(EuroEkonóm.sk,  0)

Milton Friedman a vrtuľníkové peniaze

Vrtuľníkové peniaze predstavujú expanzívnu fiškálnu politiku, ktorá je financovaná zvýšením peňažnej zásoby v ekonomike. Vrtuľníkové peniaze predstavujú ekonomický model, pri ktorom centrálne banky distribuujú (rozdávajú) peniaze priamo fyzickým osobám (ľuďom). Cieľom vrtuľníkových peňazí je oživiť hospodárstvo, ktoré sa rúti do ekonomickej krízy, alebo sa v nej už nachádza.

Teória vrtuľníkových peňazí

Opakované zvyšovanie ponuky peňazí na trhu nafúkne finančné bubliny bez toho, aby ovplyvnilo skutočnú ekonomiku. Preto sa objavila myšlienka, či je možné peniaze distribuovať priamo medzi domácnosti.

Myšlienku teórie vrtuľníkových peňazí prvýkrát predložil neokonzervatívny ekonóm Milton Friedman v roku 1969. Vtedy Milton Friedman (ktorý btw. v roku 1976 získal Nobelovu cenu za ekonómiu) prvýkrát uviedol pojem vrtuľníkové peniaze. Prirovnal tak efekty monetárnej expanzie ku hromadnému zhadzovaniu peňazí z helikoptéry.

Ako fungujú vrtuľníkové peniaze?

Milton Friedman vo svojom diele Optimálne množstvo peňazí (The Optimum Quantity of Money) uvádza príklad v ktorom vrtuľník preletí nad určitým územím a zhodí 1 000 dolárov (helicopter drop). Ľudia ich samozrejme rýchlo pozbierajú. Predpokladá, že všetci sú presvedčení, že ide o jedinečnú udalosť, ktorá sa už nikdy nestane. A potom vysvetľuje, ako môžu tieto peniaze pomôcť oživiť hospodárstvo.

Termín označovaný ako helicopter drop (zhadzovanie peňazí z vrtuľníka) je väčšinou metaforou pre nekonvenčné opatrenia zamerané na naštartovanie ekonomiky počas deflačných období. Tým sa myslí zvýšenie výdavkov alebo zníženie daní, ale vyžaduje si to tlačenie veľkého množstva bankoviek a ich distribúciu verejnosti s cieľom stimulovať hospodárstvo.

Helicopter Ben

Myšlienku Friedmana neočakávane podporil začiatkom tohto storočia Ben Bernanke. Neskôr predseda Rady guvernérov Federálnej rezervy USA (FED). V roku 2002 predniesol prejav, v ktorom uviedol, že vrtuľníkové peniaze môžu byť cenným nástrojom a v extrémnych podmienkach môžu byť takéto programy tou najlepšou dostupnou alternatívou.

Bernankeho odkaz na helicopter drop sa vyskytol v prejave, ktorý predniesol Klubu národných ekonómov, o opatreniach, ktoré by sa mohli použiť na boj proti deflácii. V tomto príhovore Bernanke definoval defláciu ako vedľajší účinok kolapsu agregátneho dopytu alebo také prudké zníženie spotrebiteľských výdavkov, že výrobcovia by museli neustále hľadať kupujúcich, aby znížili ceny. Uviedol tiež, že účinnosť politiky proti deflácii by sa mohla zvýšiť spoluprácou medzi menovými a fiškálnymi orgánmi, a uviedol, že daňové škrty v širokom rozsahu sa označujú ako v podstate rovnocenné so slávnym zhadzovaním peňazí z helikoptéry Miltona Friedmana.

Odvtedy ho kritici nazývajú Helicopter Ben.

Hoci Bernankeho kritici následne použili tento odkaz na znevažovanie jeho hospodárskej politiky, boli skutočne umlčaní jeho prísnym zaobchádzaním s americkou ekonomikou počas Veľkej recesie v rokoch 2008 – 2009 a po nej. Voči najväčšej recesii od tridsiatych rokov a americkému hospodárstvu na pokraji katastrofy použil Bernanke niektoré z tých istých metód, ktoré načrtol vo svojom prejave z roku 2002, na boj proti spomaľovaniu, napríklad rozšírenie rozsahu a rozsahu nákupu aktív FEDu.

Nástroje centrálnych bánk v dobe krízy

Po Veľkej hospodárskej kríze v roku 2008 sa centrálne banky pustili do odvážnych experimentov a alternatívnych politík, ako je nakupovanie rôznych dlhopisov, vrátane štátnych dlhopisov v podobe kvantitatívneho uvoľňovania. Niektoré centrálne banky zase zaviedli negatívne (záporné) úrokové miery.

Majú však centrálne banky v prípade nadchádzajúcej krízy či recesie v roku 2020 rozhadzovať peniaze – ako by Friedman povedal – z vrtuľníka? Rozdelenie peňazí priamo medzi domácnosti by mohlo byť pre centrálnych bankárov atraktívnou variantou v prípade ekonomickej recesie.

Klasické kvantitatívne uvoľňovanie má jeden nešvár, a to, že sa peniaze do ekonomiky cez nákupy dlhopisov vôbec nemusia dostať a banky ich môžu zadržať z rôznych dôvodov, i sebeckých. Peniaze z vrtuľníka preskakujú tento krok a dávajú peniaze priamo domácnostiam a tým by sa mala znovu naštartovať ekonomika.

Rozdávanie peňazí – áno či nie?

Vrtuľníkové peniaze sú témou diskusií. Pozrite si dôvody, prečo sa k expanzívnej politike prikláňať a prečo nie.

Argumenty proti

  • zvyšovanie inflácie – centrálna banka stanovuje svoje úrokové sadzby na dosiahnutie cieľov hospodárskeho rastu. Helicopter drop však znamená, že centrálna banka nemôže použiť úrokové sadzby na úhradu akýchkoľvek nákladov, pretože peniaze nie sú spojené s požičanou hodnotou (pôžička). Namiesto toho sa peniaze poskytujú priamo verejnosti. Môže to viesť k nadmernej inflácii a poškodeniu finančných prostriedkov centrálnej banky.
  • devalvácia meny – jedným z hlavných rizík spojených s peniazmi zhadzovanými z vrtuľníka je, že by to mohlo viesť k výraznému znehodnoteniu meny na devízovom trhu. Keď sa tlačí viac peňazí a zvyšuje sa ponuka, hodnota domácej meny by sa mohla výrazne znížiť. Mohlo by to tiež odradiť špekulantov od nákupu meny, pretože je menej pravdepodobné, že budú dobre fungovať.
  • recesia býva krátka, recesia je schumpeterovskou kreatívnou deštrukciou. Staré a neefketívne výrobné procesy sa musia odbúrať a namiesto nich sa musia vystavať nové a efektívnejšie. Je jasné, že tento proces má nejaký náklad. Tento náklad meriame na národných účtoch ako recesiu.
  • diskreditácia centrálnych bánk – centrálne banky presviedčajú ľudí o svojej nezávislosti a o tom, že rozumejú tomu, čo robia. Akonáhle začnú dávať peniaze do vrecka konkrétnym ľuďom, je s týmto presviedčaním koniec na niekoľko generácií. Odtiaľ už je potom len krôčik k tomu, aby si populisti vzali menovú politiku do svojich rúk priamo, čím by centrálne banky stratili svoju nezávislosť.

Argumenty pre

  • eliminuje potrebu spoliehať sa na komplikovaný prenosný mechanizmus, čo umožňuje oveľa ľahšiu komunikáciu s verejnosťou a posilnenie dôvery spotrebiteľov, keď je to najviac potrebné
  • peniaze vrtuľníka sa nespoliehajú na zvýšené pôžičky na podporu hospodárstva, čo znamená, že nevytvárajú ďalší dlh a úrokové sadzby môžu zostať nezmenené. Všeobecne platí, že peniaze zhadzované z helikoptéry podporujú výdavky a hospodársky rast efektívnejšie ako kvantitatívne uvoľňovanie, pretože okamžite zvyšujú agregátny dopyt – dopyt po tovare a službách.
  • kým vládne peňažné poklesy, ktoré pochádzajú z dlhov, nemusia podnietiť spotrebiteľské výdavky, v dôsledku dlhu, ktorý treba splatiť, sa často predpokladá, že peňažné financovanie stimuluje ekonomiku

Príklady vrtuľníkových peňazí

Pozrite si príklady monetárnej expanzie v období krízy, tzv. rozhadzovanie peňazí z vrtuľníka:

  • USA v rámci zákona o ekonomickom stimule z roku 2008 (Economic Stimulous Act) zaručili daňové úľavy pre domácnosti. Preto niektorí považujú vrtuľníkové peniaze za fiškálny stimul na rozdiel od nástroja menovej politiky.
  • V roku 2016 Európska centrálna banka (ECB) spustila program TLTRO (Targeted Long-Term Refinancing Operation), ktorý požičiava peniaze bankám za záporné úrokové sadzby, čo predstavuje prevod peňazí do bánk. Použitie diferencovaných úrokových mier z viazaných rezerv na podporu ziskovosti komerčných bánk vzhľadom na záporné úrokové sadzby otvára ďalší zdroj vrtuľníkových peňazí – aj keď sú sprostredkované bankami.
  • V prípade eurozóny niektorí ekonómovia veria, že používanie TLTRO poskytuje právne a administratívne zabezpečiteľné prostriedky na zavedenie prevodov financií priamo do domácností. Ekonóm Eric Lonergan chcel v roku 2016 rozdávať trvalé pôžičky, ktoré by mohli získať všetci dospelí občania Európy. Túto myšlienku oživila v roku 2019 Frances Coppola, a podporil ju vedec Stanley Fischer či francúzsky ekonóm Jean Pisani-Ferry.
  • V roku 2016 Japonsko zvážovalo použitie peňazí z helikoptéry na pomoc spomaleniu rastu krajiny. Finančné trhy preukázali znepokojenie nad týmto rozhodnutím, pretože účastníci sa obávali hyperinflácie a devalvácie meny. Japonská banka (BoJ) sa preto rozhodla pre alternatívny spôsob zvýšenia peňažnej zásoby. Rozhodla sa pre nákupy štátnych dlhopisov, výdavky na infraštruktúru a platby osobám s nízkym príjmom.
  • Príspevok na ošetrovanie člena rodiny aj pre rodičov, ktorí sú živnostníci (SZČO) – na deti, ktoré nemôžu navštevovať školy a škôlky z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu kvôli epidémii koronavírusu v roku 2020 v Českej republike.

Milton Friedman

Nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman je predstaviteľom klasickej ekonómie a zástancom liberálnej ekonómie. Presadzoval názor, že jedinou spoločenskou zodpovednosťou firmy je uskutočňovať také zodpovedné aktivity, ktoré vedú len k zvyšovaniu zisku.

Friedman považuje za hlavný problém dodatočné náklady vynaložené na koncept CSR, ktoré sa prejavia napríklad nižšími výnosmi, vyššími cenami výrobkov a služieb, alebo napríklad nižšími platmi zamestnancov. V neposlednom rade sa prejavia aj nižšími dividendami akcionárov. Podľa Friedmana, by skutočnosť, že by sa riadiaci pracovníci spoločnosti zameriavali na inú spoločenskú zodpovednosť ako zarobiť čo najviac peňazí pre akcionárov, by mohla zničiť základy slobodnej spoločnosti.


Zdroje a literatúra

  • FRIEDMAN, Milton. Za vším hledej peníze. Vyd. 1. Překlad Josef Šíma. Praha: Grada, 1997. ISBN 80-7169-480-0.
  • GONDA, V.: Peniaze a monetárne teórie, edícia EKONÓMIA, Bratislava 2000, str. 147, ISBN 80-88715-63-6.
  • HLAVATÁ, I.: Menová teória a politika, 1. vydanie, vydal EKONÓM, Bratislava 1996, ISBN 80-225-0802-0.
  • Hlavní ekonom ECB: Vrtulníkové peníze jsou stále ve hře. Roklen24 [online]. 2016 [cit. 2016-04-04]. Dostupné z: http://roklen24.cz/a/i4GaV/hlavni-ekonom-ecbvrtulnikove-penize-jsou-stale-ve-hre
  • HOLMAN, R. 2005. Dějiny ekonomického myšlení. 3. vyd. Praha: C. H. Beck, 539 s. ISBN 80-7179-380-9.
  • JÍLEK, Josef. Peníze a měnová politika. 1. vyd. Praha: Grada, 2004. Finance (Grada). ISBN 80-247-0769-1.
  • JÍLEK, Josef. Finance v globální ekonomice. 1. vyd. Praha: Grada, 2013. Finanční trhy a instituce. ISBN 978-80-247-4516-9.
  • LISÝ, J.: Dejiny ekonomických teórií, 1. vydanie, vydala ELITA, Bratislava 1996, ISBN 80-225-0963-9.
  • REVENDA, Zbyněk. Centrální bankovnictví. 2., rozš. vyd. Praha: Management Press, 2001. ISBN 80-7261-051-1.
  • REJNUŠ, Oldřich. Finanční trhy. 4., aktualiz. a rozš. vyd. Praha: Grada, 2014. Partners. ISBN 978-80-247-3671-6.
  • ROMER, David. Advanced macroeconomics. 4th ed. New York: McGraw-Hill, 2012. ISBN 978-0-07-351137-5.
  • SIRŮČEK, P. 2007. Hospodářské dějiny a ekonomické teorie. 1. vyd. Slaný: Melandrium, 511 s. ISBN 978-80-86175-03-4.
  • SOBEK, O.: Menová teória a politika, 1. vydanie, vydal EKONÓM, Bratislava 1999, ISBN 80-225-1087-4.

Pridaj komentár