ÚVOD

Komunikácia je súčasťou každodenného života, práve verbálna komunikácia je jednou z najdôležitejších potrieb života. Je to prostriedok, ktorý umožňuje ľuďom vyniknúť a vymaniť sa zo sveta jednoduchej biologickej existencie. Dokonca ani v dnešnej dobe internetovej a počítačovej komunikácie nestratila svoj význam. Dokonca aj v tejto dobe sa komunikácia dostala na iný stupeň, práve efektívna komunikácia tvorí základ úspešného, efektívneho fungovania každého druhu ľudskej komunity.[1]

Špecifické druhy ľudských komunít sú aj firmy- organizácie sú závislé na motivácií, angažovanosti a dobrej informovanosti svojich zamestnancov o stratégii a základných hodnotách podniku, práve ich realizácia sa dá docieliť jedine prostredníctvom efektívnej komunikácie.

Interná komunikácia predstavuje veľmi dôležitý prvok podnikovej kultúry a je to aj prostriedok objasňovania firemných hodnôt, smerom navonok sa firma prezentuje prostredníctvom externej komunikácia, samozrejme prostredníctvom vhodného a aplikovaného public relations – to sú dnes často skloňovanou témou v laickej i odbornej verejnosti. Ich prvoradým poslaním je objektívne informovať identifikované cieľové skupiny a pritom budovať dobré meno spoločnosti a vytvárať vzájomné porozumenie medzi podnikom a verejnosťou.[2]

Práve podniky venujú malú pozornosť na vnútro firemnú komunikáciu, ale zato s vonkajšou verejnosťou vyvíja mnoho aktivít, ktoré nie vždy vedú k očakávanému výsledku Preto je veľmi podstatné venovať pozornosť aj internej aj externej komunikácií na rovnakej úrovni.

Preto sme sa v seminárnej práci rozhodli venovať práve externej ako aj internej komunikácií v podniku. Rozhodli sme sa preto venovať pozornosť rozdielom ako aj zhodným rysom týchto komunikácií. V prvej časti práce definuje pojem komunikáciu, jej procesy a formy. Chceme obsiahnuť aj firemnú komunikáciu a na vybranom podniku opísať externú aj internú komunikáciu.

Komunikácia v podniku a jej vymedzenie

Komunikácia má svoj pôvod v slove „communicare“ zahŕňajúcom zdieľanie, spoločnú cestu. Znamená ďalej radiť sa, dorozumievať sa s niekým. Slovo komunikácia nemá jednorazový charakter, ide o proces výmeny informácií, myšlienok a predstáv medzi odosielateľom a príjemcom. Vo všeobecnosti je to je to proces prenosu sprostredkovaného zmyslu a významu výpovede prostredníctvom vzájomného porozumenia si, pomocou znakov, symbolov, dominantné sú jazykové znaky .Avšak aj mimojazykové symboly ako je logo, znak, obal, poslanie a pod.[3]

Komunikácia je podmienka vývoja existencie ľudí a prostredníctvom komunikácie s ľudia spájajú na dosiahnutie spoločných cieľov, ako aj umožňuje ovplyvniť jednotlivcov i skupiny modifikovať ich správanie a dosahovať efektívne zmeny a tým aj príslušné ciele. Hlavne vďaka komunikácií dokážu ľudia pracovať efektívne. Podľa Škrablovej (2005,s.17) je komunikácia: „ Vlastne všetko , čo robíme a čo je hlavne vidieť navonok. Keď niečo hovoríme, robíme nejaký pohyb, zatvárime sa, alebo si len tak pískame, dokonca i keď ticho dedíme zatvorení v kancelárií komunikujeme.“[4]

„Komunikácie je ako stavba, na ktorej pracujú všetci spoločne. Ten kto hovorí, musí svoje slová voliť s ohľadom na celkovú informáciu podobne, ako keď múr vkladá do celku stavby svoje tehly.“ André Maurois.

Obsah slova komunikácia v praxi tvorí akoby základ všetkých vzťahov medzi ľuďmi. V procese vzájomnej komunikácie ľudia budujú niečo spoločenské, verejné, je to záležitosť vzťahu a odlíšenia sa. Čím je ľudská spoločnosť na vyššom stupni svojho vývoja a čím je rozumnejšia, tým viac sa v nej komunikuje. Preto úlohou komunikácie je vytváranie a neustále formovanie a obnovovanie vzťahov s okolím, ako aj úsilie o formulovanie a presadzovanie vlastných záujmov. [5]

Komunikácia na základe toho je proces, pri ktorom formulujeme istý zmysel v snahe vytvoriť spoločné chápanie formulovanej skutočnosti, vyžaduje to primeraný repertoár zručností v interpersonálnom vybavení a spracovaní. Komunikácia, ale vyžaduje načúvanie, pozorovanie, rozprávanie, pátranie, analýzu ako aj vyhodnocovanie sprostredkovaného obsahu výpovede. Práve pri komunikácií dochádza k šíreniu informácií, ako aj dorozumievaniu, výmene vedomostí ako aj schopností, eventuálne ku konfrontácií názorov. Každý podnik/ spoločnosť/ firma predstavuje živý sociálny systém, v ktorom sa kladú na komunikáciu vysoké požiadavky a zároveň samotná komunikácia, jej kvalita a vhodné zameranie ovplyvňujú úspešnosť podniku. Práve komunikácia je prostriedkom riadenia a spojenia ľudí v organizácií pre dosiahnutie spoločných cieľov a zámerov, prelína sa všetkými funkciami manažmentu. Proces komunikácie sa neobmedzuje len smerom do vnútra na vlastných zamestnancov, ale prinajmenšom rovnako dôležité je tiež zameranie komunikácie do externého prostredia, budovanie vhodného „public relations“ podniku. Na základe toho na akej úrovni prebieha komunikácia, ako aj na čo sa zameriava, členíme firemnú komunikáciu:

  • Internú – vnútropodnikovú, tá je vo vnútri firmy, medzi pracovníkmi, nadriadenými, podriadenými
  • Externú – mimopodnikovú, firma komunikuje s verejnosťou, cieľom je zaujať práve vybranú cieľovú skupinu existujúcich, či potencionálnych klientov.[6]

Ľudské správanie v ktorejkoľvek oblasti života má komunikačný charakter. Človek je predovšetkým bytosť komunikatívna. Komunikácia je preto jednou z najdôležitejších činností človeka a zakladá sa na nej celý náš život. Bez komunikácie nie je ľudské bytie, to môžeme vidieť názorne už u dieťaťa, ktorý by bez mnohostrannej starostlivosti rodičov neprežilo. Určitú analógiu môžeme vidieť samozrejme aj u dospelého človeka, ktorý potrebuje patriť k spoločnosti, nemôže byť bez štruktúry vzťahov, ktoré jej dávajú ľudský dozrieť. Hovorí sa, že osobou nie sme nikdy sami pre seba, pretože sme vo vzťahu k druhému človeku, je potrebné, aby sme rešpektovali a cítili druhého, vnímali ho partnersky ako osobnosť a nezachádzali s ním ako s predmetom, ale ako so živou bytosťou.[7]

Proces komunikácie

Ako hovoríme o celom komunikačnom umení je výborným predpokladom pre budúce úspechy. Čo sa týka procesu komunikácie je ju možné chápať z viacerých pohľadov. Podľa Vymětala je komunikáciu medzi ľuďmi možné chápať ako:

  • „ Proces prenosu a príjmu správy od jednej osoby k druhej ako obojstranný proces,
  • Proces dorozumievania sa, spoločný styk s cieľom výmeny myšlienkových obsahov medzi účastníkmi komunikácie prostredníctvom slov,
  • Proces prenosu najrôznejších informácií obsahov v rámci rôznych komunikačných systémov za použitia rôznych komunikačných medií, predovšetkým prostredníctvom jazyka,
  • Opatrenia smerujúce k dosiahnutiu žiadúceho výsledku,
  • Proces tvorby spoločného chápania a interpretovania myšlienok, názorov a pocitov medzi dvoma alebo viacerými jedincami,
  • Proces vzájomného porozumenia a výmeny významov pomocou systému symbolov[8]

Prostredníctvom komunikácie sa vedome ale dokonca aj mnoho krát nevedome poskytujú informácie a to nielen o skutočnostiach o ktorých hovoríme, ale taktiež o sebe, o vzťahu k sebe samému, k ostatným ľuďom k práci, k udalostiam, ktoré sú pre nás významné. Vyjadrujeme svoje názory, želania, nápady a taktiež požiadavky, preto sa snažíme presvedčiť alebo ovplyvniť. Informácie rôzneho druhu ktoré sú nám poskytnuté slúžia všade tam, kde treba činiť rozhodnutia. Komunikácia je súčasťou a sprostredkovateľom našich vzťahov s ostatnými ľuďmi.[9]

Formy komunikácie

Komunikačné jednanie je tak vždy zamerané na dosiahnutie predpokladaného cieľa, ktorým podľa Vymětal 2008 je: „Výmena informácií ovplyvňovanie jednania ľudí, medziľudských vzťahov medzi jednania k vlastnej osobe.“[10]

Na základe toho je účinok, ktorý môže byť :

  • Poznávací,
  • Emocionálny,
  • Motivačný

Na základe využívaných znakových systémov sa komunikácia rozdeľuje na komunikáciu verbálnu a neverbálnu a komunikáciu činmi [11]

Verbálna komunikácia

Tá predstavuje vyjadrovanie pomocou slov prostredníctvom príslušného jazyka. V širšom poňatí zahrňuje ústnu aj písomnú, priamu alebo sprostredkovanú, živú alebo reprodukovanú.

Neverbálna komunikácia

Je taká proces dorozumievania sa neslovnými prostriedkami, je to „ reč tela“ , získavanie a predávanie informácií prostredníctvom celkového pohybu človeka, mimikami, gestami, dotykmi, vzdialenosti. Človek hovorí aj keď mlčí, komunikačné signály vysiela telo. Prenos informácií a odkazov prebieha aj prostredníctvom imagu hovoriaceho, jeho oblečenia, jednania. Má dosť veľkú výpovednú schopnosť o samotnom človeku a vzťahoch ľudí ich vnútorných myšlienkových a psychických pochodoch a charaktere osobnosti.[12]

Hlavným cieľom v komunikácií je dosiahnuť vzájomné porozumenie. Jedine súlad komunikácie verbálnej, neverbálnej a komunikácia prostredníctvom činov vytvára predpoklad k porozumeniu a k dosiahnutiu vzájomnej dôvery. [13]

Komunikáciu ovplyvňujú faktory na strane subjektov a prostredia v ktorom sa odohrávajú.

Status je v komunikačnom procese prvok neverbálnej komunikácie, pôsobí na silu komunikovanej správy.

Vnímanie prvok komunikačného procesu, ktorý je založený na skúsenostiach ovplyvňujúcich verbálnu komunikáciu, pôsobiaci pozitívne priateľský, ústretový tón, úsmev gesto a pod. alebo negatívne postojom (prísny, vážny tón).

Územie predstavuje v procese komunikácie priestor zabezpečujúci účastníkom komunikácie cítiť sa pohodlne v tomto prípade je možné mať jasne alebo voľne ohraničené hranice.

Personálna vzdialenosť je taká vzdialenosť medzi komunikujúcimi subjektmi., tá sa môže meniť, rozlišujeme nasledujúce zóny:

  • Intímna blízka zóna do 15 cm – deti, rodina, manželia,
  • Ďaleká blízka zóna 15-50 cm príbuzní,
  • Osobná zóna -0,5- 1,25 m spoločenské činnosti,
  • Sociálne zóna 1,25- 3,5 m služobné stretnutia,
  • Verejná zóna nad 3,5 m oslovenie veľkých skupín.

Oblečenie a životný štýl v procese komunikácie zohráva významnú úlohu v bežnej aj v súkromnej komunikácií. [14]

V procese komunikácie sociálnej na rôznych formálnych úrovniach v rámci firemnej komunikácie sú používané nasledujúce komunikačné prostriedky:

Rozhovor, rozprava, porada, spoločné vzdelávacie aktivity, schránky s anonymnými a neanonymnými otázkami, podnikové vízie, stratégie, ciele.[15]

Firemná komunikácia

Vnútorné prostredie firmy je predovšetkým tvorené jednotlivými zamestnancami, tí predstavujú najdôležitejší prvok fungovania firmy, a práve na základe rôznorodosti, spojenia racionality, senzitivity a emócií sú najťažšie ovplyvniteľným prvkom v rámci firemnej štruktúry, myslenia, prejavy a správanie zamestnancov možno kontrolovať a riadiť len do určitej miery, ale je možné ich ovplyvňovať, stimulovať, preto náročnosť a dôležitosť procesu internej komunikácie. Zamestnanci pracujú s dátami, informáciami, znalosťami, je dôležité presné a jednoznačné vymedzenie ako s nimi zaobchádzať kto s nimi má a môže narábať a v akom časovom slede. .[16]

Pre pochopenie procesu internej firemnej kultúry z nej je odvodená externá je potrebné rozlíšiť nasledujúce pojmy:

Stratégia firmy musia byť sformulované hlavné ciele firmy a spôsoby akým ich chce firma dosiahnuť. V reálnom živote sa stáva, že stratégia je nejasne definovaná, je potrebné si uvedomiť, že dosahovanie zisku nemožno považovať z dlhodobého hľadiska za stratégiu. Je hlavne potrebné si zadefinovať svoju pozíciu, čím sa chce firma odlíšiť od potencionálnej konkurencie, v čom bude jej špecifickosť a príťažlivosť pre klientov. Ak nevieme vysvetliť zamestnancom stratégiu budúceho obdobia, to znemožňuje aj ostatným zamestnancom sa s nimi stotožniť a v ich súlade konať.[17]

Firemná kultúra je jedným z najznámejších pojmov je to celková úroveň správania sa firmy navonok i smerom dovnútra. Ide o mnoho faktorový znak formy, písaný či nepísaný súbor pravidiel, ktoré ovplyvňujú správanie zamestnancov a dávajú firme vzhľad. Je tvorená fyzickými znakmi ako logo a obliekanie pracovníkov. Pokiaľ je firemná kultúra na vysokej úrovni a je pre danú firmu vhodne zvolená, má motivujúci vplyv na zamestnancov a vytvára sa synergický efekt, kedy sú zamestnanci podnecovaní k vyšším výkonom a kedy pociťujú s firmou spolupatričnosť a hrdosť.[18]

V každej firme sú používané všeobecné informácie, dáta, informácie, vedomosti a symbolika. Dáta sú dobre štrukturované a sú väčšinou viazané na technológie, sú nezávislé na ľudskom vedomí sú výsledkom nejakého konkrétneho procesu, sú to všeobecné údaje popisujúce realitu. Tieto sa ďalej spracúvajú a vyhodnocujú a to rôznymi spôsobmi a metódami. Informácie predstavujúc špecifický druh dát, sú interpretované s určitým významom. Získaný dátam sa pripíše konkrétna vypovediaca hodnota, dôležitosť a význam užívateľom. Spracovanie dát na informáciu má subjektívnu povahu využívajú sa okrem racionálnych prvkov aj prvky empirické a senzitívne. Pre firmu je dôležité, aby získané dáta boli správne vyhotovené a pretransformované na použiteľné informácie, hlavne na to aby si neopomenuli pre firmu dôležité dáta a napokon, aby sa neprecenil význam tých dát, ktoré sú pre firmu takpovediac nepoužiteľné.[19]

Porovnanie internej a externej komunikácie v danom podniku

Vybrali sme si podnik personálnu agentúru XY a porovnáme si v nej internú a externú komunikáciu. Na to aby sme si vedeli predstaviť prácu tejto agentúry je najskôr potrebné si opísať štruktúru agentúry. Majiteľmi agentúry sú 2 muži, ktorí sa starajú o nové zákazky samozrejme o celkový chod agentúry. Majú pod sebou 10 zamestnancov na trvalý pracovný pobyt, ktorých úlohou je obstarávanie zákazov, starostlivosť o zamestnancov agentúry pridelených na dočasné obstarávanie. Zároveň majú na starosti výber zamestnancov, obstarávanie kandidátov, podpisovanie zmlúv, dohôd. Riešenie problémov v podnikoch, kde sú zamestnanci pridelený. Interná komunikácia vo firme prebieha vo forme jednej porady za jeden dva týždne, nasledovne hlavne vo forme emailov a poprípade telefonického kontaktu. Agentúra samozrejme zamestnáva niekoľko brigádnikov na rôzne funkcie. Agentúra má na starosti hľadanie zamestnancov na stredné a nižšie pozície hlavne vo fabrikách v potravinárskom, automobilovom a technickom priemysle. Ide o pozície, ktoré majú veľkú fluktuáciu a preto je nábor a výber zamestnancov veľmi komplikovaný a náročný. V prvom rada je potrebné, aby si firma (manažéri, majitelia, vedúci) uvedomili, že musí komunikovať s okolím. Delenie komunikácie vo firme na komunikáciu externú (verejnosť, zákazníci, partneri, štítna inštitúcie). Na komunikáciu vo firme internú so zamestnancami, odbormi, akcionármi, internými inštitúciami a pod. Komunikácia môže prebiehať rôznymi kanálmi a prostriedkami.

Ako príklad by sme mohli uviesť, že personálna agentúra XY agency dostala objednávku na 20 nových pracovných pozícií operátora výroby v automobilovom priemysle. Preto je teraz potrebná komunikácia hlavne interná na to, aby sme si rozložili úlohy medzi jednotlivých manažérov, kto bude mať na starosti zákazku, ako sa zákazka bude obsadzovať, plus vyjasniť si požiadavky na zamestnancov. Interná komunikácia zabezpečuje aj stanovenie a zdieľanie podnikových cieľov v tomto prípade ide o obsadenie zákazky včas a adekvátnymi zamestnancami. Samozrejme je potrebná komunikácia v rámci firmy aj na spracovanie plánov na taktickej a operatívnej úrovni spočíva to v tom, že treba si spracovať plány na novú zákazku, kto sa o ňu bude starať, kto ju ma na starosti, kto je zodpovedný za marketing, za reklamu, za obvolávanie možných uchádzačov. Prípravu pohovorov, ako aj záverečné podpisovanie zmlúv. V tomto prípade ide o výber, rozvoj ako aj hodnotenie pracovníkov. Ak už sme vybrali zamestnancov, je potrebné ich ďalej viesť, prikazovať a hodnotiť. Hlavne v tomto štádiu je najdôležitejšia komunikácia, je potrebné, aby manažéri chápali, že práve vedenie a prikazovanie je dôležité na to, aby zamestnanci chápali a vedeli sa sústrediť na ciele podniku. Ako poslednou úlohou komunikácie je kontrola, či zamestnanci porozumeli zadaným úlohám, cieľom a či je celý proces úspešný a či bude objednávka zabezpečená.

Presne preto je dôležité aj vybrať správny komunikačný kanál na porozumenie odoslanej správy a to by sme hlavne mali využívať komunikáciu z očí do očí, telefonicky, na schôdzi, porade, dokonca využívame aj počítačovú sieť –email, intranet, internet, obežníky a pod.

Manažéri sú musia uvedomiť, že správna komunikácia prebieha v 4 smeroch vo vnútri podniku. Je veľmi dôležité, aby manažéri poznali formálne vzťahy v organizácií na základe nadriadenosti a podriadenosti, účastníkom komunikácie.

Externá komunikácia

Podnik nadväzuje väzby s vonkajším prostredím = zákazníci, klienti, obchodný partneri ale aj konkurencia, verejná správa a pod. V našom prípade kedy máme zákazku na 20 nových zamestnancov, začína externá komunikácia, hlavne preto, že potrebujeme osloviť možných kandidátov na túto pozíciu, preto začíname externú komunikáciu. Samozrejme je potrebné vytvoriť reklamu, inzeráty, marketing, aby sme oslovili kandidátov. Táto komunikácia je špecifický druh komunikácie = marketingová komunikácia. Musíme poznamenať, že práve pomocou nej informuje o pracovných ponukách, ktoré poskytujeme, alebo aké pracovné miesta máme momentálne voľné. Reklama slúži na informovanie a presvedčenie klientov a potencionálnych zamestnancov. Zároveň je v reklame celý rad prostriedkov, my využívame hlavne letáky, inzeráty, tie sú najúčinnejšie. Potom je možné využívať aj prospekty, plagáty, televízne a rozhlasové spoty, katalógy, výstavy a iné. Práve pri tomto druhu komunikácie môžeme osloviť vonkajšie okolie. Tejto druh sprostredkúva kontakt medzi podnikom a svetom, v iných prípadoch predávajúcim a kupujúcim. Samozrejme, že na základe marketingovej komunikácie naša agentúra dáva aj najavo čomu sa venuje a tým pádom budúci klienti môžu vidieť referencie, skúsenosti, agentúry. Marketingová agentúra tvorí imidž reklamu a PR firmy. Práve imidž má veľký význam, ide o predstavu, ktorú o sebe podnik sprostredkúváva a to logo firmy, farby firmy, oblečenie – firemné, ako aj verbálna a neverbálna komunikácia zamestnancov, vizitky podnikové autá. Práve na základe týchto všetkých vecí externé prostredie vie že sa jedná o našu firmy. Farby na logu sú biela a rúžová. A práve toto logo sa nachádza pri všetkých inzerátoch, na vizitkách, autách je potrebná si to dať aj na hlavičkový papier. Imidž firmy je nesmierne dôležitý ale aj veľmi krehký, je potrebné si ho budovať, je to faktor vzťahu zákazníkov, obchodných partnerov a verejnosti. Je preto potrebné, aby všetci vo vnútri podniku chápali, že aj oni sú imidžom firmy.

Ako posledné je to PR = public relations, hlavnou úlohou tohto oddelenia je zviditeľniť úspechy podniku, a formovať verejnú mienku. Využívajú sa pri ňom komunikačné prostriedky, sponzoring, verejné vystúpenia, mítingy, konferencie, spoločenské akcie, a pod. Na toto oddelenie musia byť vybraný reprezentatívny zamestnanci, ktorí majú nie len skúsenosti ale aj vystupovanie a dar reči.

Pri príklade sme si porovnali komunikáciu vo firme a mimo firmy, musíme však poznamenať, že sa viac dbá na externú komunikáciu ako na internú., čo je veľkým problémov.

Odporúčania pre prax:

Odporúčame väčšie zameranie na internú komunikáciu, ak zamestnanci vedia čo majú „predávať“ a ako je aj ich predstava jasnejšia a tým pádom sami zamestnanci môžu mať viacero prospešných nápadov. Práve organizovanie, vedenie a kontrola sú pri komunikácií tie najzákladnejšie body. Komunikácia má byť jasná, stručná, je potrebné , aby sa manažéri dobre vyjadrovali= zrozumiteľne, aby bola zachovaná schopnosť počúvania, vnímania na všetkých stranách. Je potrebné detailne plánovanie, hodnotenie informácií musí byť správne, musíme mať dôveryhodnosť informácií ( nie len jedna baba povedala). Potrebujeme mať filtráciu prichádzajúcich informácií, dbať na dostatočné časové rozloženie úlohy, aby sme mohli správne informácie spracovať.

ZÁVER

Človek je spoločenský tvor a komunikácia je základným prostriedkom, ktorý používa v interakcii. Vďaka komunikácií dokážeme uspokojiť veľké množstvo svojich potrieb a taktiež môžeme dosiahnúť rôzne úspechy, pričom nemusíme byť práve prezidenti. Ľudí nesúdime iba podľa toho koľko vedia, ale aj podľa toho ako sa správajú a ako komunikujú. Komunikačné schopnosti sú veľmi dôležité pre zvládanie konfliktov, vzájomnú interakciu, motiváciu, presvedčovanie, riadenie iných a pod.

Externá komunikácia je jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorých je možné prezentovať názory spoločnosti hlavne navonok, vzťahy s možnými klientmi, verejnosťou sú veľmi dôležité a práve im venuje podnik veľkú pozornosť. Práve prostredníctvom komunikácie dokáže podnik pozitívne ovplyvniť svoje okolie a meniť verejnú mienku. Zabezpečenie potrieb jednotlivcov ale aj celej spoločnosti je v záujme firmy, ktorá chce prosperovať a byť konkurencieschopná. Verejnosť si vytvára vlastný názor na firmu alebo podnik práce pomocou komunikácie je možné názor alebo „ pohľad“ verejnosti pozitívne stimulovať.

V práci sme sa rozhodli venovať práve externej a internej komunikácií v podniku. Venovali sme pozornosť rozdielom ako aj zhodným rysom týchto komunikácií. V práci sa venujeme definícií základných pojmov ako je externá a interná komunikácia, rozdielom a zhodným rysom týchto typov komunikácie. Obsiahli sme aj komunikáciu na príklade vo vybranom podniku.

Použitá literatúra

[1] MIKULAŠTÍK, M. 2003. Komunikační dovednosti v praxi. Praha: Grada Publishing, a.s. ISBN 80-247-0650-4

[2] SVOBODA, V. 2009. Public relations moderně a účinne. Praha : Grada Publishing, a.s., 240 s. ISBN 978-80-247-2866-7.

[3] FORET, M. 2006. Marketingová komunikace. Brno : Computer Press, 2006. 443 s. ISBN 80-251-1041-9.

[4] ŠKARABELOVÁ, S. 2005. Komunikace a Public Relations. Brno : Masarykova univerzita, 2005. 94 s. ISBN 80-210-3745-8.

[5] ŽÁRY, I. : Public relations – komunikačná disciplína.. Virtuálna kniha. Bratislava 1997- Dostupné na: http://www.zary.sk/virtualna_kniha/k5-1-komunikacia.html

[6] SVOBODA, V. 2009. Public relations moderně a účinne. Praha : Grada Publishing, a.s., 240 s. ISBN 978-80-247-2866-7.

[7] . NYTROVÁ, O. : Etika a logika v komunikácií. Praha : Univerzita J.A. Komenského, 2007. Str. 39 – 40. ISBN 978-80-86723-45-7.

[8] VYMĚTAL, J. 2008. Pruvodce úspešnou komunikací – Efektivní komunikace v praxi. Praha : Grada Publishing a.s., 2008. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4.

[9] TURECKIOVÁ, M. : Klíč k účinnému vedení lidí. Odemknete potenciál svých spolupracovníku. Praha: Grada, 2007.

[10] VYMĚTAL, J. 2008. Pruvodce úspešnou komunikací – Efektivní komunikace v praxi. Praha : Grada Publishing a.s., 2008. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4.

[11] BEDRNOVÁ, E., NOVÝ, I. : Psychologie a sociologie řízení, 2. rozš. vyd. Praha: Management Press, 2002.

[12] VYMĚTAL, J. 2008. Pruvodce úspešnou komunikací – Efektivní komunikace v praxi. Praha : Grada Publishing a.s., 2008. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4.

[13] HOLÁ, J. : Interní komunikace ve firmě. Brno: Computer Press, 2006.

[14] NAGYOVÁ, Ľ. : Sociálna komunkácia. Nitra: SPU, 1993.

[15] VYMĚTAL, J. 2008. Pruvodce úspešnou komunikací – Efektivní komunikace v praxi. Praha : Grada Publishing a.s., 2008. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4.

[16] http://referaty.hladas.sk/referat.php/komunikacia-v-manazmente/18/1394

[17]PITRA, Z. 2007. Základy managementu. Praha : Profesional publishing, 2007. 352s. ISBN 978-80-86946-33-7.

[18] PITRA, Z. 2007. Základy managementu. Praha : Profesional publishing, 2007. 352s. ISBN 978-80-86946-33-7.

[19] PITRA, Z. 2007. Základy managementu. Praha : Profesional publishing, 2007. 352s. ISBN 978-80-86946-33-7.


Pridaj komentár