Paretovo pravidlo 80:20

Paretovo pravidlo, Paretovo optimum alebo Paretov princíp 80:20 by mali a môžu využívať inteligentní ľudia v každodennom živote, mala by ho vyžívať každá organizácia, každé sociálne i spoločenské zoskupenie. Jednotlivcom i skupinám môže toto pravidlo pomôcť dosiahnuť omnoho viac pri omnoho menšom úsilí. Môže zvýšiť efektívnosť a spokojnosť. Môže znásobiť ziskovosť spoločností a efektivitu každej organizácie. Pravidlo 80:20 zostavil taliansky ekonóm, sociológ, filozof a politológ, profesor na univerzite v Lausanne (Lausanská škola) Vilfredo Frederico Damaso Pareto (Vilfredo Pareto), ktorý tvrdí a dokazuje, že menšina príčin, vstupov či úsilia obvykle vedie k väčšine výsledkov, výstupov či prospechu.

Pravidlo 80:20 tvrdí, že existuje vnútorne daná nerovnováha medzi príčinami a výsledkami, vstupmi a výstupmi, úsilím a odmenou. Zvyčajne sa príčiny, vstupy či úsilie delí na dve kategórie:

  • väčšina, ktorá ma malý vplyv,
  • menšina, ktorá ma veľký vplyv. (Koch, 2008, s.17)

Výsledky, výstupy či odmeny obyčajne vychádzajú iba z malej časti príčin, vstupov či úsilia, ktoré sú na vytvorenie takých výsledkov, výstupov či odmien zamerané. Vzťah medzi príčinami, vstupmi a úsilím na jednej strane a výsledky, výstupy či odmenami na druhej strane je v nerovnováhe. Keď sa táto nerovnováha vyjadrí aritmeticky, je vhodným meradlom pre vyjadrenie tejto nerovnováhy pomer 80:20 – 80 percent výsledkov, výstupov či odmien vzniká z iba 20 percent príčin, vstupov či úsilia. (Koch, 2008, s. 31)

Toto pravidlo sa zvyčajne používa preto, aby sa zmenil pomer príčin a výsledkov lepšie využil. Môže byť použité v takmer každej oblasti činnosti k vylepšeniu celkovej stratégie a finančných výsledkov. (Koch, 2008, s. 112)

Metóda ABC

Metóda ABC je jednoduchá a pri vhodnom uplatnení veľmi efektívna racionalizačná metóda. Jej podstata spočíva v rozčlenení prvkov určitého súboru na tri skupiny podľa miery, ktorou sa prvky podieľajú na celkovom objeme zvoleného kvantitatívneho znaku. Jednotlivé skupiny prvkov sú spravidla označované písmenami A,B, C.

Do skupiny A je zaradený relatívne malý počet prvkov s vysokým podielom na celkovej hodnote, podiel prvkov B odpovedá jeho počtu a do skupiny C sú zaradené ostávajúce prvky súboru s malým po-dielom na celkovej hodnote. Skupina C býva najpočetnejšia. So súbormi tohto typu sa možno stretnúť veľmi často. Napríklad v riadení strojárenskej výroby sú typickým príkladom takýchto súborov súbory zásob, spotreby materiálu a výrobných položiek (súčastí). Analýzy týchto súborov ukazujú, že napríklad u typických strojárenských podnikoch 2 – 5 % materiálových položiek skupiny A spravidla predstavuje až 80 % celkovej hodnoty materiálovej spotreby, 15 položiek skupiny B sa podiel asi 15 % na celkovej hodnote a na zostávajúcich 80 % položiek pripadá asi 5 % z celkovej hodnoty spotreby materiálu. (Keřkovský a Valsa, 2012, s. 88)

Podobná situácia väčšinou nastáva aj pri súbore výrobných položiek usporiadaného z hľa-diska viazanosti obežných prostriedkov. Pomerne malý počet položiek, tvoriacich skupinu A, prípadne B, ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom rozpracovanú výrobu. Práve týmto skupinám výrobných položiek je venovaná pozornosť v tzv. diferencovanom riadení. Jeho podstata spočíva v tom, že jednotlivým skupinám výrobných položiek je venovaná pozornosť, ktorá je úmerná ich podielu na celkovej hodnote rozpracovanej výroby.

Ak chce potom podnik účinne ovplyvňovať náklady optimalizácie výrobných dávok, je nutné venovať pozornosť predovšetkým rozhodujúcim položkám skupiny A, prípadne B. V ich prípade by mala byť uplatňovaná optimalizácia výrobných dávok. V prípade skupiny C, ktoré hodnotu rozpracovanej výroby ovplyvňujú len nevýznamne, je takáto optimalizácia zbytočná. V ich prípade postačí uplatniť napríklad jednoduchú kapacitnú metódu stanovenie veľkosti výrobnej dávky. (Keřkovský a Valsa, 2012, s. 88)


Pridaj komentár