Riziko predstavuje stupeň neistoty. Definície rizík nájdete na stránke Neistota, riziko, čisté riziko. Keď sa finančná stabilita naruší, predstavuje riziko stratu. Na riziko vplývajú externé (vonkajšie) faktory, napr. faktory ekonomického charakteru – zmena cien, energií, právne – zmena zákonov, politické a demografické riziko, a interné (vnútorné) faktory, ako je organizačná štruktúra, nepodarky alebo drahé suroviny.

Členenie rizík

Členenie rizík z hľadiska výsledkov hospodárenia:

Viac sa o rizikách dočítate na stránke Riziko.

Určovanie faktorov odvetvových rizík

Tento prístup aplikujú hlavne banky pri posudzovaní rizika v daných odvetviach. Pri posudzovaní rizika je dôležité si uvedomiť, že riziká sú ovplyvnené charakterom odvetvia, čo má vplyv na smer a rýchlosť zmien rizík.

Pri hodnotení odvetvových rizík je ideálne identifikovať rizikové charakteristiky, ktoré ovplyvnia všetky organizácie, ktoré podnikajú v príslušnom odvetví bez ohľadu na to, aká je ich individuálna pozícia na trhu a kvalita manažmentu. Úlohou identifikácie je ohodnotenie budúcej krátkodobej likvidity organizácie v danom odvetví. V krátkodobom raitingu je odvetvové riziko určené predovšetkým fluktuáciou dopytu, cenou a nákladmi. Raitikn odvetví poskytuje informácie, ktoré bankám umožňuje identifikuje identifikovať rozdiely tak medzi sektormi, ako aj vo vnútri sektorov.

Klasifikačné faktory rizika

Technické faktory sú vyjadrované kvantitatívne a malo by byť pre podniky relatívne jednoduché poznať mieru rizika danú odchýlením sa od štandardov určitého technického parametru. Technické faktory bývajú často vyjadrované kvalitatívne, preto ich meranie je náročné a nepresné. Vývoj týchto faktorov je len ťažko predvídateľný a reakcia na ich zmeny môže byť pre podnik náročnejšia a dlhodobejšia

Ekonomické faktory zahrňujú daňovú politiku štátu, úrokovú politiku bánk, ekonomickú stabilitu krajiny, zmenné kurzy, dovoznú a vývoznú politiku. Z pozície podniku sú tieto riziká veľmi ťažko ovplyvniteľné, ale i tak podniky musia jednať tak, aby vo vytvorenom makroekonomickom prostredí mohli efektívne fungovať i keď každý takýto faktor môže mať na prosperitu podniku veľmi významný vplyv.

Socio-politické faktory sú omnoho jemnejšie, ako predchádzajúce dve skupiny faktorov. Faktory z tejto skupiny sú napr. regulácia zamestnanosti v podniku, účasť pracovníkov na riadení, obchodné zmluvy atď. Špecifické na nich je, že môžu byť ľahko predmetom súdnych sporov a môžu vyvolať neplánované vysoké náklady. Rizikovosť týchto faktorov je veľmi ťažké kvantifikovať.

Metódy analýzy rizika

Medzi základné metódy analýzy rizika patria:

  1. štatistická metóda – výpočet rizika vychádza z rozloženia pravdepodobnosti, pričom očakávaný výnos je priemerom možných výnosov. Riziko je dané:
    • rozptylom
    • smerodajnou odchýlkou od priemernej hodnoty očakávaných výnosov
    • koeficientom variácie (pomer priemernej hodnoty očakávaných výnosov a smerodajnej odchýlky)
  2. analýza citlivosti – spočíva v určení citlivosti výnosu, resp. čistej súčasnej hodnoty projektu na zmenu faktorov, ktoré tieto výnosy ovplyvňujú. Analyzuje sa, ako sa mení čistá súčasná hodnota projektu, ak bude každý z faktorov vyjadrovať optimistickú a pesimistickú alternatívu vývoja. Významné budú tie faktory, ktoré vyvolajú značnú zmenu čistej súčasnej hodnoty projektu.

Metódy hodnotenia investičných projektov

Poznáme 4 metódy hodnotenia investičných projektov:

  1. priemerná výnosnosť investície
  2. doba úhrady
  3. čistá súčasná hodnota
  4. vnútorná miera výnosnosti

Priemerná výnosnosť investície

Priemerná výnosnosť investície vychádza z priemerného ročného zisku po zdanení, ktorý najlepšie vyjadruje ekonomický prínos investície pre podnik. Výhodnejší je projekt s vyššou priemernou výnosnosťou. Výnosnosť projektu by mala byť aspoň taká, aká je terajšia výnosnosť podniku ako celku.

Priemerná výnosnosť investičného projektu sa dá vyjadriť: V = suma Zi / (n * I) , kde Zi je ročný zisk z investície po zdanení, n je doba životnosti, I je priemerná ročná hodnota IM (závisí od spôsobu odpisovania a od výšky predpokladanej zostatkovej ceny, pri lineárnom odpisovaní a nulovej zostatkovej ceny (ZC) na konci životnosti predstavuje ? OC IM) Jej výhodou je jednoduchosť, nezohľadňuje však časovú hodnotu peňazí.

Doba úhrady

Doba úhrady vyjadruje čas, za ktorý sa vrátia vložené kapitálové výdavky z peňažných príjmov plynúcich z používania nového IM získaného investovaním. Projekt je výhodnejší, ak je doba úhrady kratšia. Tento aspekt zohľadňuje požiadavku likvidity investora. Vypočíta sa tak, že sa určí každoročný zisk po zdanení a odpisy, a tieto peňažné príjmy z investície sa kumulatívne sčítavajú. Doba úhrady je potom v tom roku, kedy sa kumulované peňažné príjmy rovnajú vloženým investičným výdavkom.

Touto metódou je možné porovnávať projekty s rovnakou dobou životnosti a s podobným priebehom uvoľňovania cash flow. Jej nevýhodou je, že neberie do úvahy faktor času, ani cash flow vznikajúci za dobou úhrady, ktoré by mohli zvýšiť priemernú výnosnosť investície.

Čistá súčasná hodnota

Čistá súčasná hodnota predstavuje najpoužívanejšiu metódu investičného rozhodovania, ktorá zohľadňuje časovú hodnotu peňazí. Prepočet netto cash flow sa robí pomocou diskontu (odúročiteľa), kde ako mieru možno použiť cenu kapitálu na finančnom trhu, mieru bezrizikového investovania, mieru výnosu podnikového kapitálu alebo inú úrokovú mieru, ktorá predstavuje požadovanú alebo zvolenú mieru výnosu kapitálu.

Čistá súčasná hodnota (ČSH) predstavuje rozdiel medzi súčasnou (diskontovanou) hodnotou ročných peňažných príjmov (t.j. budúce cash flow diskontované mierou výnosu, ktorú sme si určili) a kapitálovými výdavkami (v prípade dlhšej doby výstavby tiež diskontovanými). Všetky projekty, ktoré majú kladnú ČSH sú prijateľné a pri výbere z viacerých projektov sa uprednostňuje variant s vyššou ČSH.

Pri hodnotení investičných variantov sa používa index súčasnej hodnoty, ktorý sa vypočíta ako pomer medzi diskontovanými cash flow a kapitálovými výdavkami. Všetky projekty s indexom SH vyšším ako 1 sú prijateľné, výhodnejší je variant s vyšším indexom. Porovnávanie projektov podľa indexu SH sa používa pri zostavovaní kapitálového rozpočtu najmä vtedy, ak má podnik limitované kapitálové výdavky.

Vnútorná miera výnosnosti

Vnútorná miera výnosnosti je to taká úroková miera, pri ktorej sa SH cash flow z investície rovná hodnote kapitálových výdavkov (príp. SH kapitálových výdavkov). Je to diskontná sadzba, pri ktorej sa ČSH projektu rovná 0 a index SH rovná 1. Pri tejto metóde hľadáme úrokovú mieru, ktorá zodpovedá uvedeným požiadavkám. Pri výpočte možno postupovať iteratívne, teda metódou pokusov a omylov, alebo jednoduchou lineárnou interpoláciou: VMV = in + (ČSHn / (ČSHn – ČSHv)) * (iv – in). Pri výbere z viacerých variantov sa dáva prednosť projektom s vyššou VMV. VMV vyjadruje najvyššie prípustné úrokové zaťaženie projektu. Pri vyššej úrokovej sadzbe prestáva byť projekt výhodný, ČSH sa stane zápornou. VMV má však aj svoje obmedzenia, môže viesť k nesprávnym záverom, alebo sa nedá použiť v dvoch prípadoch a to:

  • ak existujú neštandardné peňažné prúdy, t.j. dochádza k zmene zo záporného na kladný prúd viac ako raz – v tom prípade vyhovujú podmienke viaceré VMV
  • ak sa vyberá medzi vzájomne sa vylučujúcimi projektmi – v tom prípade je výber projektu závislý od zvolenej metódy hodnotenia.

Riziko investičných projektov

Riziko investičného projektu spočíva v tom, že sa skutočné hospodárske výsledky budú odchyľovať od výsledkov predpokladaných hlavne smerom k strate. Úspech investičného projektu môžu ovplyvniť napr.:

  • výraznejšie zmeny dopytu a pokles odbytu,
  • zmeny cien v stupov aj vstupov,
  • podcenenie investičných nákladov a nárokov na pracovný kapitál, hlavne pri predlžovaní doby výstavby a nábehu,
  • nevyužívanie kapacity pod ľa predpokladov projektu,
  • zmeny makroekonomickej a hospodárskej politiky (dane, devízové kurzy ap.),
  • zmeny medzinárodného ekonomického a politického okolia.

To sú faktory rizika, ktoré podnik nemôže ovplyvniť buď vôbec (dane, devízové kurzy a i.), alebo len do určitej miery (predajné ceny, ceny vstupov uzavretím dlhodobých kontraktov, ap.).
Analýza rizika by sa mala robiť v priebehu prípravy investičného projektu
a mala by mať tieto etapy:

  1. Určenie kritických faktorov investičného projektu, ktoré môžu mať za následok veľké zmeny v efektívnosti investície. Najčastejšie sa používa analýza citlivosti, ktorá určí rozhodujúce faktory (obvykle sú to realizačné ceny alebo ceny vstupov).
  2. Určenie bodu zvratu investičného projektu, ktorý stanoví, od akého kritického objemu produkcie začne byť projekt výnosný. Kritický objem produkcie závisí od:
    • podielu fixných nákladov na celkových nákladoch, čím je podiel fixných nákladov vyšší, tým je vyššie kritický bod,
    • rozdielu PC ceny a variabilných nákladov na jednotku, čím je tento rozdiel väčší, tým nižšie je kritický bod.
  3. Kvantifikácia rizika pomocou rôznych metód a určenie jeho dôsledkov na ekonomické kritériá investičného projektu. Je možné použiť techniku tzv. varovného scenára, t. j. určiť efektívnosť investície vo veľmi nepriaznivých podmienkach (nevyužitie výrobnej kapacity, pokles predajných cien), alebo techniku rozhodovacích stromov, ktorá sa zaoberá pravdepodobnosťou vzniku po sebe nasledujúcich udalostí, či simulačnú analýzu (napr. Monte Carlo), ktorá neuvažuje jednotlivé faktory izolovane ako analýza citlivosti, ale môže rešpektovať rôzne kombinácie faktorov a ich pôsobenie vo vzájomných súvislostiach. Ide o určenie pravdepodobnosti rizikovej situácie, o určenie možných odchýlok od očakávaných PP smerom žiaducim (teda zlepšenie výsledku hospodárenia) alebo smerom nežiadúcim (zhoršenie výsledku hospodárenia) posúdenie prijateľnosti či neprijateľnosti rizika daného projektu.
  4. Príprava a realizácia rôznych spôsobov zníženia rizika vrátane prípravy plánov korekčných opatrení pre vybrané kritické situácie v budúcnosti a prípadná tvorba finančných rezerv.

K prístupom zameraným na zníženie nepriaznivých dopadov rizika patrí hlavne:

  • zabezpečenie flexibility projektu, čo umožní pružne reagovať na rôzny vývoj, napr. výrobné zariadenie univerzálneho charakteru umožňuje širší výrobný sortiment, také organizačné a nákladové systémy, ktoré skrátia dobu reakcie podniku na zmeny trhu,
  • diverzifikácia rizika, ktorá umožní rozložiť riziko na čo najväčšiu základňu. Môže to byť diverzifikácia výrobného programu (horizontálna alebo vertikálna), diverzifikácia zákazníkov a odbytových ciest, diverzifikácia zabezpečovania vstupov, geografická diverzifikácia, ktorá využíva lepšie podmienky na podnikanie v iných teritóriách, ap.
  • delenie rizika, napríklad tvorbou spoločných podnikov (joint venture) a i.

Riziko investovania

Ďalším aspektom, ktorý treba zohľadniť pri investičnom a finančnom rozhodovaní, je stupeň neistoty a rizika v odhade a v možnej variabilite očakávaných cash flow z investície – riziko investovania. Riziko spojené z dlhodobou vecnou investíciou by sa malo zohľadniť pri kvantifikácii očakávaných cash flow.

Pri kvantifikácii rizika a následne pri investičnom rozhodnutí je dôležitý postoj k riziku. Podnikateľ môže zaujať:

  • rizikovo averzný postoj
  • rizikovo neutrálny postoj
  • rizikovo preferujúci postoj

Všeobecne sa pri investovaní do stálych aktív predpokladá averzia k riziku. Pri dlhodobom vecnom investovaní je snaha, aby sa investíciou nezmenilo celkové riziko podniku. Treba brať do úvahy väzby nového aktíva a existujúcich aktív, pričom základným cieľom podnikateľa môže byť buď maximalizácia mieri výnosu pri nezmenenej úrovni rizika alebo minimalizácia úrovne rizika pri nezmenenej úrovni miery výnosu.

Metódy, modely a teórie finančnej analýzy

Základné členenie metód, teórií a modelov používaných vo finančnej analýze na prognózovanie finančno-ekonomickej situácie firmy:

Prognostické metódy

Matematicko štatistické metódy

Metódy bodového hodnotenia

  1. Tamariho rizikový index
  2. Rýchly test Quick Test Model

Neurónové siete

  1. Postup LVQ

Modelové prístupy k riešeniu optimálnej finančnej štruktúry podniku

  1. Klasický prístup – Klasická teória kapitálovej štruktúry
  2. Tradičný prístup – Teória U-krivky
  3. Model M-M (Modigliani – Miller)
  4. Kompromisná teória kapitálovej štruktúry
  5. Teória hierarchického poriadku
  6. Teória signalizačného efektu

Ďalšie teórie a metódy finančnej analýzy

  1. Pomerové finančné ukazovatele
  2. Metóda percentuálneho rozboru
  3. Bonity Indicator Model – Index bonity
  4. Hodnotenie finančnej výkonnosti
  5. Systém ukazovateľov Du Pont
  6. Pyramídová sústava finančných ukazovateľov

Stránky v sekcii Financie a riziko

V sekcii Financie a riziko ekonomickej encyklopédie sa nachádza 4 stránok:


Zdroje a literatúra

  1. ALEXY, J. 2005. Finančná a ekonomická analýza. Bratislava: Vydavateľstvo IRIS,       121 s. ISBN 80-89018-90-4.
  2. ANTUŠÁK, E. 2009. Krízový management. Hrozby, krize, příležitosti. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2009. 396 s. ISBN 978-80-7357-488-8.
  3. FILIP, ,  ŠIMÁK,  L., KOVÁČ,  M.  2011.  Manažment  rizika. Bratislava:  Sprint  dva, 2011. 199 s. ISBN 978-80-89393-49-7.
  4. FOTR, ,   SOUČEK,   I.   2011.   Investiční   rozhodování   a řízení   projektu.   Praha: GRADA Publishing, 2011. 408 s. ISBN 978-80-247-3293-0.
  5. FOTR, J., VACÍK, E. et al. 2012. Tvorba strategie a strategické plánování. Praha: Grada Publishing, a.s., 2012. 381 s. ISBN 978-80-247-3985-4.
  6. GRUNWALD, ,  HOLEČKOVÁ,  J.  2007.  Finanční  analýza  a plánovaní  podniku. Praha: Ekopress, 2007. 318 s. ISBN 978-80-86929-26-2.
  7. HÁLEK, V. 2006. Krizový management: aplikace při řízení podniku. 1. vyd. Hradec Králové: Gaudeamus, 2006. 317 s. ISBN 80-7041-248-8.
  8. KISLINGEROVÁ, E, HNILICA, J. 2005. Finanční analýza: Krok za krokem. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2005. 137 s. ISBN 80-71793-321-3
  9. KISLINGEROVÁ, E. 2010. Podnik v časech krize. Praha: GRADA Publishing, 2010. 206 s. ISBN 978-80-247-3136-0.
  10. KISLINGEROVÁ, E. a kol. 2008. Inovace nástroju ekonomiky a managementu organizací. Praha: C. H. Beck, 2008. 293 s. ISBN 978-80-7179-882-8.
  11. KISLINGEROVÁ, E. et al. 2010. Manažerské financie. Praha: C. H. Beck, 2010. 811 s. ISBN 978-80-7400-194-9.
  12. KNÁPKOVÁ,   et  al.    2013.  Finanční  analýza.  Praha:  GRADA  Publishing,  2013.  236 s. ISBN 978-80-247-4456-8.
  13. KOTLER, P. 2001. Marketing management. 10. rozšírené vydanie. Praha: Grada Publishing, 2001. 719 s. ISBN 8024700166.
  14. KOTULIČ, ,KIRÁLY,  P.,  RAJČANIOVÁ,  M.  2010.  Finančná  analýza  podniku. Bratislava: Iura Edition, 2010. 238 s. ISBN 978-80-8078-342-6.
  15. KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. 2. vyd. Bratislava: Iura Edition, spol. s r.o. 2006. 455 s. ISBN 80-8078-042-0.
  16. MERNA, T., AL-THANI, F. 2007. Risk management – řízení rizik ve firmě. Brno: Computer Press, a. s., 2007. 194 s. ISBN 978-80-251-1547-3.
  17. RAIS, R. 2007. Specifiká krízového managementu. 1. vyd. Ostrava: Key Publishing, 2007. 92 s. ISBN 978-80-8707-111-3.
  18. ŘEZÁČ, J. 2009. Moderní management. Brno: Computer Press, a.s., 2009. 397 s. ISBN 978-80-251-1959-4.
  19. SEDLÁČEK,   et  al.  1998.  Vybrané  kapitoly  z finančnej  a daňovej  analýzy.  UMB v Banskej Bystrici, Fakulta financií, 1998. 111 s. ISBN 80-8055-188-X.
  20. SEDLÁČEK, J. 2001. Účetní dáta v rukou manažéra. 2. doplnené vydání. Praha: Computer Press, 2001. 220 s. ISBN 80-7226-562-8.
  21. SRPOVÁ, J., SVOBODOVÁ, I., SKOPAL. P., ORLÍK, T. 2011. Podnikatelský plán a strategie. Praha: Grada Publishing, a. s., 2011. 194 s. ISBN 978-80-247-4103-1.
  22. SYNEK, ,  KISLINGEROVÁ,  E.  et  al.  2010.  Podniková ekonomika.  Praha:  C.  H. Beck, 2010. 498 s. ISBN 978-80-7400-336-3.
  23. ŠALING, S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. 2008. Veľký slovník cudzích slov. 5. vydanie. Prešov: Vydavateľstvo SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0.
  24. ŠEBEK,   1996.  Ekonomické  a právne  aspekty  rizika v podnikateľskej činnosti (Manažment rizika). Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1996. 120 s. ISBN 80-7160-019-9.
  25. VARCHOLOVÁ, T. a kol. 2003. Modelové prístupy v strategickom finančnom plánovaní. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2003. 80 s. ISBN 80-225-1756-9.
  26. VEBER, J. a kol. 2009. Management. 2. vyd. Praha: Management Press, s.r.o., 2009. 736 s. ISBN 978-80-7261-200-0.
  27. VÍCEN,    1996.   Podnikateľská   analýza.   1.   Vydanie.   Nitra:   Vysoká   škola poľnohospodárska, 1996. 117 s. ISBN 80-7137-254-4.
  28. ZALAI,   at  al.  2007.  Finančno  –  ekonomická  analýza  podniku.  Piate  doplnené vydanie. Bratislava: Sprint, 2007. 357 s. ISBN 978-80-89085-74-1
  29. ZALAI, K. a kol. 2007. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT – vfra, 2007. 355 s. ISBN 978-80-89085-74-1.
  30. ZUZÁK, R. 2004. Krizové řizení podniku (pokud ještě není v krizi).1. vyd. Praha: Professional Publishing, 2004. 179 s. ISBN 80-86419-74-6.
  31. ZUZÁK, R., KÖNIGOVÁ, M. 2009. Krízové řízení podniku. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s., 2009. 253 s. ISBN 978-80-247-3156-8.

Pridaj komentár