( misha1804,  0)

Finančný trh

Finančný trh

Pri charakterizovaní finančného trhu sa stretávame s viacerými definíciami. Finančný trh môžeme popísať ako miesto na trhu, kde sa stretáva ponuka a dopyt po finančných prostriedkoch.

Podľa Bajus-Vravec, 2010 je definovaný finančný trh nasledovne: „ Finančný trh je jedným z komplexov trhu, ktoré sa v rámci trhovej ekonomiky rozlišujú. V trhovej ekonomike sa finančný trh pokladá za vrchol ostatných trhov. Na rozdiel od iných trhov je to univerzálny trh. Jeho zdroje a prostriedky možno využiť vo všetkých oblastiach.“ (BAJUS, R. – VRAVEC,J. 2010 s.306)

Finančný trh predstavuje miesto, kde sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor odlišných ekonomických subjektov a  dopyt po týchto prostriedkoch zo strany rozdielnych ekonomických subjektov, ktoré využívajú tieto prostriedky ako investície. Finančný trh podporuje rozvoj ekonomiky a je jej zrkadlom ak efektívne funguje.

Mechanizmus fungovania finančného trhu

Finančný trh a jeho mechanizmus fungovania je založený na trhových princípoch, ktoré zabezpečujú stretávanie ponuky a dopytu, výsledkom čoho je rovnovážna cena finančných nástrojov a služieb.

Finančný trh iným spôsobom definuje napríklad V. Beneš a P. Musílek (1991) takto:„na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, utvára sa jeho cena, za ktorú sú subjekty finančného trhu ochotné uskutočňovať finančné operácie a transakcie. Finančný trh presnejšie vyjadruje jednotu dlhodobých a krátkodobých transakcií v reprodukčnom procese modernej ekonomiky.“ ( BENEŠ,V. –MUSÍLEK, P, 1991, s.12)

História finančných trhov

Začiatky fungovania finančného trhu sa datujú na 30. roky 20-teho storočia a sú spojené s liberalizáciou. V tomto období sa začalo pristupovať k postupnej regulácií finančných trhov, ktorá prišla hlavne zo strany štátu prostredníctvom právnych noriem, pričom sa proces regulácie ukončil v 60.rokoch. Hlavným cieľom finančného trhu je dosiahnuť taký stav, pri ktorom sa dosiahne optimálna alokácia finančných zdrojov v ekonomike, a to formou poskytovania úverov. (CHOVANCOVÁ a kol.2002)

Finančný trh ako systém vzťahov

Finančný trh môžeme charakterizovať aj ako systém vzťahov, nástrojov, inštitúcií, pomocou ktorých dochádza k alokácií, sústredeniu a prerozdeľovania dočasne voľných finančných zdrojov jednotlivých subjektov na báze pôsobenia ponuky a dopytu. Pôsobenie finančného trhu vplýva na cenu zdrojov, ktorá je vyjadrená kurzom finančného nástroja, pričom ten ovplyvňuje úroková miera. Voľné finančné zdroje sa umiestňujú na finančný trh, aby sa zhodnotili maximálne pokiaľ ponuka a dopyt pôsobia bez bariér. ( CHOVANCOVÁ a kol., 2002)

Bajus et al,(2011 s.46) definoval: „ Finančný trh je trhom, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov uskutočňujú pohyby krátkodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi v národnom i medzinárodnom meradle.“ ( BAJUS, R. et. al. 2011., s.46)

Trh je priestor, v ktorom sa vymieňajú služby, produkty a výsledky jednotlivých subjektov nazývané ako tovary. V skratke povedané, trh môžeme charakterizovať aj ako súhrn mechanizmov, foriem, nástrojov a vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú. Trh môžeme charakterizovať aj ako mechanizmus pri ktorom, alebo pomocou ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú a stanovujú cenu za určité množstvo tovaru. (HORVÁTHOVÁ, E. 2009)

Trhový mechanizmus

Trh funguje na základe trhového mechanizmu, ktorý môžeme opísať ako formu organizácie ekonomiky, kde vstupujú podniky a spotrebitelia vzájomných vzťahov na trhu, aby vyriešili tri základné problémy:

  • Čo vyrábať,
  • Ako vyrábať,
  • Pre koho vyrábať.

Princípy trhového mechanizmu

Pri trhovom mechanizme hovoríme o týchto princípoch:

  • Princíp substitúcie – základom je, že každý tovar sa dá nahradiť iným tovarom, ktorý uspokojí dopyt po danom tovare,
  • Princíp pomernej výhody – dodávateľ sa pri tomto princípe orientuje hlavne do oblastí, kde majú pomernú výhodu dosiahnuť vyšší zisk, spočíva to v princípe nižšie náklady, vyššie ceny,
  • Princíp rovnováhy ponuky a dopytu – patrí medzi základné kategórie trhového mechanizmu. ( KOVÁČ, M., SABADKA,D., KOVÁČOVÁ, Ľ., 2003)

Funkcie finančného trhu

  • Funkcia likvidity – bohatstvo je vo forme finančných nástrojov a možno ho rýchlo vymeniť za hotovosť s malým rizikom straty,
  • Funkcia zabezpečenia bohatstva – na finančnom trhu je veľká ponuka možností uchovania bohatstva, môžeme to charakterizovať aj ako hodnoty, pri investovaní do vecí ako sú napríklad autá hodnota vecí klesá, napríklad pri cenných papieroch sa naopak hodnota zvyšuje,
  • Funkcia depozitná – pri tejto funkcii finančný trh prostredníctvom inštitúcií vytvára priestor pre úspory a ich uloženie do málo riskantných projektoch,
  • Funkcia úverová – táto funkcia vyjadruje úlohu finančného trhu pri poskytovaní úverov, pre financovanie investičných výdajov a spotreby. Úlohou funkcie je umiestňovať prostriedky hlavne tam, kde ich je najviac potreba,
  • Funkcia platobná – vybudovaný mechanizmus na finančnom trhu pre realizáciu platieb,
  • Funkcia politická – vláda realizuje svoju politiku prostredníctvom hlavného kanála, ktorým je finančný trh. Vláda spolu s centrálnymi bankami realizuje hospodársku a menovú politiku štátu,
  • Funkcia ochrany proti riziku –Proti riziku finančný trh ponúka firmám, obyvateľstvu ako i vládam ochranu v podobe poistných zmlúv, ako sú majetkové, životné, zdravotné,
  • Funkcia alokačná – základom je zabezpečenie voľných peňazí z prebytkových na určitý príjem. Zabezpečuje premenu bežného príjmu na budúci príjem, jej úlohou je efektívne umiestňovanie voľných financií do tých investícií, ktoré umožnia vyrábať tovary a poskytovať služby, po ktorých je dopyt a prinesú ekonomický úžitok,
  • Funkcia akumulačná – zabezpečuje voľné peniaze z prebytkových zdrojov, táto funkcia zabezpečuje uchovanie kúpnej sily peňazí a určitý príjem, zabezpečuje premenu bežného príjmu na budúci príjem,
  • Funkcia cenotvorná – pri tejto funkcii sa vytvára objektívna cena tam, kde sa stretáva dopyt a ponuka,
  • Funkcia platobná – predstavuje vykonávanie platieb za služby a tovary,
  • Funkcia selekčná – urýchľuje zánik neperspektívnych firiem a podporuje perspektívne firmy,
  • Funkcia prerozdeľovacia – zabezpečuje likviditu cenných papierov a mení vlastnícke práva finančných zdrojov,
  • Funkcia ochrany investorov – v prípade tejto funkcie ide o ochranu investorov prostredníctvom vytvárania portfólií a poisťovní. ( LÍŠKA, V., GAZDA, J,2004)

Členenie finančného trhu z časového hľadiska

Hlavnou úlohou finančného trhu je presúvať finančné prostriedky od subjektov, ktorí ich majú prebytok, k subjektom s ich nedostatkom. Medzi najčastejšie používané členenie finančného trhu patrí delenie z časového hľadiska, na:

  • peňažný trh
  • kapitálový trh.

Peňažný trh

Peňažný trh chápeme ako trh s krátkodobými úvermi, finančnými dokumentmi, ktoré majú splatnosť menej ako jeden rok. Tento trh existuje len základe toho, že väčšina subjektov pôsobiacich na tomto trhu má svoje príjmy a výdavky v rovnováhe.

Kapitálové trhy

Kapitálové trhy sú stanovené na financovanie dlhodobých investícií zo strany domácností, podnikateľov a vlády. Sú tu teda umiestnené dlhodobé cenné papiere a úvery. Účastníkmi kapitálového trhu sú hlavne investičné a hypotekárne banky, subjekty kolektívneho investovania, obchodníci s cennými papiermi, burzy cenných papierov, penzijné fondy, poisťovne, podnikatelia, ale aj domácnosti, ktoré časť svojich úspor presúvajú na kapitálový trh.

Primárny a sekundárny finančný trh

Ďalej možno finančný trh rozdeliť na primárny a sekundárny trh, kde primárny trh je určený na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov, ktoré sú na trhu prvýkrát a sekundárny trh kde sa predávajú už predtým emitované cenné papiere. Sekundárne trhy sa môžu organizovať ako burzy alebo voľne prístupné sekundárne trhy (over–the–counter market OTC), na ktorých sú rozmiestnení obchodníci (dealeri) vybavení základnou zásobou cenných papierov a sú v „pohotovosti“ predávať a kupovať každému, kto príjme ich cenu.

Termínované, promptné a opčné finančné trhy

Stretávame sa taktiež s delením finančných trhov na termínované – dodávkové, promptné a opčné trhy. Termínované – dodávkové trhy sú určené na obchodovanie s kontraktmi pre dodanie finančných nástrojov v ďalšom období teda budúcnosti, kde hlavým cieľom je znižovať riziko. Na promptných trhoch sa obchoduje s cennými papiermi s okamžitým doručením, zvyčajne jeden až dva pracovné dni. Opčné trhy umožňujú investorom znižovať riziko nepriaznivých zmien v cenách cenných papierov.

Finančný trh podľa predmetu

Podľa predmetu finančný trh členíme na

  • peňažný trh
  • kapitálový trh
  • devízový trh
  • poistný trh
  • trh zlata a drahých kovov

Peňažný trh

Peňažný trh predstavuje hlavne krátkodobé transakcie s peniazmi a krátkodobými finančnými nástrojmi. Na kapitálovom trhu sa reprezentujú dlhodobé investície a s tým spojené finančné nástroje.

Devízový trh

Devízový trh je miestom, na ktorom sa stretávajú ponuka zahraničných mien a peňažných nástrojov denominovaných v zahraničných menách s dopytom po nich a kde sa tvorí cena jednotlivých mien, teda devízový kurz. Devízový kurz môžeme formulovať ako cenu peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrenú v peňažných jednotkách iných krajín. Je ovplyvnený rôznymi činiteľmi ako napríklad úrokové miery, zmeny miery rastu peňažnej zásoby, inflácia, clá a kvóty, produktivita práce, cenové hladiny v štátoch a pod.

Trh zlata a drahých kovov

Na trhu zlata a drahých kovov sa obchoduje najmä so zlatom a menej so striebrom a s platinou. Zlato a striebro tvoria jediné peniaze, ktoré nie sú kontrolované vládami štátov. Hodnota zlata nie je závislá od legislatívnych noriem a jeho akceptovateľnosť hodnoty si nevyžaduje ochranu. Zlato prestalo byť svetovými peniazmi, keď Spojené štáty americké zrušili vymeniteľnosť dolára za zlato a medzinárodný menový fond vyradil zlato z medzinárodného menového systému. Dnes môžeme povedať, že zlato tvorí súčasť menových rezerv spolu s dolármi a eurami. Vyskytuje sa najmä v rukách subjektov voľného trhu a používa sa na rovnováhu salda platobnej bilancie. Obchodovanie sa koncentruje vo veľkých finančných centrách, pričom sa stanovuje aj jeho cena a to v Londýne, Frankfurte nad Mohanom, Tokiu a New Yorku.

Poistný trh

Poistný trh je trh, kde sa stretáva ponuka a dopyt po poistnej ochrane, cenou na poistnom trhu je poistné. Hlavným predmetom obchodovania na poistnom trhu je poistenie a zaistenie. Osobitosťou tohto trhu je, že je tu podmienená návratnosť (ak sa splní určitá podmienka, poistná udalosť) a neekvivalentnosť (výška vyplatenej sumy v prípade vzniku poistnej udalosti nezodpovedá tomu, čo poistný subjekt zaplatil vo forme poistného).  V súčasnosti poisťovne vstupujú na kapitálový a peňažný trh, čím sa stráca rozdiel medzi poistným, peňažným a kapitálovým trhom, kde sú nástroje týchto trhov často priraďované k nástrojom kapitálového či peňažného trhu.

Finančné trhy z teritoriálneho hľadiska

Z teritoriálneho hľadiska môžeme finančný trh rozčleniť na národný trh, ktorý vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov a medzinárodný trh, ktorý vyjadruje kontinuitu vnútorných trhov niekoľkých krajín.

Autor: misha1804

Tento príspevok bol vytvorený 30.10.2015 a aktualizovaný 7.10.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora misha1804.


Zdroje a literatúra

  • BAJUS, R. et. al. 2011, Manažment portfólia cenných papierov a analýza investícií. Bratislava: Iura Edition. 2011.306.s. ISBN 978-80-8078-438-6
  • BAJUS, R. – VRAVEC,J. 2010, Finančný trh –študijný materiál pre dištančné vzdelanie. Košice. EFK TU, 2010. ISBN 978-80-8073-902-7
  • BENEŠ,V. –MUSÍLEK, P. : Burzy a burzovní obchody. Praha: Informatórium, 1991
  • CHOVANCOVÁ a kol.2002, Finančný trh- Nástroje ,transakcie, inštitúcii. Bratislava: Euronion, 2002 14.100-103,s. ISBN 80-88984-31-9
  • CHOVANCOVÁ B., JANKOVSKÁ A., KOTLEBOVÁ J., ŠTURC B. 2002. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. II. prepracované vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo EUROUNION, 2002. 584 strán. ISBN 80-88984-31-9
  • CHOVANCOVÁ B. a kolektív. 2006. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. Prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo IURA EDITION, 2006. 611 strán. ISBN 80-8078-089-7
  • HOLUB D. 2010. Právo cenných papierov a burzové právo. Druhé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2010. 202 strán. ISBN 978-80-225-2942-6
  • HORVÁTHOVÁ, E. 2009. Bankovníctvo. Žilina: GEORG Žilina, 2009.318 s. ISBN 9788089401-03-1.
  • KOVÁČ, M., SABADKA,D., KOVÁČOVÁ, Ľ., 2003, Základy malého podnikania. Košice: TUv Košiciach,SjF, Ústav technológií a manažmentu Inovačné centrum AV, 2003
  • LÍŠKA, V., GAZDA, J. : Kapitálové trhy a kolektívní investovaní. Praha: Professional Publishing, 2004. ISBN 80-86419-63-0, 53 s.
  • MUSÍLEK P. 2011. Trhy cenných papírů. Druhé vydání. Praha : Vydavatel: EKOPRESS, 2011. 520 str. ISBN 978-80-86929-70-5
  • NÝVLTOVÁ R., REŽŇÁKOVÁ M. 2007. Medzinárodní kapitálové trhy – zdroj financování. První vydání. Praha : Vydala GRADA Publishing, 2007. 224 str. ISBN 978-80-247-1922-1
  • PAVLÁT V. a kolektív. 2003. Kapitálové trhy. První vydání. Praha: Vydavatel: Professional Publishing, 2003. 296 stran. ISBN 80-864-19-33-9
  • REVENDA, Z. a kolektív. 2004. Peněžní ekonomie a bankovnictví. 3. vydání. Praha : Management Press, 2004. 634 strán. ISBN 80-7261-031-7
  • SVOBODA, M. 2004. Jak investovat aneb anatomie burzovních lží. Computer Press 2004, ISBN 80-251-0142-8
  • ŠLOSÁROVÁ A., ŠLOSÁR R. 2006. Cenné papiere a podiely v účtovníctve podnikateľov. Prvé vydanie. Bratislava : Vydané v edícii EKONÓMIA, IURA EDITION, 2006. 118 str. ISBN 80-8078-125-7

Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.