Ekonomická situácia krajiny determinuje životnú úroveň jej obyvateľov, ich kúpnu silu, ovplyvňuje ich sociálne správanie a v rámci neho aj nákupné správanie. Ekonomiku krajiny a jej tendencie teda možno považovať za faktor, ktorý ovplyvňuje kúpyschopnosť dopytu a štruktúru spotreby. V tejto práci sa zaoberáme vybranými ekonomickými javmi, ktoré ovplyvňujú nákupné správanie spotrebiteľov, a to:

  • fázy ekonomického cyklu
  • výška disponibilných dôchodkov
  • zmeny cenovej hladiny – inflácia a deflácia
  • miera nezamestnanosti
  • úverové podmienky
  • fiškálna politika
  • reálny menový kurz

Fázy ekonomického cyklu a ich vplyv na spotrebu

Lisý a kol. (2007, s.396) charakterizuje ekonomický cyklus ako „striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky okolo dlhodobého vývojového trendu ekonomiky, ktorým je dlhodobý vývoj potenciálneho produktu.“ Autor zároveň člení ekonomický cyklus na 4 fázy, z ktorých recesiu (kontrakciu) a expenziu zaraďuje medzi základné fázy, dno a vrchol medzi ohraničujúce fázy ekonomického cyklu.

  • Fázu recesie charakterizuje spomalenie rastu HDP a pokles reálneho HDP pod úroveň potenciálneho produktu. Názory ekonómov sa zhodujú v tom, že o recesii možno hovoriť v prípade, ak reálny produkt klesá minimálne dva štvrťroky idúce po sebe. Vo fáze recesie hovoríme o prudkom náraste nezamestnanosti a znižovaní dôchodkov, čo vedie k zníženiu agregátneho dopytu, najmä po produktoch dlhodobej spotreby. Dochádza k znižovaniu dopytu po úveroch a k poklesu úrokovej miery.
  • Dno sa vyznačuje najnižšou úrovňou reálneho produktu, najvyššou úrovňou nezamestnanosti a teda aj spotrebiteľského dopytu. Predstavuje koniec fázy recesie a začiatok rozmachu ekonomiky.
  • Fáza expanzie je charakteristická zrýchlením rastu reálneho HDP a rastom HDP nad úroveň potenciálneho produktu. Pokiaľ hovoríme o dosahu tejto fázy ekonomického cyklu na nákupné správanie spotrebiteľov, možno tvrdiť, že vplyvom expanzie dochádza k zvyšovaniu dôchodkov obyvateľstva, ktoré je predpokladom pre zvyšovanie spotrebiteľského dopytu, predovšetkým po produktoch dlhodobej spotreby.
  • Vrchol sa vyznačuje najvyššou úrovňou reálneho HDP, rastom dopytu, ktorý sa premieta do nárastu cenovej hladiny, ktorá je príznakom nástupu recesie.

Výška disponibilných dôchodkov

Kúpnu silu a nákupné správanie obyvateľstva ovplyvňuje v najväčšej miere práve výška disponibilných dôchodkov, ktorá závisí predovšetkým od výšky priemernej mzdy, výšky minimálnej mzdy, sumy životného mimina a štátnych sociálnych dávok. Výška príjmov je faktorom, ktorý ovplyvňuje percentuálne zastúpenie výdavkov na jednotlivé položky a tiež výšku úspor. Čím sú disponibilné dôchodky vyššie, tým viac klesá percentuálny podiel výdavkov na stravu a stúpa podiel výdavkov na položky, akými sú napríklad oblečenie, elektronika alebo cestovanie. Zároveň dochádza s rastom disponibilných dôchodkov aj k zvýšeniu percentuálneho podielu vkladu do úspor. Na druhej strane, čím sú disponibilné dôchodky nižšie, tým je percentuálny podiel výdavkov na stravu a bývanie vyšší. V prípade veľmi nízkych dôchodkov je percentuálny podiel výdavkov na ostatné položky takmer zanedbateľný, pretože spotrebiteľ nemá prostriedky na ich kúpu.

Zmeny cenovej hladiny – inflácia a deflácia

Infláciu možno vymedziť ako „proces trvalého rastu cenovej hladiny, ktorý je spojený s nadmernou emisiou peňazí.“ (Černohorský, 2011, s.85) Za prejav inflácie považujeme znižovanie množstva produktov, ktoré si zákazník môže kúpiť za jednu peňažnú jednotku.

Inflácia v najväčšom rozsahu postihuje sociálne najslabšie vrstvy obyvateľov. Pri inflácií je rast cenovej hladiny tovarov a služieb rýchlejší ako rast nominálnych miezd, a preto sú infláciou ovplyvňované všetky fixné dôchodky, mzdy i platy obyvateľstva. Vplyvom inflačného rastu cien teda prichádza k znižovaniu kúpyschopnosti spotrebiteľov. Inflácia má rovnako dosah na zmenu štruktúry spotreby obyvateľstva. V prípade, ak dôjde k rastu cien základných potrieb, zníži sa suma dôchodkov na nákup ostatných produktov. Inflácia je podnetom pre obavy z ďalšieho rastu cien, preto sa znižuje tendencia spotrebiteľov k úsporám. (Lisý, 2007, s.465) V prípade vysokej hladiny inflácie majú spotrebitelia sklon k nakupovaniu produktov na splátky a k celkovému zadlžovaniu sa, pretože dôsledkom inflácie je, že zvýhodňovaní sú dlžníci a majitelia tovaru.

Opakom inflácie je deflácia. Takže ak v prípade inflácie hovoríme o raste celkovej cenovej hladiny, v prípade deflácie hovoríme o jej poklese. Reakciou na defláciu zo strany spotrebiteľov – domácností je snaha znižovať spotrebu a viac sporiť, a to v dôsledku očakávania poklesu cien v nasledujúcom období. Dôsledkom deflácie je vždy pokles spotrebiteľského dopytu, čo môže podniky viesť k snahe znižovať náklady prostredníctvom znižovania miezd alebo počtu zamestnancov. (Černohorský, 2011, s.94)

Miera nezamestnanosti

Nezamestnanosť je v súčasnej trhovej ekonomike vážnym problémom, ktorý má okrem ekonomických dôsledkov aj dôsledky psychosociálne. Nezamestnanosť sa spája výlučne s obyvateľstvom v produktívnom veku, kam možno v súčasnosti na Slovensku zaradiť obyvateľov vo veku od 15 do 62 rokov. Jurečka a kol. (2010, s.135) člení skupinu obyvateľstva v produktívnom veku na tri kategórie, a to na zamestnaných a nezamestnaných, ktorí spoločne tvoria ekonomicky aktívne obyvateľstvo, tretiu kategóriu tvorí ekonomicky neaktívne obyvateľstvo. Skupinu nezamestnaných tvoria obyvatelia, ktorí nemajú zamestnanie, pričom si ho aktívne hľadajú a sú evidovaní ako nezamestnaní na úrade práce. Pre vyjadrenie vývoja na trhu práce sa najčastejšie využíva ukazovateľ miera nezamestnanosti, ktorú možno podľa Lisého a kol. (2007, s.435) vypočítať ako podiel počtu nezamestnaných k počtu pracovných síl. Vyjadruje sa v percentách.

Rast nezamestnanosti sa odráža v poklese kúpyschopného dopytu a v zmene percentuálneho zastúpenia výdavkov. Ako sme už v predchádzajúcom texte spomínali, čím je vyššia nezamestnanosť a disponibilné príjmy nižšie, tým je percentuálny podiel výdavkov na stravu a bývanie vyšší a percentuálny podiel výdavkov na ostatné položky, najmä položky dlhodobej spotreby nižší, čo možno odôvodniť tým, že obyvateľstvo má nemá dostatok prostriedkov na nákup položiek dlhodobej spotreby.

Úverové podmienky

Dostupnosť úverov pre spotrebiteľov, a tým aj celkový objem ich spotreby sa odvíja od ponuky peňazí a výšky úrokovej miery. V prípade vyššej ponuky peňazí a znižovania úrokovej sadzby sa úverové podmienky pre spotrebiteľov zlepšujú. V tomto prípade možno hovoriť o expanzívnej monetárnej politike, ktorú centrálna banka uplatňuje v prípade hrozby recesie. Dostupné bankové úvery podnecujú u spotrebiteľov rast výdavkov na nákup položiek dlhodobej spotreby. Ak ekonomické prostredie vyvoláva infláciu, centrálna banka vyvíja snahu sťažiť prístup k peniazom prostredníctvom reštriktívnej monetárnej politiky. Prostredníctvom rôznych nástrojov podnieti centrálna banka pokles peňažnej zásoby a zvyšovanie úrokových mier z úverov pre spotrebiteľov, čo vyvolá zastavenie rastu agregátneho dopytu. V dôsledku drahších úverov a ich ťažšej dostupnosti spotrebitelia znižujú výdavky na nákup produktov dlhodobej spotreby. (Lisý, 2007, s.498-499)

Vplyv fiškálnej politiky na spotrebné výdavky

Pokiaľ hovoríme o vplyve fiškálnej politiky na spotrebné výdavky, je možné tvrdiť, že fiškálna politika sleduje v tejto súvislosti dva základné ciele, a to podporu alebo obmedzenie rastu agregátneho dopytu. Fiškálnou expanziou štát sleduje rast agregátneho dopytu, ktorý možno dosiahnuť jednak nárastom vládnych a investičných výdavkov, ale tiež znížením daní z príjmov. Vplyvom zníženia daňového zaťaženia dochádza k zvýšeniu disponibilných dôchodkov a k zvyšovaniu spotrebných výdavkov, ktoré sú súčasťou agregátneho dopytu. Fiškálnou reštrikciou sa sleduje opačný cieľ, a to obmedzenie rastu alebo zníženie agregátneho dopytu, čím dochádza k zníženiu výdavkov spotrebiteľov na nákup spotrebných produktov. Pri fiškálnej reštrikcii štát obmedzuje vládne výdavky a zvyšuje dane z príjmov. (Lisý, 2007, s.492-493)

Reálny menový kurz

Reálny menový kurz dáva odpoveď na otázku, či sú domáce tovary lacnejšie alebo drahšie oproti tovarom zahraničným. Reálny menový kurz „predstavuje pomer domácich cien k zahraničným cenám meraný v tej istej mene.“ (Lisý, 2007, s.565) V prípade vysokého reálneho menového kurzu spotrebitelia na domácom trhu nakupujú vo väčšej miere produkty dovážané zo zahraničia. Možno to odôvodniť skutočnosťou, že zahraničné tovary sú v porovnaní s domácimi pre domáceho spotrebiteľa lacnejšie. Ak je reálny menový kurz nízky, domáci spotrebitelia budú uprednostňovať nákup domácich produktov pred nákupom dovážaných produktov. Zahraničné tovary sa pri nízkom reálnom menovom kurze stávajú pre domácich spotrebiteľov drahšie v porovnaní s tovarmi vyrábanými v domácej ekonomike.

Zoznam použitej literatúry

Knihy/Monografie:

  1. Černohorský, J. – Teplý, P. 2011. Základy financí. Praha: Grada Publishing, 2011. 304s. ISBN 978-80-247-3669-3
  2. Holman, R. 2011. Ekonomie. 5.vydanie. Praha: C.H. Beck, 2011. 691s. ISBN 978-80-7400-006-5
  3. Jurečka, V. a kol. 2010. Makroekonomie. Praha: Grada Publishing, 2010. 336s. ISBN 978-80-247-3258-9
  4. Lisý, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2007. 634s. ISBN 978-80-8078-164-4


Pridaj komentár

Štítky: