Euro
Euro (€) je mena a menová jednotka. Je oficiálnou menou v 19 z 28 krajín Európskej únie (európskej menovej únie / eurozóne) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme. Menovú politiku tvorí Európska centrálna banka sídliaca vo Frankfurte nad Mohanom. Od 1. januára 2009 je euro oficiálnou menou Slovenska.
Štáty používajúce euro
Medzi štáty používajúce euro a štáty s menami naviazanými na euro patria:
- členské štáty eurozóny
- európske štáty a územia mimo eurozóny používajúce euro
- mimoeurópske územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, používajúce euro
- štáty EÚ s menami naviazanými na euro (pevne alebo s fluktuačným pásmom)
- európske štáty mimo EÚ s menou pevne naviazanou na euro
- africké krajiny používajúce CFA frank
- územia v Tichom oceáne používajúce CFP frank
- ostatné krajiny s menami pevne naviazanými na euro
Bankovky a mince
Euromince
Euromince alebo eurové mince sú mince meny Európskej menovej únie euro a spolu s eurobankovkami boli dané do obehu 1. januára 2005 ako hotovostné platidlo. Jedno euro sa delí na 2x 50 centov. Platidlá nižších nominálnych hodnôt (nominálov) sú emitované v tvare mincí, ktorých počet bol stanovený na osem. Mince majú stanovenú spoločnú rubovú stranu (reverz) pre všetky emitujúce národné banky eurozóny (vrátane mikroštátov na základe zvláštnych dohôd) a lícnu národnú rubovú stranu (averz) s vlastným motívom emitujúcej národnej banky.
Určité nejasnosti týkajúce sa lícnej a rubovej strany euromince boli usmernené na neformálnom zasadnutí Rady ministrov financií vo Verone v apríli 1996 takto: spoločná strana je rubovou (averz) a národná strana je lícnou (reverz). Počty obehových mincí, a rôznych pamätných mincí boli v rámci eurozóny upravené do presných kvót. Voľba motívov rubových strán mincí je v kompetencií emitujúcich národných bánk, zatiaľ čo zmena mincí ako celku je v kompetencii Európskej centrálnej banky (ECB).
Eurobankovky
Eurobankovky alebo eurové bankovky sú bankovky spoločnej meny eurozóny. Boli uvedené do obehu Európskou centrálnou bankou v roku 2002. V obehu je sedem nominálnych hodnôt eurobankoviek rozlíšených veľkosťou a farbou, ktorých dizajn je identický v celej eurozóne (bez národných motívov) bez ohľadu na miesto tlače a vydávajúcu centrálnu banku.
Dizajn eurových bankoviek navrhol rakúsky výtvarník Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej 12. 2. 1996 Radou Európskeho menového inštitútu (EMI), predchodcu ECB. Víťazné výtvarné návrhy (3. 12. 1996) boli inšpirované témou Epochy a slohy v histórii európskej kultúry. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – antika (5 eur), románsky sloh (10 eur), gotika (20 eur), renesancia (50 eur), barok a rokoko (100 eur), secesia (200 eur) a moderná architektúra (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty.
Okná a brány na lícnej strane bankoviek symbolizujú ducha otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Rubová strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.
Spoločným znakom všetkých nominálnych hodnôt na lícnej strane je vlajka Európskej únie, skratka Európskej centrálnej banky v piatich jazykových ekvivalentoch zodpovedajúcich jedenástim úradným jazykom v čase zavedenia eura (BCE, ECB, EZB, ΕΚΤ, EKP), názov meny v latinčine a gréčtine („EURO/ΕΥΡΩ“), podpis aktuálneho prezidenta ECB v čase vydania bankovky a na rubovej strane mapa Európy. Súčasťou dizajnu je aj dvanásť hviezd Európskej únie.
Výhody jednotnej meny
Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady.
Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov. Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002.
Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.
Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:
- Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
- Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
- Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši
- Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov
- Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
- Odstránenie kurzového rizika
- Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
- Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie
- Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii
- Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie
Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.
Ekonomické kritériá na zavedenie jednotnej meny
Členské štáty únie, ktoré chcú zaviesť euro, musia zosúladiť stav svojho hospodárstva (tento trend je známy pod pojmom dosiahnutie konvergencie). Kritériá tohto zbližovania sú nasledujúce:
- členské štáty sa musia vyvarovať nadmerného rozpočtového deficitu. Ich pripravenosť sa posudzuje podľa dvoch tzv. konvergentných kritérií. Štátny rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu a štátny dlh nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu;
- miera inflácie by nemala presahovať priemernú ročnú mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 %;
- mena krajiny by sa mala udržať v rámci bežného fluktuačného pásma Európskeho menového systému najmenej po dobu dvoch rokov;
- úrokové sadzby by nemali prekročiť o viac ako 2 % priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v Európskej únii. Pakt stability a rozvoja je súbor zákonov a postupov, ktoré schválili hlavy štátov a predstavitelia vlád na amsterdamskom summite Európskej únie v júni 1997. Vychádzal z nevyhnutnosti konvergencie štátov s menou euro, ktorá sa stala aktuálnou po 1. januári 1999.
Zasadanie Európskej rady v Amsterdame schválilo detaily nového mechanizmu výmenného kurzu, ktorý platí od 1. januára 1999. Zmyslom tohto opatrenia je, aby krajiny, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, zvyšovali stabilitu svojej politiky a posilňovali konvergenciu. To im pomôže pri adaptácii na spoločnú menu. Tento mechanizmus zároveň pomôže ochrániť tieto krajiny a členské krajiny eurozóny od svojvoľných operácií na devízových trhoch a vytvorí stabilné výmenné kurzy medzi štátmi s menou euro a ostatnými krajinami.
História vzniku spoločnej meny
Pozrite si hlavné miľníky vzniku spoločnej meny eurozóny:
- 1. júla 1990 – Prvé štádium hospodárskej a menovej únie. Plne sa liberalizovali kapitálové pohyby v členských štátoch EÚ (okrem dočasne povolených výnimiek).
- 1. januára 1993 – Dokončenie budovania jednotného trhu.
- 1. novembra 1993 – Bolo zmrazené zloženie ECU. Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte vstúpila do platnosti. Začína sa druhé štádium Európskej hospodárskej a menovej únie.
- 1. januára 1994 – Vo Frankfurte nad Mohanom bol založený Európsky menový inštitút (EMI). Posilnili sa procedúry zamerané na koordináciu ekonomických politík na európskej úrovni.
- 31. mája 1995 – Komisia prijíma Zelenú knihu o spoločnej mene (scenár prechodu k spoločnej mene).
- 5. a 6. decembra 1995 – Európska rada v Madride. Pre spoločnú menu bol prijatý názov euro. Dokončil sa technický scenár na zavedenie eura a časový plán prechodu k spoločnej mene v roku 1999 (ukončenie celého procesu sa plánuje na rok 2002).
- rok 1996 – EMI špecifikoval regulačný, organizačný a logistický rámec pre Európsku centrálnu banku (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Komisia, Rada a EMI pripravili legislatívu o ECB a ESCB a o zavedení spoločnej meny.
- rok 1998 – Šéfovia štátov a vlád rozhodli, ktoré členské štáty sa ako prvé zúčastnia na spoločnej mene, a to na základe konvergentných kritérií a vo svetle ekonomických údajov za rok 1997. Členské štáty ustanovili Výkonnú radu ECB. ECB a Rada určili termín zavedenia eurobankoviek a euromincí. Rada a členské štáty začali raziť euromince. Rada prijíma legislatívu týkajúcu sa upísania kapitálu, zberu štatistických informácií, minimálnych rezerv, konzultácií ECB, atď. ECB a ESCB sa pripravovali na začatie činnosti ECB.
- 1. januára 1999 – Začalo sa tretie štádium hospodárskej a menovej únie. Rada fixovala vzájomné kurzy mien zúčastnených krajín a ich kurzy voči euru. Euro sa stalo menou v pravom zmysle slova a ECU prestáva existovať. Nariadenia Rady tvoriace právny rámec na zavedenie eura vstúpili do platnosti.
- 1. januára 1999 -1. januára 2002 – ESCB vytvára a vykonáva spoločnú menovú politiku a riadi zahraničné menové operácie v euro. Členské štáty vydávajú nové verejné dlhopisy znejúce na euro. ESCB vymieňa par value meny s neodvolateľne fixovaným kurzom.
- 1. januára 2002 – ESCB bude do obehu postupne uvádzať eurobankovky a sťahovať z obehu národné bankovky. Členské štáty EMÚ budú do obehu postupne uvádzať euromince a sťahovať z obehu národné mince.
- 1. marca 2002 – Koniec platnosti národných mien v bežnom platobnom styku
- 1. júla 2002 – Prechod k euru je ukončený vo všetkých zúčastňujúcich sa členských štátoch.
Aktuálny kurz eura
Pozrite si aktuálny kurz eura on-line a grafy vývoja kurzu eura voči cudzím menám: