0Cieľavedomá činnosť pre zabezpečenie, fungovanie a dosiahnutie výsledkov je vlastná každému systému. Ciele vytvárajú pre každý systém dôvod existencie, zmysel a smer pôsobenia. Vyplývajú z usporiadania prvkov v systéme, ktoré sa utvára v nadväznosti na pôsobenie vnútorných vzťahov a väzieb. HP je spoločenský systém. Prvkami tohto systému sú právnické alebo fyzické osoby, príp. nimi vytvárané organ. jednotky. Z tohoto hľadiska je HP aktívnym činorodým systémom, ktorého integrita je určená sústavou zvolených cieľov. Sústava cieľov každého systému vyplýva z kombinácie jeho prvkov a prostriedkov, Musí byť vypracovaná tak, aby sa dosiahla konzistencia cieľov. Preto ciele usporadúvame hierarchicky a treba stanoviť preferencie (priority). Ciele sú určujúce pri voľbe prostriedkov. Na overenie účinného pôsobenia cieľov a prostriedkov sa používajú kritériá merania účinnosti prostriedkov. Preferencie cieľov a ich dosahovania musí podliehať daným potrebám, preto sa preferenčné poradie môže meniť. Závisí od racionality a logiky HP rozhodnutí, aby jednotlivé ciele a opatrenia boli k sebe upravené z hľadiska systémovej konformity (zhodnosti), jednota cieľov musí byť v súlade s HP koncepciou a jej generálnou líniou. Stratégia je nevyhnutná lebo inak nemôžu byť vyhodnotené sústavy strategických, taktických dielčích cieľov. Určovanie a dosahovanie cieľov musí byť podriadené zákl. hodnotám, ktoré vyplývajú zo vzájomného konsenzu aktivít. Spoloč. ciele sa vytyčujú na základe spoloč. konvencie. Na základe zvyklostí a ustálených spôsobov a zásad overených životom.
Spoločenské hodnoty ako trvalé ciele komunity a kooperácie ľudí vyžadujú od jednotlivých subjektov rešpektovať ostatné subjekty. Najzákladnejšie spoločenské ciele sú: sloboda, spravodlivosť, bezpečnosť, pokrok, nezávislosť, demokracia, racionalita.
V záujme zachovania ducha konsenzu musia byť všetci členovia slobodný a teda mať rovnaké práva. Sú mnohé generácie ľudských práv (4). Výrazom snažení človeka je formálna sloboda. Do akej mieri ju môže využívať závisí od jeho materiálnej slobody (toto vyúsťuje do foriem moci) ale tiež aj od druhu osobnosti, od príjmovej, dôchodkovej a majetkovej slobody subjektu. Nezávislosť je suverenita a súčasne zodpovednosť za seba a svoje činy. Ekon. požaduje ekon. nezávislosť činov a rozhodovanie. Na to nadväzuje aj demokracia. Pri prejavoch cieľov vzniká určité napätie. Aj tu je určitá nadriadenosť a podriadenosť. Ekon. demokracia je také usporiadanie org. v štáte, aby spoločnosť a štát boli funkčné. Vychádzame z trhovej ekon. ale fungovať musí aj štát. Demokracia je polit. proces presadzovania zákl. spoločenských cieľov. Demokracia rieši a odstraňuje napätie medzi individuálnou slobodou a potrebnou mierou hierarchie org. pre dosiahnutie cieľov a udržanie hodnôt. S demokraciou súvisia aj zodpovednosť a povinnosti.
Racionalita – vzhľadom k akýmkoľvek cieľom vždy platí, že sa musí vykonávať efektívne a úsporne. Hodnotí sa a prijíma najlepšia, najvhodnejšia cesta a spôsoby realizácie cieľov.
HP ciele – Ciele pre materiálnu tvorbu a rozdeľovanie hodnôt. HP ciele sú podriadené základným spoloč. hodnotám. Sprostredkovávajú zákl. spoločenské hodnoty v materiálnom živote spoločnosti.
Medzi ne patrí pestrá paleta rozmanitých cieľov:
1) HP ciele podľa toho či ich zabezpečuje štát, alebo sú v pôsobnosti trh. mechanizmu:
a) V pôsobnosti trhového mechanizmu – dosahované aktívnou činnosťou ekon. subjektov. Štát len zabezpečuje rámec určitého konania a potom zabezpečuje, aby činnosti prebiehali podľa pravidiel v súlade s konsenzom účastníkov trhu. Môže ju regulovať cez nepriame nástroje.
b) Zabezpečuje štát priamo – tak, aby trh spoľahlivo fungoval vo všetkých oblastiach ekon. Trh spoľahlivo nefunguje, preto je celý rad oblastí, kde sú hosp. funkcie štátu a jeho zásahy nevyhnutné.
2) Podľa významu a komplexnosti:
a) hlavné
b) vedľajšie
c) dielčie
3) Z hierarchického usporiadania:
a) základné
b) strategické
c) taktické
d) operatívne
4) Časové hľadisko:
a) krátkodobé (1 rok)
b) strednodobé (1 – 5 rokov)
c) dlhodobé (10 – 20 rokov)
d) hyperdlhodobé – sledovanie zámerov, ktoré budú pôsobiť do budúcna aj pre ďalšie generácie (výstavba sídlisk, letísk, diaľnic, priehrad…)
5) Podľa charakteru a zámeru:
a) makroekonomické – súvis s národohosp. úrovňou
b) mezoekonomcké – medzi mikro a makro – výrobné odvetvia
c) mikroekonomické – konkrétne podniky
Rôzne koncepcie HP používajú rôzne klasifikácie a aj rôzne spôsoby ich prepojenia a aj rôzne kritéria konformity a konzistentnosti cieľov.
Strom cieľov
Sú v ňom zoskupené ciele spoločnosti, na vrchu je základný cieľ spoločnosti, ktorý sa potom rozkladá na podciele, ktoré sa ďalej rozkladajú na nižšie úrovne atď.
Ciele majú určité vlastnosti. Základné sú:
– reálne
– komplexné
– navzájom prepojené
– stabilné
– konkrétne
– prispôsobivé (adaptabilné)
Nestačí len ciele stanoviť ale aj nástroje, prostriedky, prostredníctvom kt. by bola možná realizácia týchto cieľov. Na charakterizovanie hosp. vývoja krajiny a používajú rôzne štruktúry HP cieľov. U nás by to mali byť:
1) ekonomický rast – predpoklad splnenia zákl. zámeru HP. Je východiskom pre formovanie životnej úrovne a cez tvorbu prac. miest ovplyvňuje rast dopytu a sociálny konsenzus a podporou investovania vedie k rastu ponuky
2) stabilita zamestnanosti a jej udržanie – zabezpečiť nižšiu mieru nezamestnanosti
3) zabezpečenie cenovej stability – vlády rešpektujú trhový pohyb ceny no musia zabraňovať neočakávaným šokom a teda pomocou nástrojov HP ovplyvňujú podmienky na trhu. S tým súvisí udržanie nízkej inflácie a to vyrovnanosťou št. rozpočtu, miernymi zmenami cenovej hladiny, reguláciou množstva peňazí v obehu…
4) vyrovnaná platobná (aj obchodná) bilancia – je výsledkom úspešnej realizácie pôsobenia ekonomiky na svetovom trhu a predpokladom stability meny
5) zabezpečenie stability ekonomiky
Magický štvoruholník
Pretože každý cieľ má určité obmedzenia, musia sa hľadať a určovať kritériá pre vývojové tendencie príslušných javov (hodnoty vývoja vybraných makroukazovateľov – tempo HDP, miera inflácie, nezamestnanosť…). Súvislosti s týmito ukazovateľmi, ich tempami a vývojom ukazuje tzv. Magický štvoruholník. Má tvar diamantu.
– Ekonomický rast (2-3%)
-Miera nezamestnanosti (18-19%) (je záporná ale nie moc, bežný účet je vysoko záporný – do 10 mld.)
– Saldo platobnej bilancie
– Inflácia (6-7%)
Ideálny stav – 10% rast, 0% inflácia, 0% nezamestnanosť, platobná bilancia (resp. obchodná bilancia) +2%. (???)
Čím je vrchol vzdialenejší od stredu, vtedy je HP viac úspešná. Najúspešnejšia je tá, ktorej celková plocha štvoruholníka má najväčší obsah. Cieľom je dosiahnuť cenovú stabilitu a prijateľnú mieru inflácie a tiež vyrovnanú plat. bilanciu z dlhodobého hľadiska. Pretože tieto 4 ciele sa nedajú uskutočniť naraz a naplno, tak je treba stanoviť priority, niektoré ciele sú aj na úkor iných.
Expanzívna politika – z krátkodobého hľadiska zvýši zamestnanosť a reálny produkt a vedie aj k rastu cenovej hladiny a prehĺbeniu nerovnováhy platobnej bilancie (zvýšenie zamestnanosti je v konflikte s cenovou hladinou.
Reštriktívna politika – napomáha cenovej stabilite, je tu pomalý rast ekon. a vysoká nezamestnanosť a nebezpečie nerovnovážnej platobnej bilancie.
Phillipsova krivka
Okrem takéhoto vyčísľovania sa používa aj vyčísľovanie pomocou Phillipsovej krivky.
Význam: použil veľké množstvo štatistických údajov (98 rokov).
Fyzický objem je vyjadrený v stálych cenách (trvalejšie k určitému dátumu, stále ceny nie sú určené a preto treba nájsť cenový mostík, ktorým s dá prepočítať medziročne).
Hodnotový objem je vyjadrený v bežných cenách (dané v ekonomike). Rozdiel medzi bežnými a stálymi cenami je 10 mld. rozdiel.
Veľa ľudí ju kritizovalo, napr. Milton Friedman – nevystihuje podstatu resp. ju skresľuje a vytvorili novú hypotézu na základe prirodzenej miery nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti = počet nezamestnaných / počet prac. miest resp. počet aktívnych prac. síl
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 19.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.