi vážneho zlyhania jednotlivých finančných trhov v danej krajine. Takáto kríza je zväčša spôsobená neefektívnymi nástrojmi, ktoré by mali riešiť  riadenie a samotnú kontrolu toho ktorého segmentu trhu. Takýto druh krízy je najznepokojúcejší a v svojej podstate aj najhorší, pretože pri tejto kríze dochádza k problémom na finančnom trhu, akciovom trhu a tiež na trhu nehnuteľností v spojení so samotným spomalením rastu ekonomiky danej krajiny. Uvedené problémy so sebou nesú aj výrazný rast nezamestnanosti, pokles ekonomickej aktivity jednotlivých subjektov a s tým spojený výrazný rast celkového verejného dlhu (Kotlebová, Chovancová, 2010).

Fiškálna kríza

Fiškálna kríza vzniká spravidla v dôsledku prílišného prepojenia bankového a politického systému. Politici neúmerne presadzujú proexportnú politiku, čo je často spojené so zvýšeným tlakom na jednotlivé finančné inštitúcie, ktoré sú nútené štátom poskytovať často aj veľké úvery, pričom tieto firmy častokrát majú vlastné firemné zdroje na pomerne nízkej úrovni. Štát na tieto úvery mnohokrát poskytuje štátne záruky a niekedy tieto štátne záruky kombinuje aj s priamymi úverovými dotáciami.

Z uvedených dôvodov dochádza k problémom v rámci platobnej bilancie, čo má následne za následok znehodnotenie meny. Samotné znehodnotenie meny sa následne veľmi negatívne prejaví pri splácaní štátnych dlhopisov. Okrem toho znehodnotenie meny zvyšuje tlak na výdavky štátneho rozpočtu. Takýto stav môže mať za následok v niektorých krajných prípadoch, že samotný štát nedokáže splácať svoje záväzky a to nielen úroky svojho zahraničného dlhu, ale niekedy ani samotnú istinu.

Následne dochádza k výraznému zhoršeniu ratingového hodnotenia samotného štátu čo spôsobuje, že štát má problém získavať nové zdroje a veritelia už mu nie sú ochotní poskytovať pôžičky, prípadne ak mu aj pôžičku poskytnú, úrok za takúto pôžičku je podstatne vyšší, nakoľko veritelia si v rámci tohto úroku započítavajú aj vyššiu rizikovú prirážku (Chovancová a kol., 2006).

Takéto zhoršenie na poli dlhovej služby môže mať za následok aj zníženie zdrojov, ktoré sú následne poskytované podnikateľským subjektom a tiež samotným občanom v rámci štátu. To má za následok obmedzenie výšky nových investícií a tiež obmedzenie spotreby obyvateľstva, čo sa následne prejaví stagnáciou a vznikom ekonomickej krízy (Samuelson, Nordhaus, 2000).

Dôsledky ekonomickej krízy

V rámci jednotlivých krajín dochádza k opakovaniu ekonomických cyklov, ktorého súčasťou sú aj ekonomické krízy. Aj keď sa jednotlivé fázy ekonomického cyklu nevyskytujú v pravidelných intervaloch, veľmi intenzívne ovplyvňujú život v rámci štátu. Vznik ekonomickej krízy so sebou prináša nasledujúce dôsledky:

  1. ekonomické dôsledky,
  2. politické dôsledky,
  3. spoločenské dôsledky.

Ekonomické dôsledky krízy

Ekonomická kríza so sebou prináša celý rad ekonomických dôsledkov. Medzi najvýraznejšie ekonomické dôsledky krízy patrí rast nezamestnanosti a s tým spojené znižovanie miezd v jednotlivých sférach národného hospodárstva. Medzi ďalšie dôsledky ekonomickej krízy patrí pokles cien akcií, pokles cien nehnuteľností a tiež nestabilita cien, čo môže mať za následok zvýšenie miery inflácie. V čase ekonomickej krízy dochádza k zníženiu dopytu po výrobkoch a službách v rámci domáceho trhu, ale taktiež k zníženiu exportu výrobkov a služieb do zahraničia.
Všetky uvedené faktory sú hlavnými príznakmi ekonomickej krízy a sú taktiež dôvodom ekonomickej recesie (Helísek, 2002).

Ako uvádza Lawson „Výrazné zhoršenie veľkej väčšiny finančných indikátorov, čo sa prejavuje nedostatočnou likviditou finančného systému, rozsiahlou insolventnosťou finančných inštitúcií, nárastom volatility výnosových mier finančných inštrumentov, výrazným poklesom hodnoty finančných a nefinančných aktív a podstatným znížením rozsahu alokácie úspor vo finančnom systéme.“ (Lawson, 2008).

Politické dôsledky krízy

Súbežne s ekonomickými dôsledkami sa v čase krízy prejavujú aj politické dôsledky. Samotná ekonomická kríza so sebou prináša pokles životnej úrovne a zhoršenie sociálneho postavenia obyvateľstva. V uvedenom období dochádza k zhoršeniu nálad obyvateľstva, čo je niekedy spojené s radikalizáciou určitých skupín obyvateľstva.

Politické špičky, ktoré boli pri moci v čase krízy sa dostávajú zväčša do nemilosti obyvateľstva a z tejto krízy sa často snaží ťažiť opozícia, ktorá sa snaží dostať k moci.

V závislosti od veľkosti tej ktorej krízy sa takéto správanie obyvateľstva môže zväčšovať alebo zmenšovať. Ako príklad je možné uviesť veľkú hospodársku krízu v 30. rokoch minulého storočia, ktorá mala za následok vznik a vzostup fašizmu v Európe (Akkizidis, Bouchereau, 2006).

Spoločenské dôsledky krízy

V čase ekonomickej krízy je spoločenský život jednotlivých obyvateľov do určitého spôsobu narušený. Avšak nie je možné konštatovať, žeby sa spoločenský život úplne zastavil. Obyvatelia však prehodnocujú svoje správanie v čase ekonomickej krízy, čo sa najviac prejavuje zmenou tzv. spotrebiteľského životného štýlu.

Obyvatelia v období ekonomickej krízy preferujú trvanlivé spotrebné tovary, obmedzujú výdavky na relax a oddych, obmedzujú nákup rôznych noviniek a často kupujú iba základné výrobky bez nabaľovania doplnkov (autá v základnej výbave a podobne). Okrem toho v čase ekonomickej krízy nastáva jav, kedy predovšetkým nezamestnaní obyvatelia a ich rodiny často obmedzujú svoje kontakty s okolím, nakoľko sa hanbia za stav, do ktorého sa dostali. Takto nastáva paradoxná situácia, že títo obyvatelia majú množstvo voľného času, ale nevedia čo s ním a ako ho využiť (Vlček, 2010).

Svetové hospodárske krízy

Pozrite si prehľad ekonomických kríz v novodobej histórii ľudstva na stránke: 10 najdôležitejších ekonomických kríz v novodobej histórii ľudstva.

Veľká hospodárska kríza 1933-1939

Viac sa o hospodárskej kríze v rokoch 1933 – 1939 dočítate na stránke Veľká hospodárska kríza a na stránke Regulácia trhu s cennými papiermi.

Finančná kríza 2008-2014

Viac sa o hospodárskej kríze v rokoch 2008 – 2014 dočítate v článku Prognózy vývoja finančnej krízy.


Zdroje a literatúra

  • ÁRENDÁŠ, M. Základy makroekonómie, 1. vydanie, MBA, Klient, Nitra, 2006, počet strán 212, ISBN 80-968851-5-4
  • BRONNER, F. – HOOG, R., 2013, Economizing strategies during an economic crisis. In Annals of Tourism Research [online], [cit. 2013-04-04], Dostupné na internete: <www.sciencedirect.com>
  • DE SOTO, J. H. Peníze, banky a hospodárske krize, Union editorial, 1998, ISBN 0-945466-39-4
  • DIRICO, J. The Five Stages of a Market Bubble. [on-line], [cit. 31.3.2016], <http://adiscountedview.blogspot.com/2016/05/the-five-stages-of-market-buble.html>
  • FELDSTEIN, M. The Risk of Economic Crisis. University of Chicago Press 1991. ISBN 0-226-24090-8
  • CHOSSUDOVSKY, M. – GAVIN MARSHALL, A. 2010. The Global Economic Crisis: The Great Depression of the XXI Century. Montreal : Global Research Publishers, 2010. 416 s. ISBN 978-0-9737147-3-9.
  • KOHOUT, P. Finance po krize, dôsledky hospodárskej recesie a čo bude ďalej, Grada Publishing, 2009. 244 s. ISBN 978-80-247-3199-5
  • KOTLEBOVÁ, Jana; CHOVANCOVÁ, Božena. Medzinárodné finančné centrá, zmeny v globálnej finančnej architecture, Iura Edition, 2010. 295 s.  ISBN 978-80-8078-299-3
  • LACINA, V. Velká hospodářská krize v Československu (1929-1934), 1. vydanie, Academia, Praha, 1984, počet strán 224, ISBN 6626-21-058-84
  • LISÝ, J. Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast, IURA Edition, 2. vydanie, 2005, počet strán 132, ISBN 80-8078-035-8
  • SLANÝ A. et al. 2003. Makroekonomická analýza a hospodárska politika. Praha: C. H. Beck, 2003. 368 s. ISBN 80-7179-738-3
  • SOROS, G. Nové paradigma pro finanční thry, úverová krize a co dál, Public Affairs, 2008. 144 s. ISBN 978-80-7021-997-3
  • STANĚK, P. 2010. Globálna kríza – hrozba alebo výzva?. Bratislava : Sprint dva, 2010. 219 s. ISBN 978-80-89393-24-4.
  • VLČEK, J., 2010, Světová hospodářská krize a rozhodování spotřebitele. In Sborník příspěvků z konference Hradecké ekonomické dny 2010, díl II. Hradec Králové: Gaudeamus, 2010. s. 237-241. ISBN 978-80-7435-041-2

Komentáre

  1. Marián, markkuss

    Dobrý deň,

    chcel by som sa Vás spýtať, či by ste mi nemohli poradiť ohľadom diplomovky. Od profesora som dostal aj obsah, o čom by som mal písať. jedná sa o finančnej kríze a jej dopady na slovenskú ekonomiku. a jeho obsah je nasledovný:
    Úvod
    1. Finančná kríza
    1.1. Príčiny vzniku finančnej krízy
    1.2. Vývoj finančnej krízy

    2. Svetová finančná kríza a jej vplyv na reálnu ekonomiku
    2.1. Charakteristika svetovej finančnej krízy
    2.2. Vplyv svetovej finančnej krízy na svetový hospodársky rast
    2.2.1. Vplyv svetovej finančnej krízy na priemyselne vyspelé štáty
    2.2.2. Vplyv svetovej finančnej krízy na novoindustrializované štáty
    2.2.3. Vplyv svetovej finančnej krízy na štáty strednej a východnej Európy

    3. Opatrenia prijaté na podporu hospodárskeho rastu v jednotlivých štátoch
    3.1. Vplyv menovej politiky na hospodársky rast
    3.2. Vplyv fiškálnej politiky na hospodársky rast

    4. Svetová hospodárska kríza a jej vplyv na ekonomiku Slovenska
    4.1. Svetová finančná kríza a jej vplyv na finančný sektor Slovenska
    4.2. Svetová hospodárska kríza a jej vplyv na reálnu ekonomiku Slovensk

    Bol by som veľmi vďačný a rád, keby ste mi vedeli poradiť, kde hľadať veci. z akých zdrojov čerpať informácie.

    Vopred ďakujem
    mituch@chello.sk

  2. Mery

    Ked si sa dopracoval az na diplomovku tak by si toto mal zvladnut aj sam… nie kazdy totiz dostane rovno obsah a musime si ho vytvorit sami,co da zabrat… co tak navstivit kniznice a google?

Pridaj komentár