Fyziokratizmus je ekonomická teória, ktorá prevládala v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku. Hlavnými predstaviteľmi fyziokratizmu sú François Quesnay, Pierre Samuel du Pont de Nemours,  Anne Robert Jacques Turgot a Mercier de la Riviére. Za hlavný zdroj bohatstva pokladali fyziokrati pôdu a poľnohospodársku výrobu. Fyziokratizmus členil spoločnosť na produktívnu a sterilnú triedu a vlastníkov.

Učenie fyziokratov popularizoval predstaviteľ klasickej školy Adam Smith, ktorý zdôraznil, že existujú dva systémy myslenia:

Fyziokratizmus sa rozvinul v relatívne krátkom období. Fyziokrati odmietali učenie merkatilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére výmeny. Zdroj bohatstva videli v poľnohospodárskej výrobe. Najbohatšia bola podľa nich je tá krajina, ktorá má najviac poľnohospodárskej pôdy. Národné hospodárstvo prirovnávali ku kolobehu v prírode, pretože človek jedine v spojení s prírodou dokáže vytvoriť nové bohatstvo.

François Quesnay

Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov fyziokratov bol francúzsky ekonóm, filozof a lekár François Quesnay. Quesnay rozdelil ľudí do troch tried:

  1. trieda vlastníkov pôdy
  2. produktívna trieda (podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
  3. sterilná trieda (ostatné odvetvia)

Trieda pozemkových vlastníkov vlastní pôdu a poberá z nej pozemkovú rentu. Produktívna trieda, čiže nájomcovia, na nej pracujú a vytvárajú čistý produkt. Sterilná trieda, za ktorú sú považovaní všetci ostatní pracujúcich v iných odvetviach (remeslách, obchode…), nevytvára nové hodnoty, iba sumarizuje hodnoty vytvorené v poľnohospodárstve.

Ekonomická tabuľka

Samotný názov školy je odvodený od slova fyziokracia, čo znamená vláda prírody. Najznámejším predstaviteľom bol François Quesnay (čítaj Kene), ktorý vo svojej práci Ekonomická tabuľka (1758) skúma sociálnu štruktúru spoločnosti a účasť jej členov na tvorbe a spotrebe čistého dôchodku. Jeho Ekonomická tabuľka sa stala základným dielom pre fyziokratickú ekonomickú teóriu. Lekár Quesnay sa pri jej tvorbe inšpiroval krvným obehom.

Anne Robert Jacques Turgot

Ekonomické učenie fyziokratizmu vyvrcholilo v diele Anne Robert Jacques Turgota, ktorý sformuloval zákon klesajúcich výnosov.

Zdroj bohatstva v poľnohospodárstve

Fyziokrati hľadajú zdroj bohatstva vo výrobe, a to v poľnohospodárstve. Len tu prevyšujú vyrobené statky spotrebu. Roľník podľa nich zožne viac než zasial a spotreboval.

Fyziokratizmus odmietal preceňovanie významu peňazí, alebo drahých kovov a za hlavný zdroj bohatstva krajiny považoval poľnohospodárstvo.

Fyziokratizmus akcentoval význam poľnohospodárstva pre blahobyt krajiny (F. Quesnay, R. Turgot). Centrom analýzy sa stala príroda – pôda. Po prvý raz pred trhovou ekonomikou stojí otázka ocenenia pôdy ako výrobného faktora, ktorý prináša každoročný výnos z pôdy – rentu.

Čistý produkt

Prirodzený poriadok určuje chod ekonomiky, je nezávislý od vôle ľudí a ľudia ho môžu skúmať ako prirodzené zakony. Fyziokrati pozorovali ekonomiku ako celok. Hospodárstvo bolo schopné vyprodukovat viac tovarov, ako boli naklady na ich výrobu a vzniklo veľa prebytočných tovarov. A tak prišli na myšlienku čisteho produktu.

Fyziokrati a dane

Fyziokratizmus pokladal za opodstatnené zdaňovanie dôchodkov plynúcich len z oblasti, v ktorej predpokladal produktivitu – z poľnohospodárstva.  Qeusnay tvrdil, že v prípade ak sa daň uloží iným subjektom ako pozemkovým vlastníkom, bude skôr, či neskôr presunutá, čím ako prvý formuloval teóriu daňového presunu.

Zdroje a literatúra

HOLMAN, R. a kol. 1999. Dějiny ekonomického myšlení. 1. vyd. Praha : C. H. BECK, 1999. 544 s. ISBN 80-7179-238-1.

LISÝ, J. : Ekonómia – Všeobecná ekonomická teória, 2. vydanie, edícia EKONÓMIA, Bratislava 1999, str. 402, ISBN 80-88715-53-9

SOJKA, M. a kol. 2000. Dějiny ekonomických teorií. 1. vyd. Praha : KAROLINUM, 2000. 403 s. ISBN 382-129-99.


Pridaj komentár