Karl Heinrich Marx

Karl Heinrich Marx (1818-1883) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia. Spoločne s Friedrichom Engelsom rozpracoval koncepciu materialistického poňatia dejín, teda dejín založených na ekonomických zákonoch. Klasické spracovanie problematiky tried predkladá vo svojom diele, ktorého koncepcia sa stala východiskovým bodom neskorších autorov venujúcich sa téme, či už nasledovníkov, alebo kritikov.

Karl Marx predkladá prvú ucelenú podobu sociálnej stratifikácie – spoločenského rozvrstvenia. Podľa neho je spoločnosť rozdelená do dvoch antagonistických skupín – buržoázie a proletariátu. Podstatou sociálnej stratifikácie je vertikálna materiálna nerovnosť spôsobená rozdielnym vzťahom k výrobným prostriedkom, prenášajúca sa aj do roviny vedomia a ideí. Na spodnom konci tejto vertikály sa nachádza trieda robotnícka, ktorá vedomá si svojich nevýhod v spoločnosti kolektívne obhajuje svoje záujmy voči buržoázii.

Vo svojich teóriách sa marxisti snažili dokázať, že v spoločnosti je prítomný verejný konflikt, ktorý sa dá odstrániť iba nastolením komunistickej spoločnosti, predovšetkým na základe zrušenia súkromného vlastníctva a spoločenských tried. Jeho vplyv bol obrovský ako na vedeckom, tak i na politickom poli a jeho myšlienky sa stali inšpiráciou pre celý rad smerov v ľavicovej časti politického spektra. Dielo: Kapitál 1, Kapitál 2, Kapitál 3, Teória o nadhodnote – abstrakcia, dedukcia, historické a dialektické metódy.

Friedrich Engels

Triedny koncept však nie je Marxovou autorskú myšlienkou, ale už pred ním ho používali historici doby prechodu z feudálnej k modernej spoločnosti (Keller 2005). Skôr, než samotný Marx, publikoval ucelenú štúdiu o živote robotníkov v vtedajšom priemyselne orientovanom meste jeho intelektuálnej spolupracovník Friedrich Engels. Jeho knihu The Condition of the Working Class in England in 1844 možno bezpochyby označiť za vyčerpávajúcu analýzu sociálnych podmienok v industriálnej spoločnosti.

Text upozorňuje na spoločensky i environmentálne deštruktívne výsledky vzťahu prírody a priemyselnej výroby, poťažmo spoločnosti, typické degradáciou životného prostredia v industriálnom meste. Obyvatelia týchto miest sú neblahým životným podmienkam vystavení nerovnomerne, a to v neprospech robotníckej vrstvy, nútené žiť v prostredí, ktoré má negatívny efekt na ich zdravie a život, v porovnaní s buržoáziou, usídlenou v čistých okrajových častiach mesta.

Engels kritizuje spoločnosť orientovanú na výrobu a zisk za to, že vedie k vytvoreniu nerovných tried, viní ju tiež za vznik sociálnych problémov v meste. Negatívne sa vyjadruje k technologickým inováciám vo výrobe, umožňujúcim zvýšenie objemu produkcie, ale aj väčšie vykorisťovanie prírody aj devalváciu ľudskej práce, vedúcich k ďalšiemu zhoršeniu životných podmienok robotníkov (Clark, Foster 2006).

Marxistická ekonomická teória

Karl Marx a jeho teória hodnoty vysvetľovala, že pracovná sila dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Rozdiel si privlastňuje kapitalista (akumulácia kapitálu). Rastie vykorisťovanie robotníkov, no na druhej strane zväčšovanie bohatstva malej spoločnosti, ktoré možno odstrániť sociálnou revolúciou. Dielo Kapitál, pokračovatelia Engels, Lenin.

  • Abstraktná a konkrétna práca
  • Tovar je podľa marxistov dialektická jednota úžitkovej a výmennej hodnoty, v ktorej sa prejaví hodnota
  • Práca je cieľavedomá účelná činnosť, ktorá pretvára statky na uspokojovanie potrieb. Pracovná sila je schopnosť človeka pracovať, súhrn fyzických a duševných vlastností. Marx ich odlišoval.
  • Hodnotou práce vyjadrujeme hodnotu statkov na jej reprodukciu
  • Nie je možné vylúčiť krízy – vykorisťovanie robotníkov
  • Marx vnáša do dejín princíp večného konfliktu. Základnou vlastnosťou rádu je konflikt rôznych tried. V okamihu, kedy sa vyhrotí až do krajnosti, dôjde k revolučnému pretvoreniu celej spoločnosti. Konflikt ostáva, akurát dostáva inú podobu.
  • Sociálna revolúcia – premena kapitalizmu na socializmus, odstránenie protichodných názorov kapitalistov a robotníkov
  • Podľa Marxa je jediným a nevyhnutným rozuzlením tohto večného konfliktu nastolenie komunistickej spoločnosti.
  • Teória nadhodnoty: Hodnota = kapitál + pracovná sila + pôda

Marxov materializmus

Vedomie človeka je podľa Marxa podmienené jeho bytím. Ako materialista je presvedčený, že spôsoby produkcie materiálnej stránky života podmieňujú politické, sociálne a duchovné oblasti spoločnosti. Základňu spoločenského života teda tvoria výrobné vzťahy, do ktorých človek vstupuje pri produkcii materiálnej stránky svojej existencie, zodpovedajúcej úrovni vývoja výrobných prostriedkov. Nad ekonomickou štruktúrou spoločnosti sa potom týči spoločenská nadstavba v podobe práva a politiky.

Buržoázna a kapitalistická spoločnosť predstavuje jednu z fáz historického vývoja spoločenských zoskupení, pre ktoré sú symptomatické meniace sa spôsoby výroby, výmena a výrobné vzťahy. (Engels, Marx 1982).

Podľa Marxa sú základným atribútom histórie všetkých doterajších spoločenských zriadení antagonistické vzťahy súdobých tried, ktoré ústia do konfliktov. Kapitalistická spoločnosť a pre jej podobu kľúčový kapitalistický výrobný spôsob, nahradili feudálne spoločenské zriadenie. Výroba materiálnych statkov sa z manufaktúr, sústreďujúcich jednotlivé remeselnícke odvetvia, presúva do veľkých priemyselných tovární.

Kapitalisti a proletári, robotnícka trieda

Priemyselná veľkovýroba vyžaduje a zriaďuje nové typy výrobných vzťahov, založených na deľbe práce a vzťahu k výrobným prostriedkom. V situácii, keď sú všetky spoločenské vzťahy zjednodušia, podľa Marxa doslova degradujú na vzťahy peňažné, proti sebe v modernej spoločnosti stoja dve veľké triedy:

  1. na strane jednej sú to vlastníci výrobných prostriedkov – buržuovia či kapitalisti,
  2. a proti nim stojaci proletariát – robotníci, ktorí môžu, a nemajúc inú možnosť pre zachovanie vlastnej existencie dokonca musia ponúknuť na pracovnom trhu len a len vlastnú prácu, premenenú na tovar (Engels, Marx 1952, 1982).

Radu proletárov postupne rozširujú aj príslušníci stredných vrstiev, ktorí už nie sú schopní konkurovať veľkým priemyselníkom a kapitalistom (Engels, Marx 1982). Pridaná hodnota získaná prácou robotníka je privlastňovaná majiteľom výrobných prostriedkov a dáva tak vzniknúť súkromnému vlastníctvu v podobe kapitálu, zatiaľ čo odmenou pracovníka je iba mzda (Marx 1980).

Robotnícka trieda je teda spoločenskou vrstvou, ktorá na svojich pleciach nesie všetku ťažobu kapitalizmu, bez toho, aby požívala akékoľvek výhody tohto systému (Engels, Marx 1952).
Trieda sa dokonca voči jednotlivcovi osamostatňuje a situuje ho, nezávisle od jeho vôle, do takých životných podmienok, ktoré sú pre ňu typické.

Boj o moc

Vzhľadom na primárny význam zabezpečenia materiálnej stránky života jedinca, ktorý možno dosiahnuť prostredníctvom práce, sa na poli výrobných vzťahov a deľby práce odohráva boj o moc. V prostredí kapitalistického spôsobu deľby práce z tohto boja vychádza víťazne buržoázia, držiaca v rukách opraty výrobných prostriedkov. Centralizácia majetku v podobe výrobných prostriedkov do rúk malého počtu jedincov so sebou nesie tiež centralizáciu politickej moci, prejavujúcu sa v rovine spoločenskej nadstavby formou vládnucich ideí (Engels, Marx 1982). Legitimita týchto ideí, za ktorými sa skrýva túžba po presadení záujmov vládnucej skupiny obyvateľov – buržoázie – je zabezpečovaná v prostredí štátu.

Základňa a nadstavba

Pojmy základňa a nadstavba patria k najdôležitejším koncepciám marxizmu. Nemecký filozof Karl Marx rozdeľuje spoločnosť na ekonomickú základňu a ideologickú nadstavbu. Predstavuje teóriu vyjadrujúcu súvis medzi sociálne ekonomickými a ideologickými vzťahmi v určitej spoločnosti. Podľa nej ekonomická štruktúra prevažuje nad ideológiou.

Tieto pojmy sú základom historického materializmu, ktorý historický pohyb chápe ako vzťah medzi výrobnými vzťahmi a výrobnými silami. Tieto vzťahy tvoria základňu, ktorá je nenahraditeľná. Nadstavba zakrýva reálne rozpory medzi triedami, ktoré vedú k triednemu boju a diktatúre proletariátu. Ak nastane zmena spoločenského zriadenia, stará základňa a nadstavba sú nahradené novými. Ide však len o pretvorenie pôvodných vzťahov, a nie o kompletné pretvorenie na nové.

Základňa

Základňa sa považuje za východisko, základ spoločnosti. Vychádzajúc z myšlienok historického materializmu, že najdôležitejšia je ekonomika a výroba, základňu tvoria výrobné vzťahy, materiálna výroba, ekonomické vzťahy medzi triedami a vlastnícke vzťahy. Často sa preto vyskytuje aj s prívlastkom ekonomická základňa. Dôraz sa kladie na ekonomickú základňu, no postupne dochádza vo vývoji aj k akceptácii úlohy nadstavby v spoločnosti.

Nadstavba

Nadstavba predstavuje náväznosť na spoločenskú základňu. Výrobné procesy sú rozhodujúce pre jej základnú povahu. Tvorí ju súhrn politických, právnych, morálnych, kultúrny a náboženských ideí. Prejavuje sa aj vo filozofii a umení. Jednotlivé jej zložky pôsobia na seba, ale aj na základňu. Nadstavba je len druhotná a nemôže fungovať, ak neexistuje a nefunguje ekonomická základňa. Nepredstavuje len pasívne odzrkadlenie základne, ale rovnako ako ona pôsobí na historický vývoj.

Vzťah základne a nadstavby

Základňa určuje charakter nadstavby. Rovnako ako základňa pôsobí na nadstavbu, tak aj nadstavba pôsobí na základňu, vplyv základne však prevažuje. V ortodoxnom marxizme je ich vzťah striktne jednosmerný, teda len základňa ovplyvňuje nadstavbu.

Marx a Quesnay

Marxovou celoživotnou prácou je dielo Kapitál. Podstatu diela Kapitál, teda základných zákonitostí objavených Marxom možno demonštrovať na protirečení, ktorým jeden zo zakladateľov politickej ekonómie François Quesnay trápil svojich protivníkov, a tí mu vždy zostali dlžní odpoveď.

Quesnayova otázka: „Uznávate, že čím viac nákladov alebo nákladných prác možno bez ujmy na výrobe usporiť pri výrobe priemyselných výrobkov, tým výhodnejšie sú tieto úspory, lebo zmenšujú cenu výrobku. A napriek tomu sa nazdávate, že výroba bohatstva, ktorá pochádza z práce priemyselníkov, spočíva vo zväčšení výmennej hodnoty ich výrobkov?“ – Ľudsky prijateľne by sme mohli túto otázku položiť asi takto: „Prečo kapitalisti neustále znižujú hodnotu, hoci im ide práve o túto hodnotu?“

Marxova odpoveď :“Absolútna hodnota tovaru je sama osebe ľahostajná pre kapitalistu, ktorý ho vyrába. Kapitalistu zaujíma len nadhodnota, ktorá väzí v tovare a dá sa pri predaji realizovať. Realizácia nadhodnoty zahŕňa sama osebe nahradenie preddavkovej hodnoty. Keďže však relatívna nadhodnota rastie priamo úmerne s vývinom produktívnej sily práce (produktivity), kým hodnota tovarov klesá nepriamo úmerne s tým istým vývojom (produktivity), keďže teda ten istý identický proces zlacňuje tovary a zvyšuje nadhodnotu, ktorú obsahujú, rieši sa tým záhada, prečo sa kapitalista, ktorému ide len o výrobu výmennej hodnoty, ustavične usiluje znížiť výmennú hodnotu tovarov.“

Kapitalisti teda nechcú, oni musia neustále znižovať hodnotu, až táto dospeje teoreticky k nule. Tovar sa tak stáva v nastupujúcej komunistickej spoločenskej formácii dostupný každému: Každému podľa potrieb! Hodnota teda nie je identická s cenou. Vývoj ceny iba pozvoľne kopíruje vývoj hodnoty. Kým hodnota je nepriamo úmerne určovaná produktivitou, cenu v kapitalizme určuje trh.


Zdroje a literatúra

  1. BERLIN, Isaiah. Karl Marx: His Life and Environment (Oxford University Press, 1963) ISBN 0-19-520052-7
  2. BLUMBERG, Werner (2000). Karl Marx: An Illustrated Biography. trans. Douglas Scott. London; New York: Verso. ISBN 978-1-85984-254-6.
  3. CLARK, Brett – FOSTER, John Bellamy. 2006. „The Environmental Conditions of the Working Class: An Introduction to Selections from Frederick Engels’s The Condition of the Working Class in England in 1844.“ Organization Environment 3 (19): 375-378.
  4. DYMÁČEK, Jakub: Dělnická třída v ČR: kultura a každodennost. 2014. Brno : Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií, Katedra sociologie
  5. ENGELS, Friedrich – MARX, Karl. 1952. Německá ideologie. Praha: Svoboda
  6. ENGELS, Friedrich – MARX, Karl. 1982. Manifest komunistické strany. Praha. Státní pedagogické nakladatelství
  7. HOBSBAWM, E. J. (2004). „Marx, Karl Heinrich“. Oxford Dictionary of National Biography (online ed.). Oxford University Press.
  8. KELLER, Jan. 2005. „KAREL MARX (1818-1883).“ in Dějiny klasické sociologie. Praha: Sociologické nakladatelství
  9. KELLER, Jan. 2010. Tři sociální světy: sociální struktura postindustriální společnosti. Praha: Sociologické nakladatelství
  10. LENIN, Vladimir Iljic(1967) [1913]. Karl Marx: A Brief Biographical Sketch with an Exposition of Marxism. Peking: Foreign Languages Press.
  11. MARX, Karel. 1953. „Předmluva“. Ke kritice politické ekonomie. Praha: Státní nakladatelství politické literatury
  12. MARX, Karel. 1980. Kapitál: Kritika politické ekonomie. Celkový proces kapitalistické výroby. Praha: Svoboda
  13. McLELLAN, David. Karl Marx: his Life and Thought Harper & Row, 1973 ISBN 978-0-06-012829-6
  14. RUBEL, Maximilien. Marx Without Myth: A Chronological Study of his Life and Work (Blackwell, 1975) ISBN 0-631-15780-8
  15. WHEEN, Francis. Karl Marx: A Life, (Fourth Estate, 1999), ISBN 1-85702-637-3
  16. Wikipédia – https://sk.wikipedia.org/wiki/Karl_Marx

Pridaj komentár