Manažérska diagnostika

Diagnostika sa zaoberá poznávaním podniku, je to náuka o rozpoznávaní a metódach poznávania podniku. Manažérska diagnostika vidí určité javy, ktoré prebiehajú v organizácii vo vzájomných súvislostiach. Zaoberá sa hodnotou organizácie, zisťuje silné a slabé stránky organizácie aj konkurentov. Skúma problémy organizácie a jej krízy. Poukazuje na zdroje, príčiny a riešenie tak, aby ku krízam neprichádzalo. Skúma aj potenciál organizácie, zisťuje nevyužité možnosti, príležitosti. Poznanie chýb zabraňuje ich opakovaniu. Patrí k tomu zisťovanie a spracovanie údajov.

Predmet, subjekt a objekt manažérskej diagnostiky

Diagnostikou nie je analyzovanie, audit, kontrola (MBO- riadenie formou odchýlok). Diagnostika je vstupom pre rozhodovanie. Predmetom manažérskej diagnostiky je zisťovanie potenciálnej zmeny, či organizácia má silu napredovať. Subjektom manažérskej diagnostiky sú manažéri. Objektom manažérskej diagnostiky je podnik, organizácia.

Systémový prístup v manažérskej diagnostike

Systémový prístup je jedným zo základných prístupov manažérskej diagnostiky. V diagnostike nevychádzame len z jednej situácie Skúmame problém ako celok. Treba zistiť ako sú definované ciele podniku – či platia pre všetky, či sú pokryté činnosti, či sú hierarchicky usporiadané. Na podnik sa dívame ako na:

otvorený podnik na ktorý vplývajú zmeny z okolia
heterogénny systém
má len pradepodobnostné správanie sa
dynamický systém (mení sa v čase)

Zmenu v čase (len niektorú) môžeme zakryť, zmeny sa ťažko hľadajú.

Podnik ako systém

Podnik ako systém má nasledujúce charakteristiky:

musí mať cieľové správanie
musí mať kriteriálnu funkciu na hodnotenie správania sa

Podnik sa skladá zo subsystémov:

Väzby na okolie
Podnik disponuje s materiálnymi a ľudskými zdrojmi
Systém je riadený
V podniku existuje obdobie stability

Podniková diagnostika a jej metódy

Podniková diagnostika je mladá vedná disciplína, súčasť podnikového manažmentu, ktorej základom je myšlienka, že zdravý podnik je základom zdravej ekonomiky štátu, pričom pod podnikom sa chápu nielen ziskové výrobné a služby poskytujúce organizácie, ale aj spoločenské a neziskové inštitúcie. Princípy podnikovej diagnostiky je preto možné uplatniť v širokom spektre typov a veľkostí podnikov.

Diagnostika podniku je náuka, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním a vyhodnocovaním úrovne fungovania podniku ako systému, celkovej hodnoty/bonity podniku, silných a slabých stránok podniku, problémov a krízových javov v podniku vrátane jeho prípadného zániku, nevyužitých príležitostí a potenciálov podniku. Cieľom podnikovej diagnostiky je vytvorenie ucelenej a usporiadanej sústavy poznatkov o vykonávaní diagnóz podniku na základe spracovaných, overených a využiteľných diagnostických metód a techník, identifikovaných problémov, typických slabých miest a nevyužívaných príležitostí, kríz a rizík. (Kašík a Michalko, 1998).

Typy manažérskeho rozhodovania

V organizáciách sa prijímajú rozlične rozhodnutia, ktoré sa vzájomne odlišujú. K porozumeniu rozmanitosti rozhodovacích procesov napomáha ich klasifikácia. Jej úlohou je objasniť dôležité stránky rozhodovania a rozhodnutí, zároveň pomáha k ich dôkladnejšej formulácii v konkrétnych podmienkach. Podľa Majtána je možné rozhodovacie procesy zaradiť do určitých typov a to podľa potreby z hľadiska práce manažéra:

z hľadiska informovanosti subjektu rozhodovania:
1. rozhodovanie v podmienkach istoty,
2. rozhodovanie v podmienkach rizika,
3. rozhodovanie v podmienkach neistoty.
z hľadiska závažnosti rozhodovania a časového rozpätia medzi prijatím a realizáciou rozhodnutia:
1. strategické rozhodovanie,
2. taktické rozhodovanie,
3. operatívne rozhodovanie.
z hľadiska možnosti algoritmizácie rozhodovania:
1. programové rozhodovanie,
2. neprogramové rozhodovanie.
z hľadiska počtu cieľov a kritérií rozhodovania:
1. jednokriteriálne rozhodovanie,
2. multikriteriálne rozhodovanie.

Rozhodovanie a jednotlivé rozhodnutia možno triediť podľa viacerých hľadísk. Neexistuje jednotný, uznaný spôsob členenia a preto sa stretávame s rôznou klasifikáciou druhov rozhodovacích procesov.

Využívané diagnostické metódy

(Metódy podnikovej diagnostiky, Ing. Linda Síbertová, Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikovohospodárska, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, Slovenská republika)

V súčasnosti sa v diagnostickej praxi využívajú predovšetkým metóda pasportu, finančno-ekonomická a metódy multikriteriálneho vyhodnocovania variantov, strategická a marketingová analýza a metódy posudzovania rizika vzniku krízy (Neumannová, 2007).

Pasport

Pasport je metódou používanou predovšetkým pri diagnostike okolia podniku a je prehľadnou formou spracovania informácií o záujmovom území, základných údajoch podniku, retrospektívnych charakteristikách, štatistike podnikania v odvetví, konkurencií, legislatívnych obmedzeniach podnikania (Neumannová, 2007). Predstavuje dokument, ktorý poskytuje súhrn najdôležitejších informácií o podniku, ktoré sa využívajú pri každodennom operatívnom manažovaní, ako aj pri vypracovávaní krátkodobých a dlhodobých strategických cieľov (Sládek, 2007).

Finančno-ekonomická analýza

Finančno-ekonomická analýza hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov (Zalai, 2008). Finančnoekonomická analýza je najdôležitejším kvantitatívnym nástrojom diagnostiky a identifikácie podnikových kríz.

Metódy multikriteriálneho vyhodnocovania variantov

Metódy multikriteriálneho hodnotenia umožňujú hodnotiť analyzovaný podnik na základe súboru ukazovateľov, ktoré odrážajú jednotlivé stránky jeho činnosti, syntetizujú a kvantifikujú ich v podobe integrálneho ukazovateľa komplexného hodnotenia. Týmito metódami je možné vyhodnocovať tak podniky, ako aj výrobky, resp. činnosti (Neumannová, 2007). Z graficky vyjadrených výsledkov multikriteriálnej analýzy je možné diagnostikovať napr. priebeh životného cyklu v diagnostikovanom podniku.

Strategická a marketingová analýza

Strategická a marketingová analýza poskytuje prehľad o štruktúre trhu, stave konkurencie, hospodárskom raste a progresívnych smeroch rozvoja odvetvia (Neumannová, 2007). Na základe jej výsledkov možno rozhodnúť o ďalšom pôsobení podniku v odvetví, eliminovať nežiaduce externé a interné vplyvy a využiť dostupné možnosti pre rozvoj podniku. Strategická a marketingová analýza pozostáva analýzy externého a interného prostredia a strategickej syntézy (Slávik, 2005).

Analýza externého prostredia

Úlohou externej analýzy (analýzy externého prostredia) je identifikovať príležitosti a hrozby, ktoré na podnik pôsobia z vonkajšieho prostredia a umožniť tak podnikovú adaptáciu na nestabilné a premenlivé prostredie. Pozostáva z analýzy makroprostredia a odvetvia. Pre zachytenie najvýznamnejších hybných síl makroprostredia je vhodné využiť PEST analýzu. Odvetvová analýza je zameraná na (Slávik, 2005):

preskúmanie parametrov a hybných síl odvetvia,
zhodnotenie konkurenčných síl prostredníctvom Porterovho modelu,
odhad intenzity konkurenčných síl a životného cyklu odvetvia,
určenie kľúčových faktorov úspechu v odvetví,
monitorovanie a predvídanie správania konkurentov,
zhodnotenie celkovej atraktívnosti odvetvia.

Analýza interného prostredia

Úlohou analýzy interného prostredia je odhaliť sily a slabosti podniku, jeho konkurenčné výhody i nedostatky (Neumannová, 2007). Vhodnými metódami sú (Vološin, 2003; Slávik,2005; Majtán, 2007):

posúdenie konkurenčnej výhody (analýza hodnotového reťazca, cibuľový model, VRIO),
zostavenie nákladového reťazca,
analýza interného profilu schopností (strategického profilu),
analýza zraniteľnosti,
analýza kúpneho správania a preferencií zákazníkov,
analýza nástrojov marketingovej komunikácie,
analýza distribučnej stratégie.

Strategická syntéza je zosumarizovaním poznatkov analýzy externého a interného prostredia. Vhodnými formami syntézy výsledkov strategickej a marketingovej analýzy sú SWOT a SPACE analýzy.

SWOT analýza

Výsledkom SWOT analýzy sú štyri možné stratégie, ktoré sú základným odporúčaním pre strategickú orientáciu podniku pri súčasnom rešpektovaní vzťahu medzi internými schopnosťami podniku a jeho externým prostredím (Slávik, 2005; Papula, 2004):

ofenzívna – agresívna stratégia (SO strategy),
defenzívna – diverzifikačná stratégia (ST strategy),
stratégia spojenectva alebo zvratu (WO strategy) ,
stratégia úniku alebo likvidácie – defenzíva (WT strategy).

SPACE analýza

SPACE analýza (Strategic Position and Action Evaluation) na rozdiel od SWOT analýzy využíva pre vyjadrenie vlastností strategického priestoru konkrétne vymedzené parametre, ktorými sú finančná sila podniku, ktorá je vyvažovaná stabilitou prostredia a konkurenčná výhoda podniku, ktorá je vyvažovaná atraktívnosťou odvetvia. Výstupom SPACE analýzy je určenie pozície, v ktorej sa podnik nachádza (Papula, 2004):

konzervatívna pozícia (nízka konkurenčná výhoda – vysoká finančná sila podniku),
agresívna pozícia (vysoká finančná sila podniku – vysoká atraktívnosť odvetvia),
defenzívna pozícia (nízka konkurenčná výhoda – nízka stabilita prostredia),
konkurenčná pozícia (nízka stabilita prostredia – vysoká atraktívnosť odvetvia).

Metódy posudzovania rizika vzniku krízy

Riziko z pohľadu diagnostiky životného cyklu podniku je vnímané predovšetkým ako riziko vzniku krízy. Pri uplatnení preventívneho diagnostického prístupu je nevyhnutné identifikovať rizikové javy skôr ako prepuknú do krízy. Vhodne zvolené metódy umožnia odhaliť aj skryté, bežnými matematickými a štatistickými metódami, neodhaliteľné rizikové faktory. Výstupom metód môže byť kvalitatívne, semikvantitatívne alebo kvantitatívne hodnotenie. Popisné – kvalitatívne charakteristiky možno na číselné hodnoty transformovať priradením pravdepodobnosti výskytu a závažnosti dopadu identifikovaných rizikových faktorov prostredníctvom hodnotiacich škál.

Pre posúdenie rizika vzniku krízy možno použiť nasledujúce metódy, ktoré poskytujú kvalitatívne, semikvantitatívne alebo kvantitatívne výstupy (Rybárová a Grisáková, 2010; Neumannová, 2007):

štruktúrovaný brainstorming,
analýza úloh,
analýza What-if? – Čo sa stane, ak?,
analýza scenárov,
analýza príčin a následkov,
krízový barometer.

Uvedené metódy sú účinným nástrojom preventívnej diagnostiky, ktoré umožňujú identifikovať, triediť a hodnotiť dopady možných rizikových faktorov skôr než spôsobia krízu v podniku. Analýza príčin a dôsledkov je nástrojom pre zistenie príčin a dopadov problémov, ktoré môžu prerásť do krízy. Umožňuje nájsť všetky možné príčiny, roztriediť ich do kategórií, usporiadať ich vzájomný vzťah, vplyv na výstup a odhaliť možnosti zlepšenia (Rybárová a Grisáková, 2010). Pre grafické vyjadrenie možno použiť Ishikawov diagram – diagram rybia kosť.

Pre kvantitatívne ohodnotenie závažnosti dopadu rizikových faktorov v závislosti od miery pravdepodobnosti ich výskytu zostavil Steven Fink model krízového barometra. Výsledkom metódy je grafická distribúcia potenciálnych rizikových faktorov do štyroch zón podľa závažnosti (Canton, 2003). Do súradnicového systému krízového barometra je možné premietnuť výstupy všetkých spomenutých metód posudzovania rizika vzniku krízy.

Súbory na stiahnutie

V kategórii Manažérska diagnostika sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

Stránky v sekcii Manažérska diagnostika

V sekcii Manažérska diagnostika ekonomickej encyklopédie sa nachádza 1 stránok:

Diagnostika a manažérska diagnostika

	Úspešný slovenský startup YesElf uľahčuje firmám školenia zamestnancov

	Pohodlne a rýchlo na letisko pri Viedni
	Geodetické a katastrálne služby
	Finančná analýza
	Financie a riziko