(lucifuk,  0)

Peniaze, finančný trh a kapitálový trh

Peniaze považujeme za tovar, ktorý slúži ako všeobecný výmenný prostriedok a ním je vyjadrená hodnota všetkých tovarov.

Funkcie peňazí

  • funkcia sprostredkovateľa výmeny: peniaze sprostredkúvajú výmenu tovaru, kúpu a predaj. Predpokladom plnenia tejto funkcie je: trvanlivosť, prenositeľnosť, deliteľnosť
  • funkcia uchovávateľa hodnôt: umožňuje subjektom odloženie zamýšľanej kúpy na výhodnejší čas tým, že poskytuje možnosť vytvárania zásoby kúpnej sily
  • funkcia zúčtovacej jednotky: hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cenou tovaru
  • funkcia meradla odloženej platby: niektoré transakcie prebiehajú na báze úveru a pôžičiek

Vývoj peňazí

  1. naturálna výmena – výmena tovaru za tovar
  2. tovarové peniaze – kožušiny, plátno – odvodené slovo platiť, platidlo
  3. kovové peniaze – mince z drahých kovov (zlato, striebro)
  4. papierové peniaze – používame dodnes
  5. elektronické peniaze

Súčasné formy peňazí

  1. drobné kovové mince
  2. papierové peniaze – bankovky
  3. bankové (depozitné) peniaze – vklady bez výpovednej lehoty, šeky
  4. kvázipeniaze – termínované vklady, cenné papiere
  5. elektronické peniaze – internet banking, mobil banking, úverové karty

Drobné kovové mince + papierové peniaze = obeživo

Kvantitatívna teória peňazí

  • kvantitatívnu teóriu peňazí presadzovala klasická ekonómia
  • dospeli k názoru, že ceny v ekonomike sú závislé od rastu množstva peňazí a naopak
  • vymysleli rovnicu výmeny M.V=P.Q, ktorá udáva priamo úmerný vzťah medzi cenou a množstvom tovaru
  • M je množstvo peňazí v obehu, V je rýchlosť obehu peňazí, P je priemerná úroveň cien a Q je celkový národný produkt (HDP, HNP)
  • rovnica vyjadruje, že ak rastú ceny, rastie aj množstvo peňazí v obehu a naopak

Keynesova teória peňazí

Keynesova teória peňazí spochybnila kvantitatívnu teóriu a množstvo peňazí v obehu je podľa nej závislé od úrokovej miery. Vymyslel teóriu referencie likvidity ktorou vysvetľuje motívy držby peňazí u ekonomických subjektov:

  • motív obehu
  • motív opatrnosti
  • špekulačný motív

Motív obehu u domácností skúmal motív dôchodkový a u podnikov motív transakčný. Motív opatrnosti predstavuje u subjektov zabezpečiť si peňažnú zásobu, ktorá musí byť tým vyššia, čím vyššia spotreba. Motív špekulačný súvisí s výškou úrokovej sadzby.

Monetaristická teória peňazí

Monetaristická teória peňazí upriamuje pozornosť na peňažné agregáty. Peňažné agregáty sú ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa meria množstvo peňazí v obehu v danej ekonomike

Likvidita je schopnosť ľahko premeniť hospodárske prostriedky na peňažné prostriedky. Majetok podniku je likvidný, ak je ľahko speňažiteľný. Likvidita jednotlivých foriem peňazí je rôzna a ich rozlišovanie umožňuje vyjadrovať ponuku peňazí pomocou peňažných agregátov. Miera likvidity je schopnosť pohotovo uskutočniť platobnú operáciu.

Peňažné agregáty

Hlavné peňažné agregáty su M1 a M2, prípadne M3:

  • M1– predstavuje najlikvidnejšiu formu peňazí, peniaze používané na nákup a predaj vecí, ktoré možno v každom okamihu použiť na platbu
  • M2 – sa nazýva kvázipeniaze – tvoria ho termínované vklady, sporenie, peňažné prostriedky nemožno použiť na okamžité platby
  • M2= M1+termínované vklady
  • M3 – tvoria najmenej likvidné aktíva, patria sem cenné papiere, typy sporení
  • M3= M2+ cenné papiere

Finančný systém

Predstavuje súbor trhov, inštitúcií a regulácií, pomocou ktorých sú poskytované finančné transakcie v národnom i medzinárodnom meradle. Finančný systém má tieto zložky:

  • finančné trhy
  • finanční sprostredkovatelia
  • finančné nástroje
  • finančné transakcie

Finančný trh – je trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú prelievanie krátkodobého, dlhodobého a strednodobého kapitálu, medzi jednotlivými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle.

Funkcie finančného trhu

  • akumulačná – zhromažďovanie – mobilizuje peňažné prostriedky zo všetkých zdrojov
  • alokačná – rozmiestňuje peňažné prostriedky do oblasti reálneho kapitálu
  • selekčná – robí výber medzi subjektami

Na finančnom trhu sa sústreďuje dopyt a ponuka po:

  • peňažnom kapitále
  • platobných prostriedkoch
  • cenných papieroch
  • devízach
  • drahých kovov
  • poistnej ochrane

Účastníci finančného trhu

  • majitelia úspor – veritelia
  • dlžníci
  • finanční sprostredkovatelia

Finanční sprostredkovatelia zabezpečujú:

  • vzájomné spojenie všetkých ekonomických subjektov
  • uskutočňujú príslušné transakcie
  • vytvárajú vhodné podmienky pre obidve skupiny
  • znižujú informačné a transakčné náklady
  • zvládajú riziko

Výsledkom stretnutia dopytu a ponuky na finančnom trhu je cena, ktorá nadobúda formu:

Spôsoby financovania

Priame financovanie – transakcia sa vykonáva len medzi dlžníkom a veriteľom

  • výhoda – je najjednoduchšia
  • nevýhoda – vznikajú transakčné a informačné náklady

Nepriame financovanie– pomocou sprostredkovateľov. Realizuje sa prostredníctvom :

  • depozitné inštitúcií – komerčné banky, sporiteľne
  • zmluvné inštitúcie – fondy, poisťovne
  • investičné spoločnosti
  • ostatní finanční sprostredkovatelia – finančné spoločnosti a agentúry

Existencia finanačných sprostredkovateľov umožňuje:

  • redukciu rizika: neplnenie záväzku, investovanie do akcií
  • zníženie informačných nákladov
  • zníženie transakčných nákladov
  • operatívnejšie stretávanie dopytu a ponuky na finančnom trhu

Peňažný trh

Na peňažnom trhu sa obchoduje s krátkodobým kapitálom. Účastníci trhu sú komerčné banky, obyvateľstvo, podnikateľský sektor. Operácie realizujú podniky (výplata miezd, odvody), obyvateľstvo (účty, spotrebné úvery) a komerčné banky (peňažné agregáty – likvidita). Pre tento trh je charakteristický vysoký stupeň likvidity a nižšie riziko a nižší výnos.

Kapitálový trh

Na kapitálovom trhu sa obchoduje so strednodobým a dlhodobým kapitálom, obchodujú na ňom investori, preto mu hovoríme aj investičný trh. Účastníci finančného trhu sú rovnakí ako pri peňažnom trhu, navyše tu vystupuje štát, národné a medzinárodné inštitúcie.

Nástroje kapitálového trhu

  • strednodobé a dlhodobé cenné papiere: majetkové alebo úverové
  • strednodobé a dlhodobé úvery: hypotekárne a stavebné úvery
  • finančný lízing: osobitné formy úverov
  • deriváty: sú to finančné zmluvy, ktorých hodnota je odvodená od dlhopisov, akcií

Výnosy na kapitálovom trhu majú podoby úroku, dividendy, podiely na zisku , prémie a pod. Na kapitálovom trhu sa vyvíjajú kurzy cenných papierov.

Trh zahraničného kapitálu

  • devízový trh – devízové transakcie – jedná sa o nákup alebo predaj jednej národnej meny za inú
  • trh drahých kovov

Fungujú ako veľkoobchodný trh (vláda a iné spoločnosti nakupujú zahraničnú menu) ale aj ako maloobchodný trh.

Medzinárodný finančný trh

Špecializuje sa na transakcie s pôžičkovým kapitálom euromeny

Dopyt po peniazoch

Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny a úrokovej miery. Ponuka peňazí predstavuje množstvo peňazí v obehu , závisí od rozhodnutia centrálnej banky. Pri vyššej úrokovej miere ponuka peňazí prevyšuje dopyt a vyvoláva to tlak na znižovanie úrokovej miery.

Multiplikátor ponuky peňazí alebo bankových peňazí- slúži na znásobovanie ponuky peňazí pri ktorej sa odvádza povinná miera rezerv do centrálnej banky. Depozitá – D sú depozitá,  1/r – multiplikátor, R – rezervy

Expanzia bankových peňazí predstavuje rozširovanie ponuky peňazí na trhu prostredníctvom multiplikácie.

Kontrakcia bankových peňazí znamená úbytok vkladov a obmedzené úverové možnosti

Vrtuľníkové peniaze

Vrtuľníkové peniaze predstavujú expanzívnu fiškálnu politiku, ktorá je financovaná zvýšením peňažnej zásoby v ekonomike. Vrtuľníkové peniaze predstavujú ekonomický model, pri ktorom centrálne banky distribuujú (rozdávajú) peniaze priamo fyzickým osobám (ľuďom). Cieľom vrtuľníkových peňazí je oživiť hospodárstvo, ktoré sa rúti do ekonomickej krízy, alebo sa v nej už nachádza.


Zdroje a literatúra

  • DAVIES, Glyn. A history of money: form ancient times to the present day. 1vyd. Cardiff: University of Wales Press, 2002, xix, 720 s. ISBN 0708317731.
  • EINZIG, Paul. Primitive money in its ethnological, historical and economical aspects, 2.vyd. Oxford : Pergamon, 1966. xvii, 557 s. ISBN 978-0080116792.
  • INGHAM, Geoffrey. Babylonian madness: on the historical and sociological origins of Money. In Whats Money edited by John Smithin. 1. vyd. New York: Routledge, 2006. 288 s. ISBN 978-0-415-40707-6.
  • INGHAM, Geoffrey. The nature of money. 1. Vyd. Cambridge: Polity Press Ltd., 2004. 254 s. ISBN: 0-7456-0997-X.
  • INGHAM, Geoffrey. Concepts of money. 1. Vyd. Glos: Edward Elgar Publishing Limited, 2005, 617 s. ISBN 1 84376 590 X.
  • KEYNES, J.M. The classification of money and Bank money, In The Collected Writings of John Maynard Keynes, Volume V: A tretise on Money in Two volumes, 1. The Pure theory of money, kapitola 1 a 2, Londýn: Macmillan and St. Martins Press for the Royal Economic society, 252 s. ISBN: 978-1107655065.
  • MENŠÍK, Josef. Peníze a peněžní politika. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2005a, 132 s. ISBN 8021036427.
  • MENŠÍK, Josef. Peníze a kapitál. 2005b, 145 l., dizertačná práca.
  • SMITHIN, John. What’s money?, 1.vyd. New York: Routledge, 2006. 288 s. ISBN 978-0-415-40707-6.

Pridaj komentár