Dokonalá konkurencia

Aby sme mohli definovať nedokonalú konkurenciu, potrebujeme si najprv definovať konkurenciu dokonalú. Dokonalú konkurenciu charakterizujú trhové podmienky:

  • veľký počet firiem ponúka identický produkt
  • jednotlivý podnik nemôže vplývať na ceny
  • je zabezpečená úplná voľnosť vstupu výrobcu do odvetvia a výstupu z neho
  • predpokladá sa dokonalá informovanosť všetkých účastníkov o podmienkach na trhu

Príčiny nedokonalosti konkurencie

  • výrobná a nákladová štruktúra trhu (úspory z rozsahu výroby môžu viesť ku koncentrácii v odvetví, problém sieťových odvetví)
  • bariéry konkurencie (investičná náročnosť a administratívne zásahy)
  • kolúzie firiem (dohody o cenách, množstvách a pod.)

Formy konkurencie a ich charakteristiky

Forma konkurencie Počet firiem Produkt Bariéry vstupu Cenová kontrola
Dokonalá konkurencia Mnoho malých Identický Nízke Žiadna
Úplný monopol Jedna veľká Bez substitútov Vysoké Značná
Oligopol Málo veľkých Diferencovaný Vysoké Značná
Monopolistická konkurencia Mnoho malých Diferencovaný Nízke Čiastočná

Monopol

Monopol predstavuje takú formu trhovej konkurencie, pri ktorej na trhu pôsobí jeden výrobca, neexistujú blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvia je blokovaný. Poznáme nasledujúce druhy monopolu:

  • prirodzený monopol – vzniká bez zásahu štátu ( sieťové odvetvia napr. plynárne..)
  • administratívny monopol – vytvorený a chránený štátom ( pošta)
  • špecifický monopol – dočasný – na báze patentov
  • tajné monopoly – kolúzie firiem v regulovaných odvetviach

Kým firma v prostredí dokonalej konkurencie je príjemcom ceny (Price taker), monopol je tvorcom ceny (Price maker), ktorý volí, pri akej cene bude tovar predávať a aké množstvo dodá pri tejto cene na trh.

Dôsledky monopolu

  • Monopol predáva za ceny vyššie ako trhové v konkurenčnom prostredí.
  • Je technicky neefektívny, nevyrába s najnižšími možnými nákladmi.
  • Objem výroby je nižší ako optimálny. ( monopolista dodáva menej ako je optimálne)

Oligopol

Pre oligopol je typické, že pri vypracovávaní svojej stratégie firma berie do úvahy stratégie svojich rivalov. Oligopol je teda hľadačom ceny (Price seeker). Poznáme nasledujúce druhy oligopolu:

  • absolútne koncentrovaný oligopol – malý počet veľkých firiem na trhu
  • relatívne koncentrovaný oligopol – popri veľkých firmách pôsobia i malé a stredné podniky
  • homogénny oligopol – vyrábajú sa identické alebo takmer identické produkty
  • heterogénny oligopol – vyrábajú sa čiastočne diferencované produkty

Z hľadiska stupňa spolupráce medzi oligopolistami rozlišujeme:

  • Dokonalú súhru (kartel) – dohody o cenách, množstvách
  • Nedokonalú spoluprácu – neformálne „gentlemanské“ dohody
  • Samostatné akcie – cenové vojny

Duopol

Špecifickým prípadom oligopolu je tzv. duopol (2 firmy na trhu), kedy firmy počítajú s kontrastratégiou svojho súpera.

Tvorba ceny pri oligopole

Pri relatívne koncentrovanom oligopoli sa stretávame s dvomi špecifickými prípadmi pri tvorbe ceny:

  • cenové vodcovstvo – cenovým vodcom je dominantná firma, ostatné firmy jej cenovú stratégiu nasledujú.
  • barometrické cenové vodcovstvo – dočasné vodcovstvo jednej z rovnako ekonomicky silných firiem.

Monopolistická konkurencia

Monopolistická konkurencia predstavuje trhovú konkurenčnú situáciu, pri ktorej veľký počet malých výrobcov ponúkajúcich diferencovaný produkt. Poznáme dva typy cenovej diferenciácie:

  • prirodzená diferenciácia – skutočné rozdiely v kvalite, dodacích podmienkach, umiestnení, a pod.
  • umelá diferenciácia – tovary rovnakých vlastností sa od seba líšia obalom, značkou, a pod.

Rôzne skupiny spotrebiteľov preferujú výrobky niektorej firmy pred ostatnými, hoci ide o blízke substitúty. Z krátkodobého hľadiska si výrobca môže počínať ako monopolista. Keďže vstupu do odvetvia nebránia žiadne bariéry, pri vysokom zisku do neho vstupuje nový kapitál, pri nízkom zisku ho naopak firmy opúšťajú.

Negatíva monopolistickej konkurencie

Medzi hlavné negatívne stránky monopolistickej konkurencie patria:

  • nadmerná celoodvetvová kapacita – najmä pri umelej diferenciácii produktov
  • chybné cenové signály – firmy oceňujú produkty nad úrovňou hraničných nákladov

Hlavné dôsledky nedokonalej konkurencie sú:

  • vysoké ceny
  • neefektívne využívanie zdrojov
  • nedostatok motivácie inovovať

Štátna antimonopolná regulácia

Protimonopolná regulácia zo strany štátu sa realizuje prostredníctvom:

  1. protimonopolného zákonodarstva – podiel na trhu, nekalá súťaž, kartelové dohody, cenová diskriminácia, ovplyvňovanie podmienok vstupu do odvetvia, a pod.
  2. rôznych foriem štátnej (verejnej) regulácie monopolov
  • Teória verejnej voľby – „Podniky vítajú reguláciu, lebo táto ich chráni pred rizikami dynamickej konkurencie“ (George Stigler)
  • Monopoly sa de facto za reguláciou priamo naháňajú prostredníctvom svojich lobby.
  • Táto činnosť je známa ako zajatecká teória regulácie, lebo regulované subjekty vlastne zajmú a ovládnu regulujúcich.
  • Štátna regulácia monopolu tak spôsobí, že sa jeho pôsobenie stane dlhodobým.


Pridaj komentár