Úvod

Pojem komunikácia je možné odvodiť z latinského slova „communicare“, čo presne znamená „vytvoriť spoločné s niekým“, dať iným myšlienku, nádej, poznanie. Komunikáciou chceme oznámiť, sprostredkovať, podeliť sa s určitými informáciami, myšlienkami, postojmi, názormi. Vo všeobecnosti sa komunikácia používa na označenie procesu vzájomného dorozumievania sa, odovzdania a prijímania informácií pomocou priameho alebo nepriameho kontaktu. Každá komunikácia nesie v sebe obsah aj vzťah. Komunikácia s tým istým obsahom máva rôzne podoby, a to podľa toho, aký vzťah k sebe majú komunikační partneri a ako sa poznajú. Komunikujeme vždy obsah i vzťah zároveň. Pre efektívnu komunikáciu nestačí kontrolovať iba jednu z týchto dvoch zložiek komunikácie.

Komunikácia v organizácií

Úspešná komunikácia v organizácii predpokladá okrem pochopenia zákonitostí komunikačného procesu a jeho zvláštností v organizácii aj vytvorenie podporujúcej komunikačnej atmosféry, vhodné využívanie komunikačných nástrojov a prostriedkov, rešpektovanie zásad efektívnej komunikácie a zdokonaľovanie komunikačných zručností manažérov. Na efektívnu komunikáciu sa v organizácii využívajú viaceré prostriedky, nástroje a techniky. Medzi najbežnejšie patria rôzne verbálne hovorené nástroje (rozhovor, inštruktáž, slovné príkazy, hodnotenia..), verbálne písomné prostriedky (zápisnice, podnikové správy, analytické materiály, vnútropodnikové normy, letáky, obežníky, informačné bulletiny, informačné tabule a pod.). Veľkým rozvojom prechádzajú technické informačné prostriedky. Nástupom moderných informačných technológií sa urýchľuje proces výmeny informácií. Možnosti telefónu, faxu, rozhlasu a iných prostriedkov sú nahradzované internetom, elektronickou poštou, vnútropodnikovými informačnými sieťami a podobne.

Manažér a komunikácia

Vo všetkých organizáciách, a to ziskovo i neziskovo orientovaných, pôsobia manažéri. V spoločnosti majú významné poslanie, pretože v dobrom i zlom ovplyvňujú jej činnosť a výsledky. Manažérom sa nikto z nás nerodí, ale skutočnosť, že sa ním stane, dáva možnosť dokázať, či túto pracovnú rolu zvládne, alebo nie. Manažéri predstavujú v tomto prípade len jednu kategóriu pracovníkov, vykonávajúcich proces manažmentu. V organizáciách sú rôzni manažéri, pričom všetci riešia rovnaké problémy, t.j. usilujú sa dosiahnuť určité ciele a činnosti aplikujú mnohé rovnaké postupy efektívneho manažmentu. Sú bezprostredne spojení s procesom manažmentu.

Objektom manažérskeho povolania sú hlavné zdroje (inputy) organizácie, t.j. ľudské, fyzické, informačné zdroje, ktoré organizácia prijíma a využíva z okolia. Úlohou manažérskeho povolania je ich vzájomne kombinovať tak, aby sa dosiahli žiaduce ciele. S týmto zámerom manažér koordinuje aktivity jemu podriadených ľudí. Stať sa manažérom vyžaduje veľké množstvo vedomosti a zručnosti potrebných pre zvládania požiadaviek podniku. Vyžaduje sa, by jeho formálna autorita korešpondovala s jeho prirodzenou (neformálnou) autoritou.

V moderných organizáciách má rozhodujúci význam obojstranná komunikácia, skôr neformálna a ústna. V spoločenskej komunikácií manažéri jednotlivých stupňov organizácie vykonávajú manažérske funkcie, ale vzhľadom na odlišné miesto a postavenie v nej, podiel funkcii je rozdielny. V súčasnosti efektívna manažérska práca si vyžaduje kvalitné informácie na rozhodovanie. V organizácií je preto potrebné zabezpečiť systém toku informácií. Rýchla, priama, otvorená a presvedčivá komunikácia manažéra , ale tiež aj zamestnancov, sa bez ohľadu na veľkosť organizácie stáva jedným z najdôležitejších predpokladov jej zdravého vývoja.

Manažéri svojou osobnosťou, svojimi návykmi, komunikačnými zručnosťami, štýlom práce s ľuďmi a vlastným vplyvom na utváranie vzťahov v organizácii výrazne ovplyvňujú aj komunikačnú atmosféru. Na účinné využívaniu komunikačných nástrojov a prostriedkov pomáhajú manažérovi okrem jeho osobnostných predností aj jeho komunikačné zručnosti.Ich význam narastá pri riešení zložitejších či neočakávaných problémov. Zvládnuť základné komunikačné zručnosti by mali nie iba manažéri na vrcholných pozíciách, ale všetci, ktorí majú podriadených, ako aj tí, čo prezentujú organizáciu navonok (zástupcovia, hovorcovia a pod.).

Záver

Komunikáciou ako vednou disciplínou sa zaoberajú mnohé vedné odbory, je v centre záujmu jazykovedy, kultúrnej antropológie, etnológie, logiky, zaoberajú sa ňou psychológovia aj filozofi. Efektívna komunikácia je základným predpokladom úspešného fungovania medziľudských vzťahov. Efektívnosť komunikácie je ovplyvnená niekoľkými činiteľmi, ku ktorým patria odborné vedomosti, pohotovosť myslenia, kultivovanosť vyjadrovania, samotné správanie, presvedčivé vystupovanie v zmysle zásad spoločenského styku a pod. Komunikácia neznamená len hovoriť a písať, ale aj počúvať. Dôležité je nechať druhého dohovoriť, dať mu čas a vytvoriť priestor pre analýzu danej situácie, premyslenie problémov, možnosť vyjadriť sa, neskákať do reči a pod. Komunikácia je jednoducho neoddeliteľnou súčasťou nášho života, preto by sme sa mali naučiť zaobchádzať so slovami správne.

Komunikácia je hlavným nástrojom hodnotenia ľudí, ich motivácie a usmerňovaní, manažéri komunikujú s dodávateľmi, so zákazníkmi, s predstaviteľmi štátnej správy a s verejnosťou. Preto by sa manažéri mali usilovať o zvládnutie zásad efektívnej komunikácie, zdokonaľovanie svojich komunikačných zručností a o zvládnutie efektívnych komunikačných techník.

Zoznam použitej literatúry

Knižné zdroje

VETRÁKOVÁ, M. : Komunikácia v práci manažéra. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 203 s. ISBN 80-8055-630-X.

ŽIBRITOVÁ, G. : Sociálna komunikácia. Bratislava: Slovenské pedagogické vydavateľstvo, 1984. 160 s. ISBN 67-204-84.


Pridaj komentár