ÚVOD

Výrobky a služby v trhovej ekonomike sú výsledkom podnikateľskej aktivity. Môžeme povedať, že podnikateľská činnosť je základnom fungovania trhovej ekonomiky. Vďaka podnikateľskej činnosti nastáva efektívne rozdeľovanie všetkých zdrojov, preto sú podniky pre zdravú existenciu trhu veľmi potrebné až nevyhnutné.

Pojmy podnikanie, podnik, formy podnikov sú v ekonomickej literatúre veľmi frekventované a vysvetľujú sa rôzne. Ich výklad závisí od toho, ako na tieto pojmy pozeráme.

Na začiatku každého podnikania býva obyčajne dobrý nápad. Ten treba potom prepracovať do podnikateľského zámeru, pričom sa musíme zamerať na technickú, organizačnú a ekonomickú stránku podniku. Podnik formálne vzniká „zápisom do obchodného registra a splnením všetkých požiadaviek potrebných na zápis“.[1]

1. Podnik

Pod pojmom podnik môžeme chápať súhrn ekonomických a organizačných usporiadaní a procesov, ktorých prvoradým cieľom je dosahovanie podnikateľského zisku.

Charakteristika podniku

Obchodný zákonník charakterizuje podnik nasledovne: „ Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“.[2]

Štát teda určuje čím všetkým má podnik disponovať ale do činnosti podniku priamo nezasahuje, stanovuje len všeobecné pravidlá, v rámci ktorých môže podnik realizovať svoje podnikanie.

Podniková ekonomika vymedzuje podnik ako „…ekonomicky a právne samostatnú podnikateľskú jednotku, ktorej základnými znakmi sú právna subjektivita a ekonomická samostatnosť“.[3]

Ekonomická samostatnosť

Ekonomická samostatnosť podniku umožňuje podnikom rozhodovať akú formu podnikania si sami zvolia, kde bude ich sídlo, čo budú distribuovať, prípadne s kým budú spolupracovať. Štát do týchto rozhodnutí zasahuje nepriamo t.j. uzákonením práv a povinností vo forme zákonov, ktoré podniky zaväzujú k ich dodržiavaniu.

Právna subjektivita

Právna subjektivita podniku znamená, že podniky majú právo uzatvárať zmluvy vo vlastnom mene podnikov s inými subjektmi na trhu a nesú plnú zodpovednosť za záväzky, ktoré im vyplynú z uzatvorených zmlúv.

2. Znaky podniku

Znaky podniku možno rozdeliť na všeobecné znaky, ktoré sa vyskytujú v každom type podniku a znaky špecifické, ktoré sú závislé od spoločensko-politického systému.

Všeobecné znaky podniku

  • Kombinácia výrobných faktorov je znak podnikov, podľa ktorého v podnikoch dochádza k účelnému využitiu výrobných faktorov.
  • Hospodárnosť vyjadruje snahu podniku konať čo najracionálnejšie, t.j. minimalizovať náklady a maximalizovať zisky.
  • Finančná rovnováha sa prejavuje v schopnosti podniku plniť svoje platobné povinnosti.

Špecifické znaky podniku

  • Princíp súkromného vlastníctva vyjadruje typ vlastníctva, ktorého dôsledkom je, že majiteľ podniku má právo podieľať sa priamo alebo nepriamo na riadení podniku.
  • Princíp autonómie hovorí o slobode a nezávislosti podnikateľskej činnosti, ktorá sa riadi trhovými znakmi bez priamych zásahov štátu.
  • Princíp ziskovosti je hlavným motívom podnikania a zároveň nevyhnutým predpokladom podnikania.

3. Podnikanie

„Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“[4] – definícia podľa obchodného zákonníka.

Podobne definuje podnikanie aj Veľká ekonomická encyklopédia: „ Podnikanie je samostatné rozhodovanie o zámere podnikania, o právnej forme podnikania, o umiestnení podniku, o jeho organizácii a miere použitia cudzieho kapitálu a o rozdelení hospodárskeho výsledku“.[5]

Sústavnú činnosť môžeme chápať ako činnosť nepretržitú alebo pravidelne každoročne sa opakujúcu dobu. Za podnikanie nepovažujeme jednorazovú alebo príležitostnú činnosť. Podnikateľ realizuje podnikanie samostatne, t.j. sám a z vlastnej vôle vykonáva rozhodnutia potrebné pre plynulý chod podniku. Uzatvára zmluvy pod vlastným menom s cieľom dosiahnutia zisku a sám dohliada na plnenie svojich záväzkov.

Je si plne vedomý sankcií a pokút v prípadne nedodržania zmluvných podmienok s obchodnými partnermi a klientami. Zároveň sa zaväzuje, že bude v súlade s platnou legislatívou dosahovať zisk a v prípade záporného výsledku hospodárenia bude vykonávať všetko pre to, aby stratu v čo najkratšom období uhradil.

4. Subjekty podnikania

Podnikateľ podľa Podnikovej ekonomiky „ …môže byť jednotlivec alebo kolektív. Z toho vyplýva, že základnými subjektmi podnikania sú jednotlivci a podnikateľské jednotky“. [6]

Jednotlivec – Fyzické alebo právnické osoby, ktoré vlastnia ekonomicky a právne samostatný podnikateľský subjekt a samostatne, nezávisle rozhodujú o svojej podnikateľskej činnosti. Ide napr. o podnik živnostníka alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je vo vlastníctve jedinej osoby.

Podnikateľské jednotky – Sú vo vlastníctve skupiny fyzických alebo právnických osôb a spoločne rozhodujú o podnikaní. Podnikateľskými jednotkami sú napr. obchodné spoločnosti s viacerými spoločníkmi, družstvá, banky a podobne.

5. Právne formy podnikov

Každý súkromný podnik musí mať právny základ, z ktorého vyplývajú jeho právne vzťahy s okolím ako aj jeho vnútorná organizácia.

Podnik jednotlivca

Tento typ podniku je charakteristický tým, že zodpovedná osoba za chod celého podniku je vlastník – jednotlivec, ktorý sám nesie plnú zodpovednosť za záväzky svojej firmy. V prípade nedodržania zmluvných podmienok ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Keďže podnikateľ nemá nad sebou nadriadeného, so ziskom z podnikania môže nakladať podľa svojho uváženia.

Obchodné spoločnosti

Tieto formy podnikov charakterizuje obchodný zákonník nasledovne: „ Obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť“.[7]

Družstvo

Družstvo je podľa obchodného zákonníka „spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov“[8]

Družstvo je špecifický druh firmy, ktorý na rozdiel od ostatných podnikov, nie je založený za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom podpory svojich členov.

6. Teórie firmy

Teória firmy vysvetľuje procesy formovania ponuky. Ponuka sa zaoberá otázkou, koľko tovarov a služieb sú firmy ochotné a schopné predávať pri určitej cene. Aby firmy mohli urobiť takéto rozhodnutie, musia vedieť, aké sú produkčné možnosti technológie, ktorú k výrobe používajú, aké budú realizačné ceny ich produkcie, náklady na výrobu a predaj daného množstva tovaru alebo služby a podobne. Základom teórie nákladov, a tým aj teórie ponuky, je produkčná teória.

Neoklasická teória firmy

„Neoklasická teória firmy analyzuje správanie firmy, ktorá sa na trhu stretáva s danou výškou a štruktúrou dopytu. Funkciu ponuky a dopytu považuje z navzájom nezávislé“[9] charakteristika podľa Dejín ekonomických teórií.

Firma v podmienkach dokonalej konkurencie

Firma vyrába dovtedy, pokým jej príjem z poslednej jednotky produkcie prevyšuje náklady na výrobu tejto jednotky. Hranica, keď sa firme už nevypláca ďalej rozširovať výrobu je v bode, kde sa hraničný dôchodok rovná hraničným nákladom.

Firma v podmienkach nedokonalej konkurencie

Predpokladá sa, že s rastom výroby hraničný dôchodok firmy klesá rýchlejšie, ako klesajú hraničné náklady. Východiskom správania firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie je priznanie, že každá firmy má svoj trh, na ktorom sa môže regulovaním rozsahu výroby ovplyvňovať výšku ceny, vyrábať diferencované výrobky. Pri zvýšení ceny svojho výrobku potom firma stratí iba časť zákazníkov.

Hraničný dôchodok klesá prudšie ako cena. Rovnováha síce nastáva v bode E, kde sa hraničný dôchodok rovná hraničným nákladom, cena je však vyššia ako hraničné náklady. Priemerné náklady zodpovedajúce rozsahu výroby v tomto bode ešte nedosiahli maximum, firma má teda menšiu ako optimálnu veľkosť, výrobná kapacita nie je úplne využitá.

Manažérske teórie firmy

V týchto teóriách nastáva proces vzájomného ovplyvňovania abstraktnej teórie. Vychádza sa z predpokladu, že pre väčšinu odvetví je typický oligopol, teda malý počet veľkých firiem, ktorých rozhodovanie o rozsahu výroby, cenách, sortimente a kvalite výrobkov je politikou, a nielen prispôsobovaním sa vonkajším podmienkam.

ZÁVER

Uvedené definície a charakteristiky nám naznačujú, že podnikanie je aktivita, ktorej cieľom je tak vyhľadávať podnikateľské príležitosti, ako aj ich využívať, dosahovať zisk a slúžiť účelu, na ktorý boli jednotlivé firmy zakladané. V prípade že tieto subjekty nespĺňajú účel, sú nútené po určitom čase trh opustiť. Môžu skončiť úplne, svoj majetok rozpredať iným subjektom a uhradiť finančné nezrovnalosti, ktoré vznikli počas existencie firmy. Za predpokladu, že podniky majú svojho ďalšieho právneho nástupcu, prenechajú chod podniku svojmu následníkovi. Zrušenie podniku môže prebehnúť bez likvidácie alebo s likvidáciou. Formálne podnik zaniká vymazaním z obchodného registra alebo zánikom živnostenského oprávnenia.

Môžeme teda povedať, že podnikateľská činnosť je jedným z kľúčových prvkov v trhovej ekonomike. Je zameraná na vytváranie ekonomickej rovnováhy, resp. dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike.

Hlavný prínos analýzy správania firiem spočíva v tom, že cena nie je iba výsledkom pôsobenia neosobných trhových síl, ale firmám sa priznáva aktívna úloha a sloboda konania. Neoklasická teória si všíma správanie výrobcu a formovanie ponuky tovaru. Manažérske teórie nahrádzajú zásadu maximálneho zisku modelom, ktorý vychádza z maximalizácie firmy.

Zoznam použitej literatúry

LISÝ, J. a kolektív. 2003. Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : IURA EDITION, 2005. 386 s. ISBN 80-89047-60-2

SEDLÁK, M. a kolektív. 1995. Podniková ekonomika. Bratislava : Elita, 1995. 248s. ISBN 80-85323-73-7

BALÁŽ, P. 1996. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava : Sprint. 1996. 614 s. ISBN 80-88848-02-4

PASTIERIKOVÁ, J. 2010. Zákony 2010. Žilina : Poradca, 2010. 904s. ISSN 1335-6127

[1] Pastieriková, J. 2010. Zákony 2010. Žilina: Poradca, 2010. 904s. ISSN 1335-6127. s. 7.

[2] Pastieriková, J. 2010. Zákony 2010. Žilina: Poradca, 2010. 904s. ISSN 1335-6127. s. 8.

[3] Sedlák, M. a kolektív. 1995. Podniková ekonomika. Bratislava: Elita, 1995. 248s. ISBN 80-85323-73-7. s. 13

[4] Pastieriková, J. 2010. Zákony 2010. Žilina: Poradca, 2010. 904s. ISSN 1335-6127. s. 7.

[5] Baláž, P. 1996. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: Sprint. 1996. 614 s. ISBN 80-88848-02-4. s.413.

[6] Sedlák, M. a kolektív. 1995. Podniková ekonomika. Bratislava: Elita, 1995. 248s. ISBN 80-85323-73-7. s. 13.

[7] Pastieriková, J. 2010. Zákony 2010. Žilina: Poradca, 2010. 904s. ISSN 1335-6127. s. 14.

[8] Pastieriková, J. 2010. Zákony 2010. Žilina: Poradca, 2010. 904s. ISSN 1335-6127. s. 70.

[9] Lisý, J. a kolektív. 2003. Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : IURA EDITION, 2005. 386 s. ISBN 80-89047-60-2. s. 131


Pridaj komentár