Hospodárska politika

(, Tomáš Černaj ,  0)

Hospodárska politika je súhrn opatrení štátu v určitom období, vychádza z poznatkov ekonomickej teórie, zo záujmov ostatných ekonomických subjektov  a jej teoretickým základom bol keynesovský prúd. Makroekonomická hospodárska politika nadobúda dve interpretácie:

  1. vedná disciplína – zaoberal sa ňou už Keynes a to v knihe Všeobecná teória zamestnanosti, úroku
  2. praktická činnosť vlády – uskutočňovanie nástrojov, metód, foriem, ktoré uplatňuje štát a jeho príslušné orgány v jednotlivých oblastiach hospodárskej činnosti

Funkcie a nástroje hospodárskej politiky

Medzi hlavné funkcie hospodárskej politiky patrí:

  1. zabezpečiť efektívnosť na všetkých úrovniach ekonomiky (štátny rozpočet, verejné financie, produkcia statkov…)
  2. zabezpečiť rovnosť (redistribúcií príjmov, prerozdeľovanie dôchodkov, sociálnej pomoci , zdaňovanie…)
  3. zabezpečiť stabilitu makroekonomickej rovnováhy v danej krajine(plná zamestnanosť, cenová stabilita, rast HDP, vyrovnanosť platovej bilancie)

Ciele hospodárskej politiky

  1. ciele hospodárskej politiky ako vednej disciplíny
    • primárny cieľ – reguluje ekonomické dianie subjektov
    • zostavuje prognózy – programuje budúci hospodársky vývoj krajiny
  2. ciele hospodárskej politiky z hľadiska praxe
    1. hlavné ciele hospodárskej politiky:
      • podpora žiaducej zamestnanosti – nejde o dosiahnutie 100% zamestnanosti , ale o udržanie nezamestnanosti na úrovni, ktorá sa približuje k prirodzenej miere nezamestnanosti
      • zabezpečenie cenovej stability – cenová stabilita – pri jej zisťovaní sa vláda snaží minimalizovať  zmeny cien a zabraňovať neočakávaným cenovým šokom
      • zabezpečenie rovnováhy platobnej bilancie – štátne orgány pôsobia na rovnováhu platobnej bilancie a stabilitu menových kurzov.
      • stimulácia rovnomerného rastu HDP – ekonomický rast – jedná sa o rast reálneho produktu, ktorý má rásť rovnomerne a takým tempom, aby bola zaistená cenová s predpokladaná zamestnanosť.
    2. doplnkové ciele hospodárskej politiky:
      • spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov
      • sociálne istoty občanov

Všetky ciele hospodárskej politiky by mali byť reálne zostavené aby sa mohli v praxi zrealizovať a ich obsah nám určuje ekonomické záujmy vlády. Mali by byť zostavené tak, aby bola dodržaná maximalizácia spoločenského blahobytu.

Ciele hospodárskej politiky (Keynes, Friedman)

  1. hospodárska politika ako vedná disciplína
    • zameraná je na pochopenie správania sa ekonomických subjektov v trhovej ekonomike,
    • pochopenie zákonitosti chodu národného hospodárstva a na základe toho prognozovať budúci vývoj hospodárstva
  2. hospodárska politika ako praktická činnosť vlády
    • zameraná je na stimulovanie rastu HDP,
    • podpora žiadúcej zamestnanosti,
    • zabezpečenie cenovej stability,
    • rovnováha alebo vyrovnanosť platobnej bilancie a stabilita menového kurzu.

Subjekty hospodárskej politiky

Hlavným subjektom je štát. Štát vystupuje prostredníctvom iných subjektov (vláda, parlament, politické strany…) sú to subjekty , ktoré sa vyskytujú v rámci národného hospodárstva . V medzinárodnom meradle štát zastupujú medzinárodné inštitúcie napr. svetová banka, medzinárodný menový fond…sú to tzv. nadnárodné orgány – európska únia. Hlavným subjektom na uskutočnenie hospodárskej politiky je štát. Ďlašie subjekty hospodárskej politiky sú:

  • vláda
  • ministerstvá
  • parlament
  • centrálna banka
  • politické strany

Hospodrásku politiku ovplyvňujú aj medzinárodné hospodárske organizácie a inštitúcie (svetová banka…), aj nátlakové skupiny (lobby).

Ekonomická úloha štátu

Realizácia HDP štátu súvisí s ekonomickou úlohou štátu – môžme ju rozdeliť do 3 funkcií:

  1. alokačná funkcia – sústreďuje sa na odstránenie efektívnosti trhu, ktorá je spôsobená nedokonalou konkurenciou.
  2. distribučná funkcia – má za cieľ ovplyvniť znovurozdelenie dôchodkov – odstránenie sociálnej nerovnosti (sociálne dávky..).
  3. stabilizačná funkcia – jej smerovanie je na zmiernenie nepriaznivých dopadov cyklických vývojoch ekonomiky.

Nástroje hospodárskej politiky

  • monetárna politika
  • fiškálna (rozpočtová) politika
  • dôchodková politika
  • zahranično-obchodná politika

Na zabezpečenie základných funkcií politiky štát využíva nástroje, ktoré sú usporiadané v čiastkových hospodárskych politikách

  • Rozpočtová(fiškálna) politika – je hlavným nástrojom je štátny rozpočet
  • Dôchodková politika – sú to nástroje vlády, ktorý vplýva na celkový dôchodok krajiny a dôchodky jednotlivcov
  • Monetárna politika (peňažno-úverová) – štát ovplyvňuje množstvo peňazí v krajine
  • Zahranično – obchodná s ktorou rieši dovoz a vývoz

Teoretické prístupy k hospodárskej politike štátu

Klasický typ hospodárskej politiky

Za základné črty považuje:

  • trhový systém za samoregulujúci systém – funguje automaticky bez štátnych zásahov
  • trhový systém vytvára primerané temto rastu HDP
  • trhový systém zabezpečuje dostatočnú zamestnanosť
  • štátne zásahy je potrebné obmedziť len na regulačné opatrenia monetárneho charakteru – regulvoať len množstvo peňazí v obehu
  • podľa konzervatistov neexistuje vzťah medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti

Praktické uplatnenie bolo v 70. a 80. rokoch v USA a potom vo Veľkej Británií za doby premierovania Margaret Tatcherovej.

Keynesiánsky typ hospodárskej politiky

Základom je učenie J. M. Keynesa:

  • trhový systém nie je vnútorne stabilný systém, ale je to systém s tendenciámi ckylického systému
  • za zdroj nestability považuje nedostatočný agregátny dopyt a v rámci neho nedochádza k úplnému využitiu výrobných zdrojov
  • dochádza k nedobrovoľnej nezamestnnaosti
  • existuje stabilný vzťah medzi mierou inflácie a nezamestnanosťou, a preto sú nutné štátne zásahy do ekonomiky
  • kladie dôraz a nástroje fiškálnej politiky

Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky

Pri hodnotení účinnosti konkrétnej hospodárskej politiky sa požadujú 4 makrekonomické ukazovatele:

  1. priemerné tempo rastu HDP
  2. saldo platobnej bilancie na HDP
  3. priemerná ročná miera inflácie
  4. priemerná ročná miera nezamestnanosti

Hovoríme o magickom štvoruholníku, keď bude tých ukazovateľov viac to bude magický n-uholník. Magický 4-uholník umožňuje komplexne posúdiť efektívnosť hospodárskej politiky za príslušné obdobie (1 rok).

Súbory na stiahnutie

V kategórii Hospodárska politika sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Hospodarska-politika-prednasky.pdf
 Hospodarska-politika.pdf
 Hospodarska-politika-testy-vypracovane-otazky.pdf

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 14.12.2009 a aktualizovaný 21.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. BARÁNIK, M. 2003. Teória a prax hospodárskej politiky. 2. vyd. Trenčín: 2003. 334 s. 80-88914-35-3.
  2. BARÁNIK, M. a kol. 1995. Národohospodárska politika. Bratislava: 1995. 293 s. ISBN 80-225-0674-5.
  3. FARKAŠOVSKÁ, M. 1993. Národné hospodárstvo. 1. vyd. Košice: Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach, 1993. 239 s. ISBN 80-7097-216-5.
  4. HEČKOVÁ, J. – HUTTMANOVÁ, E. – CHAPČÁKOVÁ, A. 2011. Národohospodárstvo. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2011. 387 s. ISBN 978-80-555-0418-6.
  5. MLČOCH, J. 2002. Malá ekonomická encyklopédie. 4. vyd. Praha: Linde, 2002. 204 s. ISBN 80-7201-376-9.
  6. PAULÍK, T. 2008. Základy makroekonómie. Ostrava: Ostravská univerzita, 2008. 141 s. ISBN 978-80-225-2553-4.
  7. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 1993. Ekonómia I. Bratislava: Bradlo, 1992. 550 s. ISBN 80-7127-030-X.
  8. VINCÚR, P. a kol. 2006. Teória a prax hospodárskej politiky. 2. vyd. Bratislava: SPRINT, 2006. 432 s. ISBN 80-89085-60-1.

Pridaj komentár