Hospodárska kríza v rokoch 1929 – 1933 znamenala významný prelom v ekonomickej vede. Toto obdobie je úzko spojené s učením J. M. Keynesa (Cambridgská škola). Najvýznamnejšími dielami sú Koniec laissez fair a Pojednanie o peniazoch. Keynes sa pokúsil sformulovať novú „všeobecnú“ teóriu, ktorá by s vhodnou hospodárskou politikou zabezpečila ďalšie fungovanie kapitalistickej trhovej ekonomiky. Podľa Keynesa je kapitalizmus peňažnou ekonomikou, v ktorej peniaze ako uchovateľ hodnôt ovplyvňujú reálne ekonomické procesy. Centrom jeho záujmu sa stáva trh a jeho fungovanie pre zachovanie dynamiky systému.

John Maynard Keynes

John Maynard Keynes (čítaj „džon meynád keynz“), nazývaný aj ako prvý barón Keynes z Tiltonu (* 5. jún 1883, Cambridge, Spojené kráľovstvo – 21. apríl 1946, Firle) bol anglický ekonóm, ktorý položil základy ekonomickej školy myslenia nazývanej keynesianizmus alebo keynesovstvo. Jeho radikálne myšlienky mali zásadný vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Je známy predovšetkým ako zástanca vládnej politiky štátnych zásahov do ekonomiky, podľa ktorej má vláda uskutočňovať fiškálne a monetárne zásahy do ekonomiky tak, aby zmiernila nepriaznivé dopady ekonomických výkyvov (recesií, depresií a konjunktúr). Často je považovaný za zakladateľa modernej makroekonómie.

Keynesove teórie – revolúcia v makroekonómii

Makroekonomické úvahy známe ako keynesovská revolúcia predstavovali prechod k reálnemu trhu. Keynes nadväzoval na svojich anglických predchodcov, najmä A. Marshalla a znovu sa prihlásil k racionálnemu jadru merkantilizmu, ktoré vyzdvihol ako prínos k štátnickému umeniu zaoberajúcemu sa hospodárskym systémom ako celku. Kritizoval aj známu Sayovu tézu, že ponuka si vytvára dopyt. Základom jeho teórie je jeho učenie o efektívnom dopyte ako základe pre určenie velkosti národného dôchodku a zamestnanosti , ktorého objem určujú nie robotníci, ale podnikatelia – ich dopyt po práci na trhu práce. Stav zamestnanosti nemožno necheť len na podnikateľoch, ale musí ju prevziať aj štát, napr. zníženie miezd nie je účinným liekom proti nezamestnanosti.

Základná rovnica keynesiánskej teórie

Základná rovnica Keynesovej teórie je Y=C+S, pričom:

  • Y – národný dôchodok – yeld
  • C – spotreba – consumption
  • S – úspory – savings
  • I – investície – investments

Ak S=I, t.j. úspory sa rovnajú investíciám, ekonomika je v rovnováhe. Keynesova teória má krátkodobý a statický charakter. Hovoril o svete, v ktorom panuje núdza uprostred nadbytku. Poukázal na makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a národným dôchodkom. Spotreba je funkciou dôchodku, C = f(y), pomer medzi C/Y = priemerný sklon k spotrebe, ktorý ukazuje, akú časť dôchodkov spoločnosť spotrebuje a akú usporí.

Prebytky peňažného kapitálu

Keynes vystihol to, že na strane veľkých firiem sa nachádzajú prebytky peňažného kapitálu, ktorý nemožno produktívne využiť v prospech rozvoja spoločnosti ako celku. Naznačil problém riešenia, ale problém prebytku kapitálu zostáva nevyriešený. Nevyriešil ho ani investičný multiplikátor. V skutočnosti však podnet k investovaniu závisí od tzv. hraničnej efektívnosti kapitálu.

Reálna úroková miera

Zmyslom Keynesa bolo dokázať, že investície sú hlavnou príčinou nerovnováhy a nestability kapitalistickej trhovej ekonomiky, kde sa reálna úroková miera skutočne riadi čisto peňažnými momentmi. Reálna úroková miera má veľký význam v procese fungovania trhových síl a slúži na prekonanie stagflácie, inflácie a stagnácie trhovej ekonomiky.

Sklon k spotrebe, úsporám, investíciám a preferencia likvidity

Keynesov makroekonomický model predpokladá, že základnou úlohou štátu je regulovať tzv. sklon k spotrebe, investíciám a preferencií likvidity a tak regulovať celkovú úroveň spotrebiteľského dopytu, ktorá je funkciou dôchodkov a zároveň investičného dopytu, ktorý nezávisí od len od rozdelenia dôchodkov na spotrebu a úspory, ale od výšky úrokovej miery.

Teória dopytu

Teória dopytu vysvetľuje prečo rastom ceny dopyt klesá. Teória dopytu má dve verzie:

  • kardinalistická teória dopytu – meranie užitočnosti v absolútnych jednotkách
  • ordinalistická teória dopytu – spotrebiteľa vedie najmä snaha maximalizovať svoju užitočnosť, výšku uspokojenia svojich potrieb prostredníctvom spotreby určitého statku alebo služby. Spotrebiteľ je schopný odhadnúť užitočnosť, ktorú mu ponáša spotreba určitého statku.

Zákon klesajúcej užitočnosti

  1. Zákon klesajúcej užitočnosti vyjadruje, že s rastom spotreby určitého statku rastie celková užitočnosť až po množstvo, keď je potreba plne nasýtená, potom má klesajúcu tendenciu, po určitom množstve sa statok stáva zbytočným a klesá jej hraničná užitočnosť, t. j. prírastok užitočnosti pripadajúcej na dodatočnú jednotku statku.
  2. Keď nie je možné uspokojiť všetky potreby, treba ich uspokojiť tak, aby intenzita ich uspokojovania bola zhruba rovnaká.
  3. Najväčší pôžitok z uspokojovania potreby, ktorú si človek zabezpečil vlastnou prácou, možno dosiahnuť len vtedy, keď sa preruší uspokojovanie takejto potreby v okamihu, kedy sa posledný z nej pociťovaný pôžitok rovná námahe z práce ktorá ho umožnila.

Keynesova makroekonomická teória

John Maynard Keynes uplatňoval makroekonomický prístup, všíma si súhrnné národohospodárske veličiny:

  • celkový objem dôchodku
  • celkovú zamestnanosť
  • súhrnný dopyt
  • súhrnnú ponuku
  • celková osobná spotreba
  • celkové investície
  • celkový objem úspor

Keynesovská makroekonomická teória vznikla v 30. – 50. rokoch 20. storočia. John Maynard Keynes zdôvodňoval nevyhnutnosť štátnych zásahov v diele Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936).

Teória efektívneho dopytu – úroveň makroekonomických veličín (celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku) nezávisí od výrobných možností ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu, ktorý tvorí národný dôchodok Y.

dôchodok Y = spotreba C + úspory S
Y = C + investície I

Hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva je nedostatočný dopyt po investíciách. Celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu.

Investičný multiplikátor – rast dopytu po tovare vedie k rastu výroby, investíciám do podniku a zamestnanosti, a tým aj k rastu dôchodkov a opačne.

Štát má zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti rozpočtovým regulovaním ekonomiky a peňažným a úverovým regulovaním.

Všeobecná teória zamestnanosti

Všeobecná teória zamestnanosti má statický charakter, napriek tomu že berie do úvahy faktor času, väčšinou neprihliada na premenlivosť veličín. Všeobecná teória zamestnanosti hovorí o kauzálnej závislosti ekonomických javov, ekonomické veličiny rozlišuje:

  1. dané veličiny – v určitom časovom období neuvažuje o ich zmenách
  2. nezávisle premenné veličiny – pôsobia na závisle premenné veličiny
  3. závisle premenné veličiny – podliehajú vplyvu nezávisle premenných veličín, ale samé sa na ne nemôžu pôsobiť

Teória rovnováhy

  1. úspory = investície
  2. sklon k úsporám (sklon k spotrebe) = úspory (spotreba) / národný dôchodok = S (C) /Y
  3. hraničný sklon k úsporám (hraničný sklon k spotrebe) = dS (dC) /dY
  4. hraničný sklon k spotrebe – udáva, o koľko sa zvýši spotreba ľudí, ak vzrastie ich príjem o 1 peňažnú jednotku
  5. hraničný sklon k úsporám – udáva, o koľko sa zvýšia úspory ľudí, ak vzrastie ich príjem o 1 peňažnú jednotku

Štátne zásahy podľa Keynesa

Keynesovská hospodárska politika rozoberá problematiku, kde v súčastnej trhovej ekonomike už nefungujú automatické mechanizmy. Ich absenciu musia vyplniť premyslené zásahy štátu do ekonomiky. Štát teda nemá suplovať trhový mechanizmus, ale zasahovať len tam, kde tento zlyháva a potrebuje určitú pomocnú ruku. Ako hlavné nástroje regulovania tu môžu vystupovať štátny rozpočet, resp. širšie ponímanie fungovania peňažno-úverového systému. Dane ako hlavný zdroj príjmu štátneho rozpočtu sú založené na tzv. progresívke (progresívna daň), podľa výšky príjmu hospodárskeho subjektu. Štát môže pomocou štátneho rozpočtu podnecovať či spomaľovať podnikateľskú aktivitu – expanzívna hospodárska politika. Opakom je reštriktívna hospodárska politika.

  1. Peňažná politika – cieľ je zabezpečiť zvýšenie efektívnosti dopytu prostredníctvom zabezpečenia dostatočného množstva peňazí, tzv. politika lacných peňazí- pokles úrokovej miery, vzrast sklonu k investovaniu
  2. Zamedzuje vplyv spotreby krátkodobých investícií na národný dôchodok a zamestnanosť – John Maynard Keynes odporúčal politiku znovurozdeľovania národného dôchodku v prospech tried s najvyššími výdavkami a zmeny v zdaňovaní
  3. Návrat k politike protekcionalizmu. Pri riešení problému plnej zamestnanosti zásada voľného medzinárodného obchodu stráca svoju platnosť.

Vyrovnaný rozpočet

Tradičnou zásadou zostavovania rozpočtu je jeho vyrovnanosť. Keynesovci argumentujú tým, že tzv. deficitné financovanie /ver. invest. / slúži vlastne aj ako faktor blahobytu budúcim generáciám. Rozpočtové regulovanie využíva tézu o vstavaných stabilizátoroch, kt. majú vyrovnávať konjunkt. výkyvy ako proticyklické regulátory – spočíva na funkčnej závislosti medzi vývinom nár. dôchodku a štátneho (progresivita dôchodkovej dane).

Neokeynesovstvo

Neokeynesovstvo predstavuje najmä americkú interpretáciu Keynesovho učenia. Integrálnou súčasťou neokeynesiánov sa stala aj tzv. Phillipsova krivka. Phillipsova krivka vyjadruje vzťah medzi výškou mzdy a nezamestnanosťou.

Postkeynesovstvo

Hlavnou postavou postkeynesovstva bola J. Robinsonová. Postkeynesovci hľadajú podmienky rovnovážneho stabilného rastu ekonomiky pri plnom využití disponibilných zdrojov, propagujú plnú zamestnanosť na základe prepojenia vhodnej rozpočtovej, peňažnej a úverovej politiky a protiinflačnou dôchodkovou politikou, či výdajmi vlády.

Keynesove myšlienky a súčasnosť

  • V súčasnosti sa zvyšuje váha tzv. nepriamych štátnych zásahov (dotácie, subvencie) v záujme zefektívnenia regionálnej či odvetvovej štruktúry.
  • Súčasnú kapitalistickú trhovú ekonomiku sužuje prehlbujúca sa inflácia sprevádzaná stagnáciou ekonomiky, tzv. stagflácia a vysoká úroveň nezamestnanosti, prudký pokles výroby s nárastom inflácie (1997).
  • Súčasnú kapitalistickú trhovú ekonomiku sužuje prudký nárast – expanzia ekonomiky, s tým súvisiaca inflácia, nízka úroveň nezamestnanosti a nedostatok pracovných síl, prudký nárast výroby a spotreby s nárastom inflácie (2018).


Zdroje a literatúra

  1. BUCHHOLZ, T. G. : Živé myšlenky mrtvých ekonomů. Úvod do moderních ekonomických teorií, 1993, ISBN 80-85605-50-3.
  2. HOLMAN, R. a kol. : Dějiny ekonomického myšlení, 2005, 3. vyd., ISBN 80-7179-380-9
  3. KEYNES, J. M. (1936). The General Theory of Employment, Interest and Money, John Maynard Keynes. Atlantic Publishers & Distributors (P) Limited, 2006, 400 s., ISBN 8126905913
  4. KEYNES, J. M. : The General Theory of Employment, Interest and Money, John Maynard Keynes. Amherst, NY : Prometheus Books, 1997. xvi, 403 s. (Great minds series) ISBN 1573921394
  5. KVASNIČKOVÁ, A. : Dějiny ekonomického myšlení, 1999, ISBN 80-901872-2-6
  6. LISÝ, J. : Dejiny ekonomických teórií, 1. vydanie, vydala ELITA, Bratislava 1996, ISBN 80-225-0963-9
  7. LISÝ, J. : Ekonómia – Všeobecná ekonomická teória, 2. vydanie, edícia EKONÓMIA, Bratislava 1999, str. 402, ISBN 80-88715-53-9
  8. SOJKA, M. a kol. : Dějiny ekonomických teorií, 2000, ISBN 80-7184-991-X
  9. SOJKA, M. :  John Maynard Keynes a současná ekonomie. Praha : Grada Publishing, spol s.r.o. 1999. 156 s. ISBN 80-7169-827-X.

Komentáre

Pridaj komentár