(EuroEkonóm.sk,  0)

Efektívnosť finančných trhov - Modely alokácie finančných prostriedkov

Efektívnosť

Veľká časť ekonómov chápe pojem efektívnosť odlišným spôsobom a zvádza často k nesprávnemu vysvetleniu termínu efektívny trh. Napríklad P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus definujú efektívnosť v zmysle hospodárnosti. Efektívnosť je podľa nich použitie ekonomických zdrojov, ktoré prinášajú maximálnu úroveň uspokojenia, dosiahnutú pri daných vstupoch a technológii.

Efektívne trhy

Pre správne pochopenie teórie efektívnych trhov sa však pojem efektívnosť chápe trochu odlišne, a to v zmysle efektívneho spracovania nových informácií.

Podľa R. A. Haugena je definícia efektívneho trhu táto: Na efektívnom trhu akciové kurzy odrážajú všetky informácie, ktoré je možné poznať a ktoré sú významné. Neexistujú podhodnotené a nadhodnotené cenné papiere.

To znamená, že ak na trhu nie sú zle ohodnotené cenné papiere, musia všetky inštrumenty byť ocenené správne. Analýzy cenných papierov sa tak dostávajú do protipólu teórie efektívnych trhov,
pretože ich predmetom skúmania je práve existencia podhodnotených a nadhodnotených cenných papierov.

Typy efektívnosti trhu

Odborná literatúra uvádza v súlade s uvedenou definíciou tri typy efektívnosti trhu:

  1. Informačná efektívnosť je na finančnom trhu dosiahnutá vtedy, keď kurzy okamžite úplne absorbujú všetky dostupné a relevantné informácie.
  2. O alokačnej efektívnosti hovoríme vtedy, ak sú na trhu finančné zdroje prerozdeľované tak, že je zabezpečené ich maximálne možné využitie. Konkrétne povedané, voľné finančné
    prostriedky investované do cenných papierov prinášajú investorom čo najvyššie možné rizikovo prispôsobené výnosy.
  3. Operatívna efektívnosť na trhu predpokladá takú úroveň transakčných nákladov, pri ktorých zisk poskytovateľov služieb (brokerov, dealerov) by nemal dlhodobo prevyšovať
    priemernú úroveň. Inak povedané, brokeri alebo dealeri by nemali opakovane dosahovať nadpriemerné zisky.

Dosiahnutie zároveň alokačnej i operatívnej efektívnosti posilňuje naplnenosť informačnej efektívnosti trhu.

Efektívnosť finančných trhov

Inštitucionálne usporiadanie finančného trhu má tvoriť podmienky pre:

  1. alokačnú efektívnosť
  2. operačnú efektívnosť
  3. informačnú efektívnosť

Alokačná efektívnosť finančného trhu

Alokačná efektívnosť finančného trhu predstavuje systém, v ktorom sú finančné prostriedky alokované k jednotkám s najväčším rizikovo očisteným výnosom. Hodnota výstupu jednej jednotky nemôže vzrásť bez toho, aby nedošlo k poklesu výstupu inej jednotky, t.j. Paretovo optimum.

Alokačná efektívnosť finančného trhu si vyžaduje, aby všetky informácie boli reflektované v cene finančných nástrojov. Ak to tak nie je, finančný trh môže vysielať falošné signály.

Operačná efektívnosť finančného trhu

Operačná efektívnosť predstavuje transfer finančných prostriedkov pri čo najnižších nákladoch. Nízke náklady alokácie finančných prostriedkov prispievajú k rastu výstupov na jednotku vstupov.

Maximalizácia agregácie bohatstva si vyžaduje, aby alokačná aj operačná efektívnosť finančných trhov bola čo najvyššia.

Kanály alokácie

Poznáme dva základné kanály alokácie:

  1. privátny finančný trh (súkromný finančný trh)
  2. sprostredkovateľský finančný trh

Súkromný finančný trh

Súkromný finančný trh je trh finančných prostriedkov, ktoré smerujú od prebytkových (investujú svoje úspory) k deficitným jednotkám (emitujú krátkodobé, dlhodobé cenné papiere). Efektívnosť alokácie je zvyšovaná asistenciou investičných bánk.

Sprostredkovateľský finančný trh

Sprostredkovateľský finančný trh predstavuje taký sysém, v ktorom vystupuje banka, poisťovňa, investičný fond, penzijný fond, ktoré emitujú sekundárne cenné papiere (napr. poistné zmluvy). Každá transakcia obsahuje 2 separátne ale simultánne transakcie:

  1. sprostredkovateľ emituje sekundárne finančné nástroje, ktoré nakupujú prebytkové jednotky
  2. sprostredkovateľ nakupuje primárne finančné nástroje, ktoré emitujú deficitné jednotky

Formy efektívnosti trhu

Podľa toho, ako kurz reaguje na nové neočakávané druhy informácií, rozlišujeme:

  • slabú formu efektívnosti
  • stredne silnú formu efektívnosti
  • silnú formu efektívnosti

Slabá forma efektívnosti

Trh je efektívny v slabej forme, ak akciové kurzy vstrebajú skoro okamžite nové, neočakávané minulé informácie. Reakcia akciových kurzov je rýchla ale primeraná. Budúci pohyb akciového kurzu nie je možné predpovedať skúmaním minulých rad akciových kurzov, pretože kurz už reagoval na tieto informácie. Minulý trend nemôže byť použitý k predikcii budúceho vývoja.

Frederic S. Mishkin

K tomu Frederic S. Mishkin uvádza, že populárna technika používaná k predpovedaniu cien akcií je založená na štúdiu minulých údajov o cenách akcií a na hľadanie nejakých vzorcov, ako sú trendy a pravidelné cykly vo vývoji cien akcií. V závislosti , aký vzorec je objavený, sú potom určené pravidlá pre to, aké akcie predávať a nakupovať.

Technická analýza

Táto prognostická procedúra sa nazýva technická analýza a kedysi mala vo finančnej komunite veľký ohlas. Teraz je ohlas menší, pretože teória efektívnych trhov naznačuje, že technická analýza je plytvanie času.

Najjednoduchšie sa to dá pochopiť, ak použijeme výsledky náhodného pohybu odvodeného z teórie efektívnych trhov, ktoré nám hovoria, že minulé údaje o cenách akcií nám nemôžu pomôcť v predpovedaní. Technická analýza, ktorá sa pri vypracovaní takých predpovedí spolieha na tieto údaje, zmeny cien akcií úspešne predpovedať nemôže.

Fundamentálna a psychologická analýza

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nadpriemerný a opakovaný zisk sa nedá uplatniť technickou analýzou, ale naopak fundamentálnou a psychologickou analýzou, alebo obchodovaním na základe neverejných informácií.

Stredne silná efektívnosť

Trh je efektívny v stredne silnej forme efektívnosti, ak akciové kurzy absorbujú skoro okamžite a primerane nové neočakávané verejne dostupné informácie tj. minulé alebo súčasné. Reakcia je rýchla ale primeraná. Jedná sa konkrétne o informácie z výročných správ firiem, o stave ekonomiky, politických udalostiach a o iné dostupné informácie, ktoré ovplyvňujú kurzy cenných papierov.

Budúci pohyb akciového kurzu nie je možné predpovedať minulými či súčasnými informáciami, pretože reakcia kurzu už na tieto informácie prebehla. Akciové analýzy v takejto forme efektívnosti strácajú svoj význam. Možnosť dosiahnutia nadpriemerného a opakovaného zisku je možné obchodovaním na základe neverejných informácií (inside).

Ak je trh stredne silne efektívny je zároveň aj slabo efektívnym trhom, pretože minulé informácie sú podmnožinou všetkých verejne dostupných informácií.

Silná forma efektívnosti

Trh je efektívny v silnej forme efektívnosti, ak akciové kurzy vstrebajú okamžite a primerane všetky dostupné verejné i neverejné informácie. Reakcia akciových kurzov je
bezprostredná a rýchla.

Pohyb akciových kurzov na silne efektívnom trhu je úplne náhodný a nie je možné dopredu zistiť budúci pohyb kurzov s akoukoľvek informáciou. Nie je možné dopredu poznať nové neočakávané informácie.

Dôsledkom toho je, že investor nemôže realizovať nadpriemerný výsledok inak ako náhodne. Neprofituje ani pri využití insider informácii alebo za pomoci využitia akciových analýz. Všetky informácie sú už obsiahnuté v kurzoch akcií a analýzy i v tejto forme efektívnosti strácajú svoj význam.

Ak je trh silne efektívny, je zároveň aj stredne silne efektívnym trhom, pretože verejne dostupné informácie sú podmnožinou všetkých dostupných verejných i neverejných informácií.

Alokácia v rôznych krajinách

Alokácia prostredníctvom kanálov je v rôznych krajinách rôzna. Dominantné v Európe sú sprostredkovateľské finančné trhy (bankové trhy), privátne trhy začali vznikať až v 2. polovici 80. rokov. V USA a v Japonsku sú dôležité privátne finančné trhy.

Privátny trh SR a ČR – finančné prostriedky alokované bankami, ale privatizácia prispela k alokácii prostredníctvom privátnych finančných trhov.

Privátne finančné trhy predstavujú trhy cenných papierov.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • ARLT, J., ARLTOVÁ, M.: Finanční časové řady. První vydání. Grada Publishing, Praha, 2003. 220 s. ISBN 80-247-0330-0.
  • ARLT, J.: Moderní metody modelování ekonomických časových řad. První vydání, Grada Publishing, Praha, 1999. 312 s. ISBN 80-7169-539-4.
  • BENEŠ, V.,MUSÍLEK, P.: Burzy a burzovní obchody. Druhé vydání. Informatorium, Praha, 1992. 252 s. ISBN 80-85427-25-7.
  • BIKÁR, M. et al. 2012. Finančné investície. Bratislava : EKONÓM, 2012. 190 s. ISBN 978-80-225-3444-4.
  • HRVOĽOVÁ, B. et al. 2006. Cena a hodnoty akcií. Bratislava : Ekonóm, 2006. 117 s. ISBN: 978-80-2252-747-7.
  • CHAJDIAK, J.; RUBLÍKOVÁ, E.; GUDÁBA, M.,: Štatistické metódy v praxi. STATIS, Bratislava, 1994. 309 s. ISBN 80-85659-02-6.
  • CHOVANCOVÁ, B. et al. 2006. Finančný trh. Bratislava : IURA EDITION, 2006. 611 s. ISBN 80-80780-89-7
  • JÍLEK, J.: Finanční trhy. První vydání. Grada Publishing, Praha, 1997. 528 s. ISBN 80-7169-453-3.
  • LIŠKA, V., GAZDA, J.: Kapitálové trhy a kolektivní investování. První vydání. Professional Publishing, Praha, 2004. 525 s. ISBN 80-86419-63-0.
  • MISHKIN, Frederic S. 2006. The economics of money, banking, and financial markets. 7th ed. update. Boston : Pearson/Addison-Wesley, 2006. 698 s. ISBN 03- 213-3185-0.
  • MLYNAROVIČ, V. 2001. Finančné investovanie – teória a aplikácie. Bratislava : IURA Edition, 2001. 293 s., ISBN 80-89047-16-5.
  • MUSÍLEK, P.: Trhy cenných papírů. První vydání, Ekopress, Praha, 2002. 459 s. ISBN 80-86119-55-6.
  • PAVLÁT, V., a kol.: Kapitálové trhy. První vydání. Professional publishing, Praha, 2003. 296 s. ISBN-80-86419-33-9
  • REVENDA, P. et al. 2002. Peněžní ekonomie a bankovnictví. Praha : Management Press, 2002. 634 s. ISBN 80-7261-031-7.
  • SCOTT, L. D. 2004. David scott s Guide to Investing In Mutual Funds. New York : Houghton Mifflin Company, 2004. 176s. ISBN 978-0-618-35328-6
  • SHARPE. W. F. – ALEXANDER. G. J. 1994. Investice. Praha :VICTORIA Publishing, a. s., 1994. 810 s., ISBN 80-85605-47-3.
  • ŠEVČÍK, A., FUCHS, D., GABRIEL, M.: Finanční trhy. První vydání, 2001. 149 s. ISBN 80-210-2692-0
  • ŠÍBL, R.: Efektivnost kapitálových trhů. První vydání, MU, Brno, 2005. 84 s.
  • VESELÁ, J.: Analýza trhu cenných papírů, I. díl. Druhé vydání, VŠE, Praha, 1999. 522 s. ISBN 80-7079-563-8
  • ZEDNÍK, J.: Možnosti použití deterministických a stochastických modelů ekonomických časových řad pro testování efektivnosti akciového trhu v ČR. První vydání, VŠE, Praha, 2003. 107 s.

Pridaj komentár