Hlavnými predstaviteľmi klasickej ekonómie boli William Petty, Adam Smith a David Ricardo, ktorí sústreďovali svoju pozornosť na tzv. teóriu pracovnej hodnoty. Podľa tejto teórie veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu.

Adam Smith

Adam Smith, predstaviteľ klasickej ekonómie, žil v rokoch 1723-1790, dielo: Úvaha o podstate a pôvode bohatstva národov – Adam Smith je autorom diela Bohatstvo národov. Prínosom tohto diela je prirodzený samoregulujúci systém, ktorý umožňuje funogvanie trhovej ekonomiky v tom prípade, ak je zabezpečená sloboda človeka, vlastníctva a podnikania. Tvrdí, že prirodzený poriadok v trhovom systéme zodpovdá prirodzenej povahe človeka – egoista a teda dosahovanie zisku. Sledovanie individálnych záujmov jednotlivca prispieva k podpore spoločenskýc záujmov. Usmerňovanie ekonomického vývoja prebieha optimálne prostredníctvom tzv. neviditeľnej ruky trhu. Štátne zásahy smerujúce k regulácií ekonomike spravidla nič neriešia, ale len situáciu zhoršujú.

Teórie Adama Smitha

  • teória trhu – základom teórie trhu Adama Smitha je, že všetky ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka, vznikajú samočinne tak, že ľudia sledujú svoj osobný záujem, ktorý je hybnou silou celého ekonomického vývoja spoločnosti
  • neviditeľná ruka trhu – prirodzený poriadok, ktorý sa nastoľuje celkom samočinne a funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu všetci ľudia sledovať svoje vlastné egoistické záujmy
  • slobodná konkurencia – čím slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia, tým väčší bude nielen blahobyt jednotlivcov ale i celej spoločnosti
  • funkcie štátu bez zásahu do ekonomiky – štát má plniť iba 3 funkcie (ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom, udržiavať spravodlivosť vo vnútri krajiny, budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivec, pretože sa nevyplácajú hoci sú spoločensky dôležité)
  • negatívne dôsledky konkurencie – konkurenciou sa postupne vyrovnávajú nielen ponuka a dopyt, ale limituje sa aj zisk, dosahovaný zavedením nových kombinácií výrobných faktorov, negatívne dôsledky konkurencie sa majú zmierňovať nielen etickými, ale aj právnymi normami

David Ricardo

David Ricardo, predstaviteľ klasickej ekonómie, žil v rokoch 1772-1821 – Na učenie Adama Smitha nadviaza D. Ricardo, ktorý rozpracoval teóriu hodnoty. Podľa tejto teórie, veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, ktorej je potrebné vynaložiť na jeho výrobu. Teóriu rozpracoval aj na oblasť medzinárodného obchodu a vytvoril tzv. teóriu komparatívnych výhod. Vytvoril dielo, ktoré sa nazýva Zásady politickej ekonómie a zdanenia.

Teórie Davida Ricarda

  • kvalitatívna teória peňazí – ceny tovarov závisia od množstva obiehajúcich peňazí
  • spravodlivá alokácia kapitálu – podľa Davida Ricarda za normálnych okolností neexistuje nijaký tovar, ktorý by sa nejaký dlhší čas dodával presne v takom množstve, ako si to vyžadujú potreby a želania ľudí, preto neexistuje tovar, ktorého cena nepodlieha náhodným a dočasným výkyvom. Dôsledkom týchto zmien na trhu sa kapitál alokuje medzi rôzne výrobné odvetvia, po ktorého výrobkoch je práve dopyt, presne v takom rozsahu, aký je nevyhnutný a nie vo väčšom. S rastom alebo poklesom cien stúpajú zisky nad všeobecnú úroveň, alebo klesajú pod ňu – to stimuluje kapitál k prechodu do toho či onoho výrobného odvetvia.
  • ceny tovarov – cenu tovarov musia určovať výrobné náklady
  • zásada komparatívnych nákladov

J.B. Say

Say – známy je Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona každá ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.

T. R. Malthus

Malthus – populačná teória. Podľa tejto teórie má obyvateľstvo tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky. Nesúlad je možné zmierniť jednak preventívnymi (pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášu nemajetných) a pozitívnymi prekážkami (vojna, epidémie, bieda…).

A čo bolo ďalej?

Na klasickú ekonómiu adviazali v prvej polovici 19. storočia predstavitelia Marxistickej ekonomickej teórie (Marx – kapitál, Engels a Lenin). Svojími teóriami sledovali likvidáciu trhového hospodárstva. V konečnom dôsledku došlo k centrálnemu plánovaniu ekonomiky.


Pridaj komentár