Merkantilizmus

Merkantilizmus je jednou z ekonomických teórií, ktoré pretrvávali od 16. do polovice 18. storočia. Merkantilisti videli národné bohatstvo v hromadení drahých kovov a peňazí. Merkantilizmus vznikol v 16. storočí a rozvíjal sa až do polovice 18. storočia. Vznik merkantilizmu súvisí s prúdením drahých kovov do Európy. Cieľom merkantilistov bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva pokladali zahraničný obchod (peniaze a drahé kovy). Vývoz drahých kovov bol zakázaný, prevládali vysoké clá, ťažba drahých kovov a dobyvačné vojny. Cieľom bolo dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu. Merkantilisti boli presvedčení, že bohatstvo ľudí pochádza z obehu a zahraničného obchodu. Názov merkantilisti je odvodený od mena boha obchodu a zisku Merkúra.

Charakteristika a prínos merkantilizmu

V 15. a 16. storočí merkantilizmus predstavoval prvý pokus o vysvetlenie predpokladov a podstaty trhovej ekonomiky. Množstvo drahých kovov – peňazí, predstavoval hlavné meradlo bohatstva i moci tej ktorej krajiny. Ich zdrojom už nebola len vlastná ťažba zlata či striebra v rámci štátu, ale aj rozvíjajúci sa medzinárodný obchod a príliv zlata a striebra z Ameriky. Merkantilisti považovali hromadenie peňazí za dôležitý faktor, ktorý oživuje celé hospodárstvo a umožňuje bezporuchové fungovanie jeho trhového mechanizmu. (predstaviteľ T. Mun)

V tejto súvislosti sa používa pojem chrematistika a znamená robenie peňazí peniazmi.

Najdôležitejším prínosom merkantilizmu je to, že jeho predstavitelia si začali uvedomovať možnosť systematickej analýzy ekonomiky.

Merkantilizmus ako agresívna doktrína

Merkantilizmus bol agresívnou ekonomickou doktrínou s predpokladom maximalizácie moci štátu, ktorá dávala úplne protichodné odpovede na rovnaké otázky, aké si kladol Adam Smith. Merkantilizmus vychádzal z presvedčenia, že platidlá, v 18. storočí vo forme drahých kovov, majú reálnu hodnotu, na ktorej sa zakladá bohatstvo spoločnosti. Merkantilizmus tak prirodzene podporoval hromadenie zásob drahých kovov v štáte, z čoho potom vyplývali i jeho odporúčania pre praktickú politiku.

Pozitívna obchodná bilancia

V obchodnej politike merkantilisti usilovali o zvyšovanie vývozov vlastného tovaru a obmedzovanie dovozu. Pri zvyšujúcom sa vývoze totiž „náš“ štát získava viac platidla, ktorým „nám“ zahraniční obyvatelia platia za „naše“ výrobky. A naopak, ak rastie dovoz do krajiny, znamená to, že „my“ posielame do zahraničia „naše“ drahé kovy, ktorými platíme za „ich“ produkciu. S touto vonkajšou obchodnou politikou potom priamo súvisela politika domáca, ktorá sa snažila podporovať výrobu na vývoz a obmedzovať spotrebu domácich obyvateľov. Domácich výrobcov chránili silné monopolné zákony zo strany štátu a nízku domácu spotrebu zaisťovali vysoké ceny. V praxi bol odbyt pre domáce výrobky západoeurópskych štátov zabezpečovaný ich zámorskými kolóniami. Súčasná ekonómia celú takúto politiku nazýva „doktrína obchodnej bilancie“, podľa toho, že cieľom je udržať pozitívnu obchodnú bilanciu. (Obchodná bilancia je súčet vývozov a dovozov z a do krajiny, kde vývozy sa počítajú ako kladné a dovozy ako záporné položky. Pri kladnej obchodnej bilancii je preto nutné, aby vývozy prevyšovali nad dovozmi.)

Hlavné myšlienky merkantilistov

Hlavné myšlienky merkantilistov sú:

  1. stotožnenie bohatstva krajiny s peniazmi (drahými kovmi), predmetom skúmania je obeh
  2. bohatstvo vzniká v neekvivalentnej výmene medzi jednotlivými krajinami, zdrojom bohatstva je obchod
  3. tvorcom ekonomického myslenia je štát, má aktívne zasahovať do ekonomiky

Vývojové fázy merkantilizmu

Merkantilizmus môžeme rozdeliť do dvoch vývojových fáz:

  1. monetárny systém – raný merkantilizmus – zamedzenie vývozu drahých kovov z krajiny
  2. manufaktúrny merkantilizmus – rozvinutý merkantilizmus – vývoz má byť vyšší ako dovoz, aktívna obchodná a platobná bilancia)

Raný merkantilizmus – monetárny systém

Raný merkantilizmus – merkantilisti tohoto smeru videli bohatstvo v drahých kovoch, peniazoch, rozvinutej manufaktúrnej výrobe – rozvoj manufaktúry. Hlavným cielom monetárneho systému v ranom merkantilistickom období bolo hromadenie čo najväčšieho množstva drahých kovov a peňazí v krajine a chrániť ich pred vývozom do cudziny. Prísne kontrolovali aj zahrnaničných kupcov, aby nevyniesli za hranice ani peniaze, ktoré dostali za svoje tovary.

Manufaktúrny – rozvinutý merkantilizmus

V období rozvinutého merkantilizmu sa veľký dôraz kládol na podporovanie manufaktúr, ktoré sa zameriavali na výrobu výrobkov na vývoz. Dovážali sa len suroviny, ktoré sa v krajine nenachádzali a výrobky, ktoré sa nevyrábali.

Rozvinutý merkantilizmus – podpora manufaktúrnej výroby určenej na vývoz (hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny). Cieľ bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu.

Hra s nulovým súčtom

Dominantný merkantilizmus bol súťaživou doktrínou. Na základe logiky „hry s nulovým súčtom“, kde museli štáty nutne medzi sebou súperiť o obmedzené svetové zásoby drahých kovov, nebol v medzinárodnom obchode priestor pre spoluprácu. Obchodnú politiku mal riadiť štát s cieľom získať od iného štátu, ktorý bol zároveň konkuretnom, maximálne množstvo drahých kovov. Ako uvidíme neskôr, Adam Smith oponoval merkantilistickej doktírne od jej základov do dôsledkov, ku ktorým viedla – odmietal pojatie peňazí ako zdroja štátneho bohatstva, štátne riadenie a vôbec zasahovanie do obchodnej politiky, pozitívnu úlohu monopolov a preferovanie výrobcov a vysokých cien pred spotrebiteľmi a nakoniec tiež teoreticky odôvodnil výhody, ktoré pre štát vyplývajú z obojstranného obchodovania. Všetky tieto body, ktorým sa budem venovať v samostatnej časti, predstavujú dodnes základ ekonomického liberalizmu.

Hra s nulovým súčtom označuje v terminológii dnešnej ekonomickej teórie vonkajšie systémové podmienky, „pravidlá hry“, podľa ktorých sa zisk jedného aktéra rovná strate druhého. V tomto prípade teda i na obchode vždy získa len jedna strana, nie je možné, aby bol nejaký obchod vzájomne výhodný pre oboch aktérov, oba štáty. Podľa merkantilistov bol „víťazom“, prirodzene, štát, ktorému sa podarilo predať svoj tovar do zahraničia výmenou za drahé kovy druhého štátu. Opakom je „hra s nenulovým“, alebo s „pozitívnym súčtom“, ktorej stúpencom bol i Adam Smith a ktorá predpokladá, že je možné, aby na obchode získali obe strany. Viac o teórii hier vo vzťahu k merkantilizmu nájdete v diele Holman, R. a kol.: Dějiny ekonomického myšlení, Praha: C. H. Beck, 1999, str. 12.

Predstavitelia merkantilizmu

Predstavitelia merkantilizmu boli Thomas Mun, J. B. Collbert, Mária Terézia, Jozef II, J. Child, A. Montchretién.

Thomas Mun (Anglicko)

Thomas Mun bol najvýznamnejší predstaviteľ merkantilizmu v Anglicku, londýnsky obchodník, riaditeľ Východoindickej obchodnej spoločnosti a ekonóm. Vystupoval proti monetaristickému zákazu vývozu peňazí. Mun popisoval bohatstvo Anglicka vychádzajúce zo zahraničného obchodu. Bohatnutie krajiny sa malo dosiahnuť prebytkom vývozu nad dovozom. Ďalšie podmienky bohatstva bol rast počtu produktívneho obyvateľstva, ktoré predstavovalo pracovnú silu pre manufaktúry a hromadenie peňazí v krajine.

Jean-Baptiste Colbert (Francúzsko)

J. B. Colbert bol francúzsky predstaviteľ merkantilistov. Francúzsko bolo v tom čase v porovnaní s Anglickom zaostalou krajinou. Colbert podporoval rozvoj hraničneho obchodu a manufaktury, lebo ich pokladal ich za prostriedky na pritiahnutie bohatstva do krajiny.

Zdroje a literatúra

HOLMAN, R. a kol. : Dějiny ekonomického myšlení, 2005, 3. vyd., ISBN 80-7179-380-9

LISÝ, J. a kol. : Dejiny ekonomických teórií, 2003, ISBN 80-89047-60-2

PRESMANN, S. : Encyklopedie nejvýznamnějších ekonomů, 2005, ISBN 80-86598-57-8

SOJKA, M. – KONEČNÝ, B. : Malá encyklopedie moderní ekonomie, 1999, ISBN 80-85983-78-8.

ZÁBOJNÍKOVÁ, Z. : Adam Smith a liberálne filozofické myslenie. Filozofická fakulta, Katedra filosofie, Masarykova univerzita, 2010.


Pridaj komentár