Úvod

Základom ekonomického života spoločnosti je nepretržitá výroba statkov a služieb. Prostredníctvom nich sa môžu uspokojovať potreby ľudí. Potreba je neuvedomený alebo uvedomený nedostatok, a práve ona je prvotným podnetom ekonomickej činnosti.

Na výrobu človek potrebuje vzácne výrobné faktory (inputy, t. j. vstupy). Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov na statky a služby užitočné pre ľudí. Na zabezpečenie výroby statkov a služieb sú potrebné tri základné výrobné faktory – práca, pôda a kapitál.

Pôda, trh pôdy, renta a rentové vzťahy sú pojmy, ktoré som vo svojej práci charakterizovala, opísala a rozvinula podľa všeobecne platných poznatkov z ekonomiky – oboru týkajúceho sa práve danej témy.

1 Pôda

Charakteristika pôdy podľa spracovanej knihy Základy ekonómie a ekonomiky: „Pôda je druhým základným výrobným faktorom, i keď spolu s prírodnými zdrojmi je výtvorom a darom prírody.“[1] Človek používa pôdu na výrobu tovarov a služieb podobne ako energetické a surovinové zdroje. Hoci je pôda darom prírody, nie je voľným statkom, pretože jej množstvo je obmedzené – teda patrí medzi vzácne statky. Má to vplyv na náklady, celkový produkt, hraničný produkt a ceny poľnohospodárskych produktov. Pôda je tiež zdrojom nerastného bohatstva.

1.1 Charakteristika pôdy

V spracovanej knihe Základy ekonómie a ekonomiky je pôda charakterizovaná: „Pôda má rozdielnu úrodnosť. Nie každá pôda má rovnakú kvalitu. Na niektorej je možné dosiahnuť vyššie výnosy s rovnakou námahou ako na inej pôde.“[2] Viac, či menej výhodná môže byť aj poloha pôdy. Lepšia je poloha tej pôdy, kde sú v blízkosti veľké odbytištia tovaru.

Nakoľko však plocha pôdy je ohraničená, je žiaduce obrábať aj pôdu horšej kvality a menej výhodnej polohy. Tí, ktorí obrábajú pôdu v lepších podmienkach, dosahujú výhody v porovnaní s tými, ktorá hospodária v relatívne horších podmienkach. Tieto rozdiely sú potom zdrojom diferenciálnej renty.

2 Trh pôdy

Trh pôdy – je (teoreticky) trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom pôda. Trh pôdy slúži na prenajímanie, predávanie a kupovanie pôdy.

2.1 Pôda a jej využitie

Pôda ako výrobný faktor sa využíva:

  • na poľnohospodárske účely (kde je hlavným, základným výrobným činiteľom),
  • na nepoľnohospodárske účely (ako napr. na stavbu ciest, budov, infraštruktúry a pod., kde sa uskutočňuje podnikateľská činnosť),

2.2 Ponuka pôdy

Pôda a iné prírodné zdroje svojou prirodzenou kvalitou a polohou ovplyvňujú efektívnosť výroby jednotlivých firiem. Pôda je daná prírodou, je kvantitatívne a kvalitatívne obmedzená a nereprodukovateľná. Na zmenu ceny nemôže reagovať ponuka zmenou množstva. Znamená to, že ponuka pôdy má nulovú elasticitu.

„Jednou zo zvláštností pôdy je, že na rozdiel od iných faktorov jej celková ponuka je fixovaná prírodou a spravidla ju nemožno zvýšiť, keď sa zvýši cena pôdy, alebo znížiť, keď sa zníži cena pôdy“[3] – charakteristika renty ako výnosu fixných faktorov podľa Paula A. Samuelsona a Williama D. Nordhausa.

Za pôvodný a nevyčerpateľný dar prírody považovali klasickí ekonómovia pôdu, ktorej celková ponuka je podľa definície fixná alebo úplne nepružná. Cenu takéhoto fixného faktora nazvali títo klasickí ekonómovia – renta alebo čistá ekonomická renta.

2.3 Dopyt po pôde

Dopyt po poľnohospodárskych produktoch podmieňuje dopyt po pôde. Dopytom odvodeným je dopyt po pôde tak ako dopyt po ostatných výrobných faktoroch. Odvodeným preto, že sa odvodzuje od finálnych produktov, ktoré sa produkujú prostredníctvom výrobných faktorov. Tak, ako sa bude vytvárať dopyt po obilí, zemiakoch a ostatných produktoch z pôdy, tak sa bude vyvíjať aj dopyt po pôde.

V snahe dosiahnuť zisk, firma požaduje výrobný faktor (pôdu), lebo mu umožňuje vyrobiť statok (napr. dopestovať zemiaky), ktorý sú spotrebitelia ochotní momentálne alebo v budúcnosti kúpiť.

Krivka dopytu po pôde ma strmší tvar, čo vyjadruje skutočnosť, že cena výrobného faktora nereaguje hneď na zmenu v dopyte po produktoch pôdy, ale až po určitom období.

„Dopyt po pôde je určovaný hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu.“[4] – určenie dopytu po pôde podľa spracovanej knihy Základy ekonómie a ekonomiky.

Trhový dopyt po pôde dostaneme grafickým sčítaním jednotlivých kriviek dopytu po pôde všetkých firiem pri daných cenách výrobného faktora – pôdy. V záujme cieľa (dosiahnuť maximálny zisk) sa firmy snažia optimálne kombinovať a substituovať všetky tri výrobné faktory – pôdu, prácu a kapitál, čo vyjadruje konečný tvar krivky dopytu po pôde.

Krivka dopytu po pôde (ako aj ostatných výrobných faktoroch) firiem, je na konkurenčných trhoch výrobných faktorov určená dodatočným produktom vytvoreným jednotku daného výrobného faktora. V zjednodušenom prípade jediného výrobného faktora, pri cene p = 1, platí:

Renta = hraničný produkt pôdy

Krivka hraničného produktu pôdy tak predstavuje optimálnu úroveň dopytu po pôde. Je to teda krivka dopytu firmy po pôde. V podmienkach dokonalej konkurencie sa rovná hraničný príjem konštante, cene, ktorá je daná, to znamená:

MRP = p

V podmienkach nedokonalej konkurencie má hraničný príjem klesajúci charakter.

3 Renta

Podľa spracovanej knihy prof. Ing. J. Lisého, CSc., a kolektívu: „Pôda daná prírodou bola v súkromnom vlastníctve už pri vzniku novodobých štátov. Ten, kto chcel podnikať na pôde, musel si ju prenajať od vlastníka pôdy. Za prenájom sa platí pozemková renta, ktorá je ekonomickou realizáciou súkromného vlastníctva výrobného faktora – pôdy.“[5]

Za prenájom pôdy sa platí poplatok, ktorý voláme renta, resp. čistá ekonomická renta. Je to poplatok za právo užívania pôdy alebo iného nereprodukovateľného faktora. Renta nie je trhová cena. Renta je zhodnotenie čo nám ten výrobný faktor prináša.

Charakteristika renty ako výrobného faktora podľa spracovanej knihy Ekonómia v novej ekonomike: „Cena pôdy ako výrobného faktora – renta – sa určuje ako cena iných statkov vzájomných vzťahov medzi dopytom po pôde a ponukou pôdy.“[6]

Trhová cena na trhu pôdy sa vytvára ako rovnovážna cena v bode E, tam, kde sa pretína krivka dopytu po pôde s kolmicou ponuky pôdy.

Zmena dopytu po pôde nevyvolá v príslušnom intervale zmenu ponuky pôdy, ale zmenu ceny. Ponuka na trhu pôdy má monopol. Ekonomickou realizáciou tohto monopolu je pozemková renta.

Renta tak závisí od vývoja dopytu na pôde. Podľa spracovanej knihy Základy ekonómie a ekonomiky trhový mechanizmus pôsobí na utváranie rovnováhy na trhu pôdy: „Ak sa výška renty dostane nad bod rovnováhy, to znamená, že sa cena zvýši, firmy prestanú mať záujem o pôdu. Pri nezáujme o pôdu (pretože renta je vysoká) musia vlastníci pôdy podnietiť záujem nižšou cenou. A to bude pôsobiť na znižovanie renty na úroveň rovnováhy – do bodu E.“[7]

Na strane druhej, ak bude renta bodom rovnováhy (nízka cena), vlastníci nemajú záujem ponúkať pôdu za takú nízku cenu. Zvýšený dopyt bude tlačiť cenu pôdy – rentu smerom hore, až po bod rovnováhy E.

Trhová rovnováha predstavuje rovnovážny stav, kde sa požadované množstvo produkcie a ich cena premietajú do rovnováhy dopytu a ponuky ako výrobného faktora pomocou ktorého sa produkcia vytvára.

Výrobný faktor – pôda poskytuje čistú ekonomickú rentu za týchto predpokladov:

  • celková ponuka výrobného faktora je fixná – dokonale nepružná (strana ponuky na trhu pôdy má monopol)
  • pôda sa používa len na poľnohospodársku produkciu

Pôda nie je homogénny výrobný faktor. Jej rozdielnosti ovplyvňuje:

  1. kvalita pôdy (ovplyvňujú výšku nákladov – poskytovanie vyšších výnosov, zníženie nákladov na jednotku produkcie, podporujú konkurencieschopnosť)
  2. poloha pôdy (ovplyvňuje výsledky podnikania).

3.1 Zdroje nezaťažené rentou

Viaceré prírodné zdroje nemajú bezprostredného vlastníka – čiže sú to zdroje v spoločnom vlastníctve. Teoretici zaoberajúci sa dôsledkami „vlastníctva nikoho a všetkých“ upozornili na zásadný problém nezaťaženia vzácneho statku rentou. V takýchto prípadoch dochádza k vážnym problémom v alokácii, ktoré vedú až k zneužívaniu zdrojov.

Prírodné zdroje, ktoré sa využívajú vo veľkom, sú zaťažené veľmi nízkou rentou alebo žiadnou, nestimulujú hospodárne zaobchádzanie s nimi, devastujú sa a vzniká problém znehodnocovania životného prostredia a jeho zachovania pre budúce generácie. Medzi takéto prípady patria napríklad: znečisťovanie vzduchu exhalátmi, riek odpadom, vyrubovanie pralesov, neúmerný lov rýb v moriach.

2 základné príčiny nezaťaženia zdrojov rentou:

  • neexistencia vlastníkov, prípadne nezáujem vlastníkov o maximalizáciu zisku, stanovenie nízkych cien zdrojov,
  • niekedy je nemožné, resp. veľmi drahé merať využívanie zdrojov, preto štát povoľuje používať zdroje v spoločnom vlastníctve bezplatne.

Vo vzťahu k prírodným zdrojom už nejaké zmeny nastali. Pôda a prírodné zdroje v spoločnom vlastníctve sa odovzdávajú do súkromného vlastníctva. V dôsledku negatívnych účinkov, ktoré sa v súčasnosti znásobujú, sa podnietila intenzita riešenia vzťahov k prírodným zdrojom.

3.2 Opodstatnenosť pozemkovej renty

K efektívnemu využívaniu daných zdrojov v ekonomike prispieva zaťaženie vzácnych zdrojov pozemkovou rentou. Mnohé otázky vznikajú v súvislosti s využívaním prírodných zdrojov, ktoré sa potom týkajú aj ochrany životného prostredia.

3.3 Cena pôdy pre predaji a kúpe

Pôdu je možné nielen prenajímať, ale je ju tiež možné aj predávať. V tom prípade sa mení vlastník. Potom sa tu rieši otázka – za akú cenu bude pôdu predávať jej pôvodný vlastník. Wiliam Petty (1623 – 1687) ako zakladateľ toho prúdu ekonómie, vychádzal pri riešení tejto otázky z predpokladu generácie vlastníkov.

V súčasnosti uvažuje vlastník pôdy pri jej predaji, aby predal pôdu za takú sumu, ktorá mu po vložení do banky prinesie ročný úrok rovnajúci sa rente. V spracovanej knihe základy ekonómie a ekonomiky sa uvádza: „Pri určovaní ceny pôdy pri jej predaji sa vychádza z renty, ktorú táto pôda prináša z ceny kapitálu – úroku, ktorý bude prinášať suma peňazí získaná predajom pôdy.“[8]

Platí vzťah: cena pôdy = renta / úroková miera x 100

3.4 Zdanenie renty

Renta je dôchodkom vlastníka pôdy. Jej zdanením sa zníži jej dôchodok. Daň dopadá na vlastníka výrobného faktora.

Zdanenie pôdy sa týka vlastníkov pôdy, štát odčerpáva časť z renty. Ak štát v podobe daní časť z renty odoberie majiteľovi, účinok je rovnaký, ako keby sa dopyt po pôde posunul z D na D´. Majiteľovi výrobného faktora pôdy pripadne suma rovnajúca sa E´.

Zdanenie renty nemení ekonomické správanie jednotlivých subjektov. Domácnosti nereagujú, lebo sa pre nich cena nemení (rovnovážna cena v bode E). Správanie majiteľov pôdy sa tiež nemení, lebo ponuka pôdy je fixná, neelastická. Zdanenie neovplyvní efektívnosť ekonomiky, lebo celkový objem produkcie sa nezmení.

3. 5 Štátne zásahy do poľnohospodárstva

Poľnohospodárstvo je rizikovým podnikaním. Štát sa snaží zabezpečiť jeho spotrebu, pretože poskytuje produkty pre výživu obyvateľstva. Štát pôsobí na stabilitu najmä subvencovaním ceny (zásahy do cenového systému).

Štát prispieva výrobcom k cene istou sumou (subvenciou), spotrebitelia tak môžu nakupovať za nižšie ceny. Iným zásahom je štátny intervenčný nákup poľnohospodárskej produkcie – vytvorenie si rezerv pre neúrodné roky.

Existujú aj zásahy na nadnárodnej úrovni – krajiny, ktoré patria do EÚ, sa spoločne snažia o zefektívnenie poľnohospodárskej produkcie. Vytvárajú sa aj účelové agrárne fondy.

4 Rentové vzťahy

Rentové vzťahy vznikajú medzi prenajímateľom a vlastníkom pôdy. Ten, kto chce podnikať na pôde, musí si ju prenajať od vlastníka. Vlastník poskytne pôdu na prenájom a nájomca musí platiť pozemkovú rentu za dohodnutú sumu.

Rentové vzťahy vznikajú:
1. Ak sa jedná o výrobný faktor s úplne neelastickou ponukou
2. Ak sa pôda používa len na poľnohospodársku výrobu

Nájomné aj renta sú pravidelnými peňažnými príjmami vlastníkov statkov, ktoré sa dávajú do prenájmu.

4.1 Nájomné

Nájomným sa rozumie poplatok za bežne reprodukovateľné úžitkové hodnoty (napr. dom, auto, byt, obchodné priestory,…). Nájomným sa rozumejú také poplatky, ktoré sa vzťahujú na statky vyrobené ľudskou činnosťou alebo ľudskou činnosťou reprodukované.

4.2 Renta

Renta je poplatok za používanie pôdy. Pôdu ľudskou činnosťou rozmnožiť nemôžeme. Máme ju k dispozícií len v takom množstve, ako nám ju poskytuje Zem.

Záver

Uvedené definície a charakteristiky nám poukazujú na to, že práve bez výrobných faktorov – práca, pôda a kapitál, by výroba nebola možná. A teda môžeme tvrdiť, že tvoria základ výroby. Najmä práca a pôda sa považujú za prvotné výrobné faktory, pretože sú určené mimoekonomickými procesmi.

Či už ide o poľnohospodárske alebo nepoľnohospodárske využívanie pôdy, v konečnom dôsledku je to faktor, kde sa uskutočňuje podnikateľská činnosť. Zo spomenutých tvrdení tiež vyplýva, že je dôležité vedieť správne hospodáriť s pôdou a ekonomicky ju využívať pre úspešnú podnikateľskú činnosť s cieľom maximalizovať svoj zisk, čo je hlavným bodom každého podnikania.

Zoznam použitej literatúry

Knihy

LISÝ, J. a kolektív. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Ekonómia, 2005. 622s. ISBN 80-80787-063-3.

SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W.D. 1992. Ekonómia 2. Bratislava: Bradlo, 1992. 550s. ISBN 80-7127-031-8.

HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1996. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X.

Odkazy na www

[1] HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1996. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 10

[2] HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1996. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 10

[3] SAMUELSON, P. A., NORDAHUS, W.D., 1992. Ekonómia 2. Bratislava: Bradlo, 1992. 550s. ISBN 80-7127-031-8. s.239

[4]HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1996. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 47

[5] LISÝ, J. a kolektív. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Ekonómia, 2005. 622s. ISBN 80-80787-063-3. s. 276

[6] LISÝ, J. a kolektív. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Ekonómia, 2005. 622s. ISBN 80-80787-063-3. s. 279

[7]HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1996. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 49

[8]HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1996. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Ekonóm, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 53


Pridaj komentár