Podnik so zahraničnou majetkovou účasťou alebo tzv. Joint venture je charakterizovaný ako spoločenstvo medzi zahraničným partnerom a miestnym partnerom v krajine sídla podniku. Joint venture predstavuje dlhodobo kapitálovo zdôvodnenú a zmluvne určenú spoluprácu medzi podnikmi z rôznych krajín. Joint venture je jednou z foriem vstupu podniku na zahraničný trh.

Dôvody vzniku Joint venture

  • moderné technológie zrýchľujú pohyb informácií vnútri organizácie, umožňujú zdieľať informácie a znalosti na diaľku, tento technologický pokrok musí byť zároveň podporený personálnou stratégiou –> ľudia musia byť schopní interpretovať údaje a prijímať správne rozhodnutia v diferencovanom prostredí
  • stratégia musí byť formulovaná a zároveň komunikovaná voči zahraničným dcérskym spoločnostiam a vnútri MNC / TNC koordinovaná
  • výber personálnej stratégie MNC / TNC reflektuje vlastné preferencie firmy, ako aj externé prostredie
  • personálne aktivity a praktiky, ktorá sa používajú v domácom prostredí, je potrebné v hostiteľskej krajine určitým spôsobom modifikovať
  • pri výbere je nevyhnutné mať na zreteli výhodu synergického efektu, ktorý spolupráca v multikultúrnom prostredí ponúka
  • je potrebné zvážiť koľko čŕt dcérska firma preberie od materskej a aké široké pole pôsobnosti matka dcére ponechá

Stratégie Joint venture

Rozlišujeme štyri typy stratégií:

  1. etnocentrická stratégia
  2. polycentrická stratégia
  3. geocentrická stratégia
  4. synergická stratégia

Etnocentrická stratégia

  • materská spoločnosť implementuje do svojich dcérskych spoločností personálne postupy, vzory rozhodovania a jednania, ktoré sú úspešné v národnom kontexte materskej spoločnosti, a to prostredníctvom obsadzovania kľúčových pozícií v zahraničnej dcérskej spoločnosti manažérmi z centrály – títo organizačnú kultúru prenesú
  • tento postup môže byť vnímaný domácim manažmentom ako „kultúrna kolonizácia“ a pri veľkej nekompatibilite s hostiteľskou kultúrou môže byť zdrojom konfliktov

Polycentrická stratégia

  • materská spoločnosť sa v organizačnej kultúre bez obmedzení prispôsobuje národnej kultúre hostiteľskej krajiny
  • pozície v dcérskej spoločnosti sú obsadzované výhradne miestnym manažmentom, ktorému je ponechaná vysoká miera autonómie
  • negatívom je, že podnik ako celok nevyužíva pri medzinárodných aktivitách synergický potenciál, ktorý zostáva izolovaný v jednotlivých dcérskych spoločnostiach a miestnych kultúrach

Geocentrická stratégia

  • podstatou je vytváranie jednotnej koncepcie riadenia a organizačnej kultúry nezávislej na národnej kultúre, z ktorej vzišla materská spoločnosť aj zahraničné dcérske spoločnosti
  • organizačná kultúra je v tomto prípade veľmi silná a zároveň homogénna vo všetkých organizačných jednotkách
  • manažéri sú v týchto firmách vychovávaní na báze globálnych skúseností a je pre nich typická medzinárodná kariéra
  • jednotná spoločná koncepcia podnikovej kultúry však nemusí byť kompatibilná s kultúrami hostiteľských krajín a môžu vznikať konflikty

Synergická stratégia

  • usiluje sa o spojenie podstatných prvkov kultúry materskej spoločnosti a hostiteľských kultúr v zahraničí, o spojenie výhod globalizácie a lokalizácie
  • materská spoločnosť prenáša do zahraničných dcérskych spoločností zvlášť dôležitú orientáciu, vzory rozhodovania a správania, ktoré tvoria tzv. kultúrne jadro, ktorého sa nechce vzdať –> dcérske spoločnosti v zahraničí tak majú značne voľný priestor pre implementáciu miestnych kultúrne špecifických prvkov
  • ide tu o spôsob ako nájsť optimálnu rovnováhu medzi nezávislosťou na miestnej kultúre a mierou rešpektovania špecifických vzorov riadenia

Viac sa o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou – Joint venture dočítate na stránke Štátny podnik, združenie, joint venture.


Pridaj komentár