John Maynard Keynes

John Maynard Keynes (čítaj „džon meynád keynz“), nazývaný aj ako prvý barón Keynes z Tiltonu (* 5. jún 1883, Cambridge, Spojené kráľovstvo – 21. apríl 1946, Firle) bol anglický ekonóm, ktorý položil základy ekonomickej školy myslenia nazývanej keynesianizmus alebo keynesovstvo. Jeho radikálne myšlienky mali zásadný vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Je známy predovšetkým ako zástanca vládnej politiky štátnych zásahov do ekonomiky, podľa ktorej má vláda uskutočňovať fiškálne a monetárne zásahy do ekonomiky tak, aby zmiernila nepriaznivé dopady ekonomických výkyvov (recesií, depresií a konjunktúr). Často je považovaný za zakladateľa modernej makroekonómie. Viac sa o J. M. Keynesovi dočítate na WikiPedii.

Teória dopytu

Teória dopytu vysvetľuje prečo rastom ceny dopyt klesá. Teória dopytu má dve verzie:

  • kardinalistická teória dopytu – meranie užitočnosti v absolútnych jednotkách
  • ordinalistická teória dopytu – spotrebiteľa vedie najmä snaha maximalizovať svoju užitočnosť, výšku uspokojenia svojich potrieb prostredníctvom spotreby určitého statku alebo služby. Spotrebiteľ je schopný odhadnúť užitočnosť, ktorú mu ponáša spotreba určitého statku.

Keynesove teórie

Zákon klesajúcej užitočnosti

  1. Zákon klesajúcej užitočnosti vyjadruje, že s rastom spotreby určitého statku rastie celková užitočnosť až po množstvo, keď je potreba plne nasýtená, potom má klesajúcu tendenciu, po určitom množstve sa statok stáva zbytočným a klesá jej hraničná užitočnosť, t. j. prírastok užitočnosti pripadajúcej na dodatočnú jednotku statku.
  2. Keď nie je možné uspokojiť všetky potreby, treba ich uspokojiť tak, aby intenzita ich uspokojovania bola zhruba rovnaká.
  3. Najväčší pôžitok z uspokojovania potreby, ktorú si človek zabezpečil vlastnou prácou, možno dosiahnuť len vtedy, keď sa preruší uspokojovanie takejto potreby v okamihu, kedy sa posledný z nej pociťovaný pôžitok rovná námahe z práce ktorá ho umožnila.

Keynesova makroekonomická teória

John Maynard Keynes uplatňoval makroekonomický prístup, všíma si súhrnné národohospodárske veličiny:

  • celkový objem dôchodku
  • celkovú zamestnanosť
  • súhrnný dopyt
  • súhrnnú ponuku
  • celková osobná spotreba
  • celkové investície
  • celkový objem úspor

Všeobecná teória zamestnanosti má statický charakter, napriek tomu že berie do úvahy faktor času, väčšinou neprihliada na premenlivosť veličín. Všeobecná teória zamestnanosti hovorí o kauzálnej závislosti ekonomických javov, ekonomické veličiny rozlišuje:

  1. dané veličiny – v určitom časovom období neuvažuje o ich zmenách
  2. nezávisle premenné veličiny – pôsobia na závisle premenné veličiny
  3. závisle premenné veličiny – podliehajú vplyvu nezávisle premenných veličín, ale samé sa na ne nemôžu pôsobiť

Teória rovnováhy

  1. úspory = investície
  2. sklon k úsporám (sklon k spotrebe) = úspory (spotreba) / národný dôchodok = S (C) /Y
  3. hraničný sklon k úsporám (hraničný sklon k spotrebe) = dS (dC) /dY
  4. hraničný sklon k spotrebe – udáva, o koľko sa zvýši spotreba ľudí, ak vzrastie ich príjem o 1 peňažnú jednotku
  5. hraničný sklon k úsporám – udáva, o koľko sa zvýšia úspory ľudí, ak vzrastie ich príjem o 1 peňažnú jednotku

Štátne zásahy podľa Keynesa

  1. Peňažná politika – cieľ je zabezpečiť zvýšenie efektívnosti dopytu prostredníctvom zabezpečenia dostatočného množstva peňazí, tzv. politika lacných peňazí- pokles úrokovej miery, vzrast sklonu k investovaniu
  2. Zamedzuje vplyv spotreby krátkodobých investícií na národný dôchodok a zamestnanosť – John Maynard Keynes odporúčal politiku znovu rozdeľovania národného dôchodku v prospech tried s najvyššími výdavkami a zmeny v zdaňovaní
  3. Návrat k politike protekcionalizmu. Pri riešení problému plnej zamestnanosti zásada voľného medzinárodného obchodu stráca svoju platnosť.


Komentáre

Pridaj komentár