Trh cenných papierov je najviac štátom regulovaným odvetvím, situácia na trhu cenných papierov si to vynucuje.

Škola verejnej voľby

Medzi hlavné myšlienkové smery, ktoré sa zaoberajú reguláciou patrí Škola verejnej voľby. Škola verejnej voľby vychádza z teórií:

  • teória, ktorá zdôrazňuje reguláciu
  • bola vytvorená na základe zajateckej regulácie trhu
  • tvrdia, že podniky, ktoré fungujú na trhu cenných papierov, si sami vynucujú a vítajú reguláciu, lebo ich chráni pred novými konkurenčnými podnikmi
  • vítajú reguláciu: firmy, ktoré tu fungujú si reguláciu vynucujú prostredníctvom lobby (lobbing)
  • regulované subjekty vlastne ovládajú reguláciu (zajatecká teória)

Príčiny regulácie

Príčiny zasahovania štátu je nutné hľadať v USA, kde dlho fungoval trh cenných papierov voľne, liberálne bez žiadnych zásahov štátu.

  • žiadne zásahy štátu, do r. 1920 fungoval trh cenných papierov len na základe trhového mechanizmu, nikto neuvažoval o tom, že by mohol zlyhať
  • voľnosť bola postupne zneužívaná podvodmi, ktoré narastali do veľkých rozmerov
  • v roku 1911 bol prvý pokus o reguláciu trhu cenných papierov – v štáte Kansas prijali 1. regulatívne zákony, tzv. Zákony modrej oblohy (Blue Sky Law):
    • upravovali licencie cenných papierov a brokerov
    • zaviedla sa štátna registrácia emisie nových cenných papierov
    • vyžadovali splnenie štandardov pre nové emitované cenné papiere pred momentom verejného predaja

Podvodnícke aktivity na trhu cenných papierov

Podvodné aktivity na trhu s cennými papiermi sa rozvinuli v roku 1933 v USA a predstavovali ich:

  • pracie predaje – aby sa získala strata na daňové účely alebo aby oklamali niekoho, kto verí, že došlo ku zmene trhovej ceny
  • vytváranie nelegálnych obchodných skupín – manipulácia kurzov finančných inštrumentov, keď je cieľ splnený – skupina sa rozpadne
  • čerenie vody – profitovanie z častých operácií pre klienta, ktoré neboli potrebné

Veľká hospodárska kríza

V 30-tych rokoch sa situácia znovu vyhrotila a výsledkom bola svetová hospodárska kríza. V roku 1933 vzniklo zákonodárstvo, týkajúce sa regulácie trhu cenných papierov.

Nelegálne obchodné skupiny

Podstata nelegálnej obchodnej skupiny predstavuje tajné a tiché skupovanie cenných papierov, až kým nelegálna obchodná skupina vlastní podstatnú časť aktív a tým získa schopnosť manipulovať kurz akcie.

V tomto čase sa združovali 2 skupiny:

  1. tí, ktorí vedeli poskytnúť kapitál
  2. tí, ktorí poskytovali know-how alebo informácie

Priebeh veľkej hospodárskej krízy

  • Až 90 % akcií sa obchodovalo na báze požičaných peňažných prostriedkov.
  • Začiatkom roku 1929 tak narástli akciové kurzy, ktoré nemail reálny ekonomický základ a ekonomické opodstatnenie.
  • V októbri 1929 začali ceny tak klesať, že pokles sa zmenil na dlhodobý a nastala panika.
  • Špekulanti chceli rýchlo predávať, lebo prichádzali o vlastný kapitál, ale aj úvery.
  • Predaj vyvolával predaj, nastal veľký útok na banky, banky sa stali nelikvidnými a začali masovo krachovať.
  • Dňa 6. 3. 1933 prezident Roosevelt uzavrel všetky banky na týždeň (tzv. Nedobrovoľné bankové prázdniny).
  • Po týždni sa obnovili len likvidné banky a bolo ich málo.
  • Nekontrolované podvody na trhoch akcií boli dôvodom krachu a dôvodom pre reformu a reguláciu trhu s cennými papiermi.

Obdobie začiatku regulácie

  • v roku 1933 vstúpil do platnosti zákon o cenných papieroch
  • v roku 1934 vstúpil do platnosti zákon o burzách

Regulácia trhu s cennými papiermi je v každom štáte iná (vykonávaná inou paletou inštrumentov – iné inštrumentárium), ale existujú spoločné ciele o regulácii.

Ciele regulácie trhu s cennými papiermi

Medzi základné ciele regulácie trhu s cennými papiermi (CP) patria:

  1. Zabezpečenie stability trhov s cennými papiermi – na zabezpečenie dostatočného množstva relevantných, kvalitných a úplných informácií pre investorov sa využíva informačná povinnosť emitenta. Emitent musí spolu s emisiou poskytnúť prospekt, musí pravidelne zverejňovať obchodné správy na zabezpečenie.
  2. Zabezpečenie dôveryhodnosti emitentov – na trhu CP sa tvrdo vyžaduje fair-play a vyúsťuje to do boja proti obchodom s neverejnými informáciami (verejnosti neznáme kurzotvorné skutočnosti).
  3. Ochrana investorov – problematika prania špinavých peňazí a obchodov typu čerenia.

Neverejné informácie

Využívanie neverejných informácií sa realizuje dvoma typmi osôb:

  1. primárne osoby – získavajú informácie zo zamestnaneckého vzťahu
  2. sekundárne osoby – získavajú informácie od primárnych osôb

Takéto obchody sú nelegálne a sú závažným trestným činom. Neverejné informácie nemajú pre všetky osoby rovnaký význam, dôležité sú pre malé firmy, lebo u veľkých akciových spoločností je ťažko rozkolísavať trhovú hodnotu podniku, keďže diverzifikujú svoje aktivity. Hodnota malých akciových spoločností kolíše na základe neverejných informácií vtedy, ak toto kolísane nezávisí od vývoja hospodárstva.

Hlavný smer súčasnej finančnej ekonómie považuje obchody, založené na neverejných informáciách za negatívny jav, lebo dochádza k podlomeniu dôvery investorov.

Henry G. Manne a prospešnosť neverejných informácií

Predstaviteľom prúdu Menšinový klub ekonómov, ktorý považuje neverejné informácie za prospešné, je Henry G. Manne. Jeho argumenty:

  • tieto obchody zvyšujú aktivitu podnikateľov, lebo sú viac zainteresované na zisku
  • obchody umožňujú oceniť hodnotu informácií
  • obchody sú prospešné vtedy, keď neohrozujú konkurenčné výhody firmy

Pranie špinavých peňazí

Pranie špinavých peňazí sa začalo používať pred desaťročiami, keď bolo treba legalizovať kontrabandy. Expanzia prania bola pozorovaná v 2. polovici 70. rokov – hnutie hippies v USA, začali sa zneužívať (používať, brať) drogy. Väčšina platieb za drogy sa uskutočňuje v hotovosti. Táto hotovosť sa následne naakumuluje a musí byť zlegalizovaná. Proces legalizácie sa robí tzv. vypraním.

Pranie špinavých peňazí expandovalo v 2. polovici 70-tych rokov. Obchod s drogami znamenal nelegálny charakter peňazí a bol vypracovaný dômyselný systém prania peňazí.

Špinavé peniaze pochádzajú z trestnej činnosti, najmä z organizovaných zločinov, ktorých predmetom obchodovania sú drogy, zbrane a ľudia (obchod s bielym mäsom alebo iná trestná činnosť). Zdrojom špinavých peňazí sú vo veľkom merítku aj veľké finančné podvody a sprenevery, ilegálne hry, falšovanie peňazí a cenných papierov.

Proces prania špinavých peňazí

V jednotlivých ekonomikách sa presúvajú veľké sumy cez účty v bankách, presúvanie bankových súm – nákup/predaj CP, šekov, zlata, fin. derivátov. Špinavé peniaze sú peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti (drogy, zbrane, obchod s ľuďmi, veľké fin. podvody, sprenevery, prevádzkovanie hazardných hier, falšovanie peňazí, CP, …). Dostávajú sa do legálneho systému zatajovaním ich pôvodu. Na pranie sa používajú banky, zmenárne, investičné spoločnosti, fondy atď.

Uložia sa na veľké množstvo účtov a potom sa rýchlo prevedú do zahraničia. Potom sa transferujú do štátov, ktorým chýba daňová regulácia. – uskutočňujú sa platby medzi firmami za neexistujúce produkty V USA sa zrealizovala aféra Pizza connection – veľký heroínový gang. Obchod s heroínom bol krytý obchodom s pizzou.

Metódy prania špinavých peňazí

Do legálneho systému vstupujú špinavé peniaze tak, že sa zatajuje ich pôvod a budia zdanie legálnosti. Napomáhajú tomu banky, penzijné fondy či finančné firmy, ktoré využívajú nasledujúce metódy prania špinavých peňazí:

  • rozptyl na veľa účtov a do iných štátov
  • transport peňazí do štátov, kde chýba regulácia trhu cenných papierov a peňažného trhu
  • predstieranie, že ide o legálne peniaze z legálneho podnikania, napr. neprosperujúca firma vykazuje vysoké zisky
  • uskutočňovanie platieb za neexistujúce služby a produkty
  • nákup a predaj žetónov v kasínach – kasíno potrvrdí neexist výhru

Boj proti praniu špinavých peňazí

Boj s praním špinavých peňazí prebiehal v krajinách rôzne:

  • 90. roky 20. storočia – aféra Pizza Connection (USA), ktorá združovala majiteľov pizzérií, prevážali drevené bedne s peniazmi a heroínom. Neexistoval vtedy v USA zákon o konfiškácii špinavých peňazí.
  • v roku 1991 – vyšla Smernica Rady ES o predchádzaní použitia finančného systému na pranie špinavých peňazí. Zaväzuje štáty, aby zaviedli právnu úpravu, aby finančné firmy identifikovali podozrivých klientov prostredníctvom sledovania účtov klientov, prostredníctvom rýchlych opatrení v prípade podozrivých zmien na účtoch. Existuje centrálna databáza, do ktorej sa ukladajú všetky operácie nad určitú čiastku (nad 15.000 EUR). Systém “poznaj svojho zákazníka”.

Vo vyspelom svete je medzinárodný koordinovaný postup, ktorý vznikol v 80. rokoch. Vznikla Dohoda o vyhľadávaní, zadržiavaní. EÚ zareagovala v r. 1991, európske štáty musia prijať právnu úpravu, kt. zväzuje k identifikácii klientov bank. operácií. V EÚ sa nahlasujú operácie presahujúce hodnotu 15 tis. EUR. Je zavedená povinnosť dodržiavať predpisy etického správania, kapitálová primeranosť, poistenie majetku investorov.

Trendy v regulácii trhu

  • deregulácia – upúšťa sa od administratívnych nástrojov; liberalizácia podnikania; odbúravanie prekážok obchodu; podpora konkurenčného prostredia; silnejú názory, že investor má byť primárne chránený konkurenciou a až sekundárne štátom.
  • harmonizácia – medzinárodne chránený postup ochrany trhu CP
  • samoregulácia – kótovanie CP na sekundárnych trhoch; regulovanie burzových obchodov; zúčtovanie a vyrovnávanie burzových obchodov; udeľovanie licencií brookerom, dealerom, maklérom a ich zástupcom; kódex obchodovania a etického rozhodovania sporov na trhu CP
  • regulácia – likvidácia nelegálnych obchodov a podpora konkurenčného prostredia

Vzťah regulácie a samoregulácie musí byť presne vymedzený a definovaný.

Samoregulujúce organizácie

  • samoregulujúce organizácie majú zodpovednosť priamo voči členskej základni, ktorá tlačí na efekt samoregulácie
  • samoregulujúce organizácie môžu zasahovať do aktivít na trhu CP
  • samoregulujúce organizácie nemôžu nahradzovať štát (len avizovať) napr. nemôžu vykonávať štátne funkcie – trestné konanie

Výhody a nevýhody samoregulácie

Samoregulácia je prospešná v tom, že samoregulujúce inštitúcie sú schopné identifikovať problémy v počiatkoch a vyriešiť ich ešte pred vznikom krízy. Medzi nevýhody samoregulácie patrí nákladná a náklady znášajú účastníci trhu. Keďže subjekty sú financované účastníkmi trhu a podliehajú kontrole, prijímajú príliš reštriktívne opatrenia, ktoré môžu obmedzovať konkurenčné prostredie.

Štátna regulácia

  • štátna regulácia tvorí protiváhu samoregulácie
  • štátna regulácia by mala koncipovať základné normy pre podnikanie na trhu CP
  • štátna regulácia uskutočňuje dohľad nad súkromnou sférou.


Komentáre

  1. jan gazdik

    Dosť oceňujem snahu regulačných orgánov, ktoré kontrolujú obchodovanie binárnych opcií. Je potreba na to dohliadať a to sa deje, to je hlavné.

Pridaj komentár