Multinacionálna korporácia

Jednou z prvých definícií multinacionálnej korporácie bolo nasledovné vymedzenie OECD: multinacionálne korporácie sú spoločnosti alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je súkromné, štátne alebo zmiešané, ktoré sú založené v rôznych krajinách a vzájomne prepojené tak, že jedna alebo viac z nich môže vyvíjať významný vplyv na činnosť druhých, zvlášť s ohľadom na spoločné využívanie znalostí a zdrojov.

Znaky multinacionálnej korporácie

Za základné znaky multinacionálnej korporácie z ekonomického pohľadu možno považovať

  1. fyzické umiestnenie organizačných jednotiek vzniknutých v druhej krajine,
  2. možnosť materskej spoločnosti vyvíjať voči zahraničným organizačným jednotkám rozhodujúci vplyv,
  3. možnosť spoločného využívania a prelievania zdrojov.

Formy multinacionálnych korporácií

Z organizačného právneho hľadiska majú multinacionálne korporácie obvykle formu akciovej spoločnosti a holdingovú štruktúru. Z hľadiska riadenia môže mať holding podobu finančného, resp. čistého holdingu, keď:

  • materská spoločnosť vystupuje iba ako riadiaci článok, rozhoduje o strategických záležitostiach, najmä o strategických investíciách, riadi a kontroluje finančné toky v rámci holdingu, ale nezaoberá sa výkonnou prevádzkovou činnosťou
  • dcérske spoločnosti často podnikajú v rôznych vzdialenejších oboroch (konglomerát)

Ak materská spoločnosť sama vykonáva vedľa riadenia holdingu vlastnú prevádzkovú činnosť, prípadne poskytuje svojim dcérskym spoločnostiam ďalšie služby ako napr. centrálny nákup, riadenie logistických procesov atď. – hovoríme o tzv. riadiacom, resp. kombinovanom holdingu. Dcérske spoločnosti sú v tomto prípade obyčajne vytvárané v rovnakom alebo príbuznom obore.

Transnacionálna korporácia

Transnacionálnou korporáciou sa obvykle rozumie určité rozvinuté štádium MNC, ktoré je charakteristické uplatňovaním globálnej podnikateľskej stratégie, organizácie a riadenia. Spoločnosť v tomto štádiu chápe svet ako jeden trh.

Formy vstupu na zahraničný trh

Podľa kapitálovej náročnosti rozlišujeme nasledovné formy vstupu na zahraničný trh:

  1. priamy a nepriamy export a import tovaru a služieb
  2. medzinárodný pohyb know-how
  3. kapitálový vstup na zahraničný trh formou priamych zahraničných investícií

Nepriamy export a nepriamy import

  • podnikateľský subjekt sa zapája do medzinárodného podnikania prostredníctvom iných obchodných firiem v tuzemsku,
  • podnikateľský subjekt prichádza do styku so zahraničným trhom iba nepriamo a sám žiadne zahraničné obchodné operácie neuskutočňuje.

Priamy export a priamy import

Priamy export a priamy import sa môže sa realizovať priamo so zahraničným subjektom, najčastejšie sú nasledovné typy týchto zmlúv:

  1. zmluva o výhradnom predaji – dodávateľ sa zaväzuje, že nebude v určitej oblasti dodávať tovar inej osobe ako odberateľovi, t. j. výhradnému predajcovi
  2. zmluva o obchodnom zastúpení – obchodný zástupca sám neuzatvára kúpnu zmluvu, ale zaisťuje príležitosti k uzatvoreniu zmluvy, môže ísť o jednorazové sprostredkovanie alebo o dlhodobé obchodné zastupovanie,
  3. zmluva komisionárska zmluva – komisár zariaďuje pod vlastným menom pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa mu zaväzuje za túto obchodnú záležitosť zaplatiť úplatu,
  4. piggybacking – veľká a zavedená (zabehnutá) firma dáva za úplatu menším firmám spravidla z rovnakého odboru podnikania k dispozícii svoje zahraničné distribučné kanály.

Medzinárodný pohyb know-how

  • predstavuje situáciu kedy je subjektu v druhej krajine poskytnuté na zmluvnej báze určité know-how,
  • medzi najbežnejšie formy patria:
  • licenčné zmluvy k predmetom priemyselného vlastníctva – predmetom zmluvy je súhlas k užívaniu nehmotného statku, ide obvykle o know-how chránené patentom, chránený vzor, copyright,
  • franšízing – poskytovateľ franšízy umožňuje príjemcovi používať pre vedení podniku (napr. svoje logo, svoju obchodnú značku, výrobkový rad) a nadobúdateľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvne stanovenú odmenu,
  • zmluva o riadení – predmetom je poskytnutie riadiacich znalostí a špičkových manažérov obyčajne na dobu určitú a na zmluvnom základe,
  • zušľachťovací styk – OPT (outward processing traffic) – podnikateľský subjekt zaisťuje s využitím technického a organizačného know-how zahraničného príkazcu určitú subdodávku.

Zahraničné investície

Kapitálový vstup na zahraničný trh formou zahraničných investícií môže mať podobu:

  • investícií na zelenej lúke – kapitálové vstupy, kde zahraničný investor je jediným spoločníkom a má výlučné právomoci,
  • akvizície – prevzatie existujúceho tuzemského podniku,
  • fúzie – zlúčenie alebo splynutie podnikov,
  • uzatvorenie dohody o spoločnom podniku – joint venture – s domácim subjektom,
  • získanie majetkového podielu v domácom podniku.


Pridaj komentár

Štítky: