Trhový mechanizmus

Trhový mechanizmus je forma ekonomickej organizácie, v ktorej jednotliví spotrebitelia a podniky, prostredníctvom vzájomných interakcií na trhu riešia tri základné problémy ekonomickej organizácie, t.j. čo, ako a pre koho vyrábať.

V príkazovej ekonomike alokáciu zdrojov určuje vláda prostredníctvom štátnych ekonomických plánov. V súčasnosti sú všetky ekonomiky zmiešaného typu, v ktorom súkromný sektor funguje na základe trhového mechanizmu a verejné inštitúcie na základe regulačných príkazov a fiškálnych nástrojov.

Trh

Trh môžeme definovať ako zariadenie, prostredníctvom ktorého kupujúci a predávajúci určitého tovaru vstupujú do vzájomných interakcií, aby určili cenu tovaru a množstvo, ktoré sa nakúpi a predá. Trh vzniká a rozvíja sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce.

Trhové operácie sa často uskutočňujú prostredníctvom modernej spojovej techniky, najmä mnohé finančné transakcie. Možno ho charakterizovať aj ako sféru ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi trhovými subjektami (domácnosti, podniky, štát) prostredníctvom výmeny tovarov. Analýza trhu je závislá od poznania rôznych typov trhov, ktoré rozlišujeme:

  • podľa teritoriálneho hľadiska – miestny, regionálny, národný, medzinárodný, svetový
  • podľa predmetu kúpy a predaja trh výrobných faktorov (trh práce, pôdy, kapitálu), monetarizovaný (finančný, výrobkov a služieb, agregátny)
  • vzťah medzi ponukou a dopytom – voľný (ponuka a dopyt sú pružné), viazaný (dopyt a ponuka regulované)
  • podľa kvantitatívneho hľadiska – čiastkový (1druh tovaru), agregátny (všetky)
  • podľa stupňa organizovanosti –organizovaný, neformálny

Predpoklady fungovanie trhového mechanizmu:

  • voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu
  • vytváranie všeobecných podmienok na pôsobenie trhového mechanizmu zo strany štátu
  • relatívna voľnosť vstupu na trh
  • existencia konkurenčného prostredia (súťaživosť)
  • trhové správanie sa každého subjektu

Základným podnetom k výrobe a poskytovaniu služieb je zisk. Nie vo všetkých odvetviach sú rovnaké možnosti dosiahnutia zisku, nakoľko sú limitované štruktúrou daného odvetvia.

Charakteristiky rôznej trhovej štruktúry

Forma Počet firiem Voľnosť vstupu na trh Cena ako rozhodujúca premenná Výrobky/služby homogénne alebo diferencované Odlíšené pomocou
Dokonalá konkurencia veľa áno nie homogénne len konkurenčných cien
Monopol jedna nie áno unifikované núteným dopytom
Monopolistická konkurencia veľa áno áno ale ohraničene diferencované cenová a kvalitatívna konkurencia
Oligopol málo limitovaná áno obe skupiny strategické správanie sa

Dokonalá konkurencia

Dokonalá konkurencia je odborný ekonomický termín, vzťahujúci sa k trhu na ktorom žiadna firma ani žiadny spotrebiteľ nedosahuje takú veľkosť, aby mohli sami ovplyvniť tržnú cenu. Ak na všetkých trhoch pôsobia princípy dokonalej konkurencie, potom trhy zabezpečia výrobu efektívneho súboru výstupov pomocou najefektívnejších techník a s použitím minimálnych vstupov.

Podľa KANTORA, J. (2007), hlavným cieľom firiem v dokonale konkurenčnom trhu je dosiahnuť čo najvyšší zisk, kým hlavným cieľom spotrebiteľov čo najvyšší úžitok. Výrobné firmy vplyvom veľkej konkurencie a zavádzaním vysokoefektívnych postupov, svoje produkty vyrábajú pri minimálnych nákladoch a následne u svojich výrobkov dosahujú optimálne trhové ceny. Dochádza k stavu, že tento typ konkurenčného prostredia, i keď je skôr teoretický, umožňuje firme na trhu dokonalej konkurencie realizovať predaj za minimálne ceny, výrobu v maximálnych objemoch a
dosahovať maximálny možný zisk. Dokonale konkurenčný trh je trhom, na ktorom pôsobí veľa malých výrobcov a spotrebiteľov, pričom výrobcovia dodávajú na trh homogénne, ničím sa nelíšiace výrobky. Nie sú schopní ovplyvňovať celkovú ponuku a cenu.

Je možný  vstup a výstup subjektov z odvetvia do odvetvia, z jednej výroby do inej a o situácii na trhu sú dokonale informovaní. Jedinou metódou konkurenčného boja, ako pri rovnakej cene
zvýšiť zisk, je zníženie výrobných nákladov.

Vlastnosti dokonalej konkurencie

Hlavná vlastnosti dokonalej konkurencie sú:

  • veľa firiem na trhu
  • identické, homogénne produkty
  • nízke alebo žiadne bariéry vstupu na trh
  • identická úroveň informovanosti

Problém modelu dokonalej konkurencie

Základným problémom modelu dokonalej konkurencie je podľa ŠTEFUNKA, M. (2005), že vychádza z nerealistických predpokladov. Na trhoch zvyčajne nepôsobí veľké množstvo subjektov, pričom pre niektoré trhy je nízky počet účastníkov špecifický. Činnosť aktérov na trhu nie je nezávislá a často je dokonca priamo koordinovaná (rôzne asociácie výrobcov či komory). Produkty v reálnom svete nie sú homogénne a dokonalo zameniteľné, keďže hodnotenie toho istého produktu je čisto subjektívne a často sa mení aj u toho istého človeka v čase.

Ľudia sa nerozhodujú len na základe konkrétnych vlastností daného produktu, ale aj na základe iných faktorov, ako je napríklad značka alebo miesto nákupu. Práve snaha podnikateľov o diferenciáciu produktu a jeho odlíšenie od ostatných na trhu existujúcich tovarov a služieb tvorí podstatu konkurencie. Splnením podmienky modelu dokonalej konkurencie by tak došlo k odstráneniu podstaty konkurencie.

V reálnom svete subjekty na trhu ovplyvňujú svojim správaním trhovú cenu a kupujúci nedopytujú pri rovnakej cene nekonečné množstvo produktov. Rovnako nerealistický je predpoklad o dokonalej informovanosti subjektov na trhu. Stav dokonalej informovanosti je z hľadiska vzácnosti zdrojov nielen nedosiahnuteľný, ale aj z princípu nerealizovateľný. Prirodzenou charakteristikou ľudskej osobnosti je premenlivosť názorov a hodnôt v čase a zároveň neustále dochádza k zmenám v externých podmienkach, čo vedie k trvalej neistote o budúcnosti.

Nedokonalá konkurencia

Naopak pri nedokonalej konkurencii sa môže spoločnosť nachádzať pod hranicou svojich produkčných možností. Príklady foriem nedokonalej konkurencie:

Nedokonalá konkurencia na strane ponuky Nedokonalá konkurencia na strane dopytu
Monopol = jeden výrobca úplne kontroluje ponuku určitého tovaru Monopson = jeden spotrebiteľ (firma) úplne kontroluje dopyt po určitom tovare (výrobnom faktore)
Duopol = dvaja výrobcovia úplne kontrolujú ponuku určitého tovaru Duopson = dvaja spotrebitelia úplne kontrolujú dopyt po určitom tovare
Oligopol (koncentrovaný) = niekoľko výrobcov má kontrolu nad väčšou časťou ponuky určitého tovaru Oligopson (koncentrovaný) = niekoľko spotrebiteľov má kontrolu nad väčšou časťou dopytu po určitom tovare
Oligopol (diferencovaný) = ponuku vytvára niekoľko monopolných výrobcov rôznych druhov tovarov Oligopson (diferencovaný) = dopyt vytvára niekoľko monopsónnych spotrebiteľov rôznych druhov tovarov

Formy nedokonalej konkurencie

Medzi príčiny vzniku nedokonalej konkurencie patria podľa SERENČÉŠA, R. (2006):

  • rozdielne nákladové podmienky a s nimi súvisiace úspory z rozsahu výroby;
  • vyspelá technológia, ktorá umožňuje výrobu vo veľkom množstve, čo prináša úspory, znižuje priemerné, hraničné náklady a ceny;
  • bariéry konkurencie brániace rozvinutiu konkurencie medzi firmami, ktoré môžu byť zákonné (patenty, clá, kvóty, štátna regulácia) alebo ekonomické (diferenciácia produktu);
  • tajné dohody (kolúzie), pri ktorých veľké firmy v odvetví môžu medzi sebou uzavrieť dohodu, ktorou sa určia ceny, rozdelia trhy a eliminujú konkurenčné opatrenia.

Kombináciou týchto zdrojov môžu vzniknúť rôzne prípady nedokonalej konkurencie, na strane ponuky sú to monopol, duopol a oligopol, na strane dopytu monopson, duopson a oligopson.

Monopol

Monopol je typ štruktúry trhu, na ktorom je daná komodita, ktorá nemá žiadne blízke substitúty, ponúkaná jediným výrobcom a na ktorom sú značné bariéry vstupu pre ďalšie subjekty. Podľa SAMUELSONA, P.A. a NORDHAUSA, W.D. (1995), vznikajú monopoly z konkurencie (kde najlepší súťažiaci zaujme výsadné postavenie, dlhšieho trvania sa však nedočká a tak sa snaží zaistiť si svoju pozíciu) a z regulácie (vo chvíli, keď sa štát domnieva, že je schopný regulovať cenu, množstvo či počet účastníkov lepšie ako trh). Prekážky konkurencie sú rôzneho druhu, najčastejšie vznikajú ako dôsledok:

  • právnych obmedzení (patenty, clá a kvóty v zahraničnom obchode, apod.),
  • diferenciácie výrobkov a služieb,
  • dosahovania úspor z rozsahu a
  • vlastníctva vzácnych výrobných faktorov.

FRIEDMAN, M. (1993) konštatuje, že monopol môže existovať v prípade, keď má konkrétny jednotlivec alebo podnik takú dostatočnú kontrolu nad konkrétnym výrobkom alebo službou, aby v podstatnej miere určoval podmienky, za ktorých k ním majú mať ostatní prístup. Pre slobodnú spoločnosť predstavuje monopol dva druhy problémov. Po prvé, existencia monopolu znamená obmedzenie dobrovoľnej zmeny v dôsledku obmedzenia alternatív, ktoré má jednotlivec k dispozícii. Po druhé, existencia monopolu otvára problém spoločenskej zodpovednosti (okrem svojich osobných cieľov by mal monopolista podporovať aj spoločensky žiaduce ciele).

Osobitným typom monopolu je prirodzený monopol – firmy alebo odvetvia, ktorých priemerné náklady na jednotku produkcie klesajú s rastúcim objemom výroby. Znamená to, že jedna firma dosahuje úspory z rozsahu pre celý objem trhového dopytu a že dosahuje také veľké úspory z rozsahu, že práve jedna firma vyrába najefektívnejšie.

Oligopol

Oligopol je druh nedokonalej konkurencie, pri ktorej v danom odvetví dominuje malý počet veľkých firiem. Každá firma je tak veľká, že dokáže do určitej miery kontrolovať, ovplyvňovať ceny. Výrobky nemusia byť diferencované. Charakteristickým znakom oligopolu je, že rozhodujúcu časť produkcie dodáva na trh niekoľko málo firiem.

Rovnako ako v prípade monopolu, aj tu je vedúcou skupinou uplatňovaná výsada a pre jej udržanie sa vytvárajú bariéry vstupu do odvetvia. Prostredníctvom cenového mechanizmu sa výhoda premieňa na dodatočný zisk. Cena je výsledkom nátlaku vedúcej skupiny, ktorý sa realizuje prostredníctvom cenovej stratégie a metód cenovej tvorby. Vedúce firmy majú záujem na stabilizácii výhodnej situácie, usilujú sa o stabilizáciu trhovej situácie a tým aj ceny. Konkurencia sa realizuje prostredníctvom širokej škály necenových prostriedkov.

Druhy oligopolu

Mikroekonomická teória rozoznáva dva druhy oligopolu: koluzívny – sú uzavreté tajné dohody čo vedie k monopolizácii, pretože firmy dôjdu k záveru, že cenová vojna by ich oslabila a bude tak lepšie rozdeliť si trh a zvyšovať tak spoločný trh a zvyšovať tak spoločný zisk, takže každá firma sa potom vo svojom vymedzenom teritóriu správa ako monopol a s cenovým vodcom – dominantné postavenie jednej firmy na trhu v rámci väčšej časti trhu, ktorý si ponechá a silná oligopolná firma sa chová ako monopol.

Typy oligopolu:

  • kooperatívny oligopol – firmy navzájom kooperujú
  • oligopol s dominantnou firmou – dominantná firma ovláda rozhodujúcu časť trhu, zostávajúca časť je prenechaná konkurečným malým firmám
  • oligopol s firmou barometer – jedna vedúca firma neovláda rozhodujpci podiel na trhu, ale najlepšie reaguje na trhové podmienky a stáva sa cenovým vodcom

Monopol, monopolistická konkurencia, oligopol predstavujú rôzne formy nedokonalej konkurencie. Tieto formy môžu mať svoju špecifickú podobu na strane dopytu i na strane ponuky . Pri ich vymedzení treba zvyčajne brať do úvahy viacero charakteristík a pri voľbe prípadného zásahu voči subjektom pôsobiacim na nedokonale konkurenčných trhoch brať do úvahy aj stupeň koncentrácie.

Monopolistická konkurencia

Monopolistickú konkurenciu ako typ štruktúry trhu charakterizuje prítomnosť viacerých predávajúcich, ktorí ponúkajú komodity, ktoré sú si navzájom blízke, ale nie sú dokonalými substitútmi. Na takomto trhu môže mať každá firma určitý vplyv na cenu svojho produktu. Vstup na trh je voľný.

Monopolistická konkurencia predstavuje najjemnejšiu formu nedokonalej konkurencie. Je kategóriou, ktorá sa svojou charakteristikou najviac približuje dokonalej konkurencii v tom, že na trhu pôsobí veľký počet predávajúcich, z ktorých ani jeden nemá na trhu veľký podiel. Líši sa tým, že každý výrobca dodáva kvalitatívne odlišný, diferencovaný výrobok, na rozdiel od dokonalej konkurencie, kde jednotlivé výrobky sú skôr rovnaké. Diferenciácia medzi produktmi vyplýva často z polohy, kde daní výrobca ponúka svoje produkty, spotrebitelia sa snažia šetriť dopravné náklady a čas. Ďalšie rozdiely vznikajú v dôsledku rozdielnej kvality, v obchodných známkach či ochranných známkach. Zákazníci často uprednostňujú jedného predávajúceho pred iným zo zvyku, známosti alebo zotrvačnosti.

Monopolistická konkurencia predstavuje trhovú konkurenčnú situáciu, pri ktorej veľký počet malých výrobcov ponúkajúcich diferencovaný produkt. Poznáme dva typy cenovej diferenciácie:

  • prirodzená diferenciácia – skutočné rozdiely v kvalite, dodacích podmienkach, umiestnení, a pod.
  • umelá diferenciácia – tovary rovnakých vlastností sa od seba líšia obalom, značkou, a pod.

Rôzne skupiny spotrebiteľov preferujú výrobky niektorej firmy pred ostatnými, hoci ide o blízke substitúty. Z krátkodobého hľadiska si výrobca môže počínať ako monopolista. Keďže vstupu do odvetvia nebránia žiadne bariéry, pri vysokom zisku do neho vstupuje nový kapitál, pri nízkom zisku ho naopak firmy opúšťajú.

Ďalšie formy nedokonalej konkurencie

Medzi ďalšie formy patria deriváty ako napr.:

  • koluzívny oligopol (dohoda o monopolnej cene a množstve, maximalizácia svojho spoločného zisku)
  • oligopol s dominantnou firmou (dohoda o cenách dominantnej firmy a menších firiem v odvetví, zvýšenie cien dominantnej firmy spôsobí zvýšenie trhového podielu menších firiem)
  • kartelová dohoda (dohoda firiem, ktorá vedie k určitému obmedzeniu alebo zrušeniu samostatnosti v ich rozhodovaní s cieľom dosiahnuť určité výhody na úkor ostatných účastníkov trhu)
  • syndikát (združenie monopolných firiem, ktoré si ponechávajú výrobnú samostatnosť, ceny a výrobné kvóty eviduje syndikátové odbytové stredisko)
  • trust (monopolné združenie, v ktorom zúčastnené firmy strácajú obchodnú, aj výrobnú samostatnosť, firmy sú akcionármi jednej veľkej firmy, ktorá je riadená jednotným riaditeľstvom, ktoré volia akcionári)
  • koncern (firmy, ktoré ho tvoria sú formálne samostatné, ale fakticky sú podriadené hlavnej spoločnosti, ktorá drží ich kontrolné balíky akcií).

Monopson, duopson, oligopson

Monopson je v ekonómii stav, keď existuje iba jeden subjekt na strane dopytu a spravidla viac subjektov na strane ponuky. Je to jedna z foriem nedokonalej konkurencie, súmerná s monopolom. Monopsony predstavujú zrkadlový obraz monopolu, jedná sa o monopol kupujúceho.

Sila monopsonu spočíva v schopnosti kupujúceho ovplyvniť cenu vo svoj prospech. Dovoľuje kupujúcim kupovať za nižšiu cenu než by to bolo v podmienkach dokonalej konkurencie. Možné príklady odvetví, v ktorých funguje monopson:

  • trh práce (športovci, učitelia základných škôl)
  • spracovatelia v poľnohospodárstve (napr. zeleniny)
  • elektrárne odbírající uhlie
  • pokročilé zbrane (napr. stíhačky)
  • liečivá

Podobné je to pri duopsone a oligopsone. Duopson predstavuje situáciu, keď na trhu existujú dva subjekty na strane dopytu (podobne ako pri duopole). Oligopson zase predstavuje trhovú situáciu, pri ktorej v danom odvetví dominuje malý počet veľkých odberateľov (podobne ako pri oligopole existuje malý počet dodávateľov).


Zdroje a literatúra

  • BAŤO, R. 2006. Prečo zrušiť protimonopolné zákony. In Trend, roč. 2006, č.44.
  • EURÓPSKA KOMISIA. 2005. Politika hospodárskej súťaže a spotrebiteľ. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií ES, 2005. 27 s. ISBN 92-894-6588-3.
  • FRIEDMAN, M. 1993. Kapitalismus a svoboda. 1. vyd. Praha: Liberální institut, 1993. 184 s. ISBN 80-85787-33-4.
  • HOLMAN, R. a kol. 1999. Dějiny ekonomického myšlení. 1. vyd. Praha: C.H. Beck, 1999. 542 s. ISBN 80-7179-238-1.
  • HYŽOVÁ, J. 2004. Hospodárska súťaž. In Národná obroda, roč.2004, č.1.3.2004.
  • KANTOR, J. 2007. Správanie sa firiem v podmienkach dokonale konkurenčného prostredia. In Acta Montanistica Slovaca [online], Ročník 12 (2007), číslo 3. str.186-193. ISSN 1335-1788.
  • KASAN, J. 1994. Cenová politika a politika hospodářské soutěže. 1. vyd. Praha: VŠE, 1994. 166 s. ISBN 80-7079-245-0.
  • KIRZNER, I. 1998. Jak fungují trhy. 1. vyd. Praha: Liberální institut, 1998. 94 s. ISBN 80-902270-5-8.
  • SAMUELSON, P.A., NORDHAUS, W.D. 1995. Ekonomie. 2. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995. 1012 s. ISBN 80-205-0494-X.
  • SERENČÉŠ R., HOLÚBEK I. 2005. Vybrané kapitoly zo základov ekonómie. 1. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2005. 124 s. ISBN 80-8050-921-2.
  • SOJKA, M. a kol. 2000. Dějiny ekonomických teorií, 1. vyd. Praha: UK 2000. 300 s. ISBN 80-7184-991-X.
  • SYNEK, M. a kol. 1999. Podniková ekonomika. 1. vyd. Praha: C.H. Beck, 1999. 456 s. ISBN 80-7179-228-4.
  • ŠTEFUNKO, M. 2005. Ekonómia slobody. Bratislava: Kalligram, 2005. 200 s. ISBN 8071497878.
  • TOKÁROVÁ, M. 2001. Politika hospodárskej súťaže. In: Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 205 s. ISBN 80-88848-67-9.
  • VINCÚR, P. a kol. 2005. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: Sprint, 2005. 436 s. ISBN 80-89085-34-2.
  • ZEMPLINEROVÁ, A. 1991. Současné směry antimonopolní politiky. In Politická ekonomie. roč.1991, č. 11/12. 941 s. ISSN 0032-3233.
  • ZENTKOVÁ, I.1999. Trhové štruktúry. In: Árendáš, M. a kol.: Základy ekonómie. 1.vyd. Nitra: SPU, 1999. 400 s. ISBN 80-967842-7-7.

Pridaj komentár