(petrik14,  0)

Investície a investovanie

Investícia je časť HDP, ktorá sa nespotrebuje v období jej utvorenia, ale sa ušetrí, aby sa investovala. Investíciu môžeme chápať aj ako súčet všetkých nákladov spojených s obstaraním príslušných aktív.

Investovanie predstavuje alokovanie kapitálu do jednotlivých zložiek majetku. Cieľom investičnej politiky je príprava, výber a realizácia investičných projektov, ktoré prispievajú k rastu trhovej hodnoty firmy.

Investície

Hľadiská, ktoré zohľadňujeme pri investícii:

  • ekonomické hľadisko – získavanie fixného kapitálu – aktív, ktoré zvyšujú produkčný potenciál podniku,
  • finančné hľadisko – peňažný výdaj v záujme získania hmotných poprípade finančných aktív,
  • účtovné hľadisko – peňažné výdaje a prírastok nehnuteľných aktív, ktoré podliehajú amortizácii.

Ideálna investícia má vysokú výnosnosť, je bez rizika a čo najrýchlejšie sa vráti. Realita: investície s vysokou výnosnosťou sú obvykle aj vysoko riskantné.

Špecifiká investícií

S investičnými projektmi súvisia rôzne špecifiká, ktoré komplikujú rozhodovanie manažmentu i samotný proces hodnotenia jednotlivých investičných projektov. Medzi tieto špecifiká sa zahrňuje (Valach, 2005, 51):

  1. Dlhodobý horizont – investície ovplyvňujú hospodárenie podniku niekoľko rokov z hľadiska výnosnosti i likvidity.
  2. Riziko – s dlhodobosťou investície súvisí i väčšie riziko. Je náročné odhadovať príjmy a výdaje z investície na niekoľko rokov dopredu, s časom rastie i možnosť odchýlok od odhadovaných hodnôt.
  3. Kapitálová náročnosť – investície si vyžadujú veľké jednorazové vklady, často presahujúce možnosti podniku
  4. Vyvolané investície – podnikom prijaté investície si môžu vyžiadať ďalšie investície a s nimi spojené dodatočné vysoké výdaje. Príkladom môžu byť výstavba ciest, čističky vody, likvidácia po ukončení investície atď.

Smery investovania

  • Vyvolané investície: Nemajú stanovenú výnosnosť. Sú vyvolané vzhľadom na bezpečnosť pri práci, ekológiu či iné legislatívne opatrenia.
  • Do obnovy hmotného investičného majetku: Predpokladaná výnosnosť: Prevažná časť investícií smeruje do obnovy (budovy, stavby, strojov a ďalšie).
  • Na zníženie vlastných nákladov: Výnosnosť by mala byť aspoň 15 %.
  • Rizikové: Nemajú normovanú výnosnosť, je vysoká, spojená s vysokým rizikom, napr. do získania nových trhov.
  • Investície, ktoré vedú k zvýšeniu dôchodkov (diverzifikácia, integrácia…).
  • Podľa rizikovosti:
    • s podpriemerným rizikom: výnosnosť je do 10%;
    • s priemerným rizikom a výnosnosťou 13%;
    • s nadpriemerným rizikom s výnosnosťou 16%.

Investičný proces

  • Výdavky na technické zhodnotenie budov: zvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu a odpisujú sa dlhý čas.
  • Technické zhodnotenie: výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 EUR za zdaňovacie obdobie…
  • Opravy: zásahy, ktoré odstraňujú čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie. Cieľ: uviesť hmotný majetok do pôvodného alebo prevádzkyschopného stavu.
  • Rekonštrukciou budovy: zásahy, ktoré majú za následok zmenu: jej použitia alebo technických parametrov; účelu použitia hmotného majetku; kvalitatívnu zmenu výkonnosti hmotného majetku alebo technických parametrov.

Fázy investovania

Investovanie má dve fázy:

  1. fáza (kratšia) – ide v nej o výdaj prostriedkov a získanie nových aktív,
  2. fáza (dlhšia) – vedie k získaniu trhu príjmov vo viacerých obdobiach.

Cieľ investičnej politiky je príprava, výber a realizácia takých investičných projektov, ktoré prispievajú k rastu trhovej hodnoty firmy.

Základné skupiny investícií

Z hľadiska mikroekonomickej teórie sa investícia chápe ako rozsiahlejší peňažný výdaj u ktorého sa očakáva jeho premena na budúce peňažné príjmy behom dlhšieho časového obdobia. Investície slúžia niekoľko rokov (spravidla viacej ako 1 rok) a sú počas svojej životnosti zdrojom prírastku zisku podniku, ale i bremenom, ktoré zaťažuje jeho ekonomiku predovšetkým fixnými nákladmi (Sedláček, 2009, s.139).

Investície môžeme členiť podľa rôznych hľadísk. Pre potreby finančnej teórie má dôležitý význam členenie z hľadiska účtovného (Kislingerová, 2010, s. 36) na

  • Kapitálové investície
  • Finančné investície

Kapitálové investície predstavujú súhrnný pojem pre investície hmotné a nehmotné. Hmotné investície zahrňujú výdaje na pozemky, budovy, stavby, samostatne hnuteľné veci atď. Nehmotné investície zahrňujú výdaje na nákup licencií, softwaru, know-how, autorských práv, výdaje na výskum a vývoj, zriaďovacie výdaje atď.

Finančné investície predstavujú peňažné výdaje na nákup dlhodobých úverových cenných papierov (obligácie, zmenky), majetkových cenných papierov (akcie, podielové listy…) a podnikom poskytnuté dlhodobé pôžičky.

  • Finančné investície – nákup cenných papierov, obligácií, akcií, dlhodobé uloženie peňazí v banke, požičanie peňazí investičným a iným spoločnostiam s cieľom získať úroky, dividendy alebo zisk.
  • Kapitálové (hmotné, fyzické) investície vytvárajúce alebo rozširujúce dlhodobý hmotný
  • Nehmotné investície – nákup know-how, výdaje na výskum, vzdelanie, sociálny rozvoj a pod.

Delenie investícií

Investície členíme podľa účelu na obnovovacie a rozvojové investície.

Obnovovacie (reštitučné) investície

  • investície vynakladané na obnovu spotrebovaného kapitálu
  • nahrádzajú opotrebenie konštantného kapitálu, pričom
  • objem kapitálu sa v prevádzke nemení mení sa len vecná forma.
  • jednoduchú reprodukciu zabezpečovanú prostredníctvom odpisov majetku podniku.

Rozvojové (čisté – netto) investície

  • predstavujú reálnu akumuláciu kapitálu
  • sú základom rozšírenia výroby. Ich zdrojom sú úspory.
  • Zväčšujú objem kapitálu v podniku a ekonomike.

IB = IR + IO

  • IB sú brutto (hrubé) investície
  • IR sú rozvojové (čisté) investície
  • IO sú obnovovacie (reštitučné) investície

Investičné stratégie

  1. maximalizácia trhovej hodnoty firmy
    • najvhodnejším typom investičnej stratégie.
    • investor vyberá tie investičné projekty, ktoré prinášajú rast hodnoty investície v budúcnosti, ako aj rast ročných príjmov (výnosov).
  2. stratégia rastu hodnoty investície
    • Investor predpokladá, že v budúcnosti hodnota investičných vkladov výrazne stúpne a jeho predajom získa jednorazový značný príjem ako rozdiel medzi vloženou a trhovou hodnotou v budúcnosti. Takáto stratégia je vhodná hlavne pri vyššej inflácii.
  3. stratégia maximalizácie ročných príjmov (výnosov) z investície
    • opakom stratégie rastu hodnoty investície.
    • Investor dáva prednosť čo najvyšším ročným výnosom
    • nehľadí na rast hodnoty investície. Je vhodná pri nízkej inflácii, pri ktorej sa bežné ročné výnosy príliš neznehodnocujú a investičný vklad si udržuje v zásade svoju hodnotu
  4. agresívna stratégia
    • podnik preferuje projekty s vysokým rizikom (napr. v zahraničí nepreskúmaný trh),
    • možnosť vzniku vysokých príjmov.
  5. konzervatívna stratégia
    • podnik postupuje opatrne, má averziu k riziku a vyberá projekty bezrizikové alebo s nízkym stupňom rizika
    • menšia výnosnosť (investície do štátnych cenných papierov, do zabehnutej výroby)
  6. stratégia maximálnej likvidity investícií
    • podnik dáva prednosť investíciám, ktoré sú schopné rýchlejšie sa transformovať na peniaze.
    • snaha o čo najlikvidnejšie (napr. krátke termínové vklady, cenné papiere a pod.)
    • majú menšiu výnosnosť.

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektov

Cieľom hodnotenia ekonomickej efektívnosti jednotlivých projektov je podporiť:

  • investičné rozhodnutie firmy:, či daný projekt prijať alebo zamietnuť;
  • finančné rozhodnutie firmy: o štruktúre finančných zdrojov, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie realizácie projektu

Pri rozhodovaní a výbere vhodného projektu ide o splnenie dvoch kritérií:

  • kritérium rentability: dosiahnutie požadovaného výnosu (CASH FLOW) projektu v krátkodobom a dlhodobom horizonte životnosti projektu;
  • kritérium stability – preferencia finančnej stability.

Metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov

Pozrite si základné metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov:

Statické metódy

  • Metódy využívajúce rentabilitu
  • Metóda doby splatnosti
  • Metódy priemerných nákladov

Dynamické metódy (metódy založené na diskontovaní)

  • Metóda čistej súčasnej hodnoty
  • Index ziskovosti (rentability)
  • Vnútorné výnosové percento
  • Metóda splatnosti (doby úhrady)
  • Diskontovaná doba úhrady

Hodnotenie projektov na základe nákladových metód

  • Statická nákladová metóda
  • Metóda priemerných ročných nákladov
  • Metóda diskontovaných nákladov

Statické metódy

Statické metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov nerešpektujú faktor času – napr. doba návratnosti, priemerné ročné náklady. Je možné ich použiť iba vtedy, keď faktor času nemá podstatný vplyv na rozhodovanie o investíciách.

Teória hovorí o statických metódach ako o metódach, ktoré neprihliadajú na faktor času. Napriek tomu sú tieto metódy obľúbené hlavne pre svoju jednoduchosť a zrozumiteľnosť. Pri praktickom využití by však mali byť skôr podporné, napríklad pri prvom zoznámení sa s projektom pri potrebe rýchleho vyhodnotenia. Preto sú tieto metódy vhodné všade tam, kde má faktor času na investície malý vplyv. Najčastejšie ide o menšie, časovo nenáročné projekty, ktorých realizácia a životnosť nie sú dlhodobé a vplyv času na hodnotu projektu je tým pádom nízka. Dôležitú úlohu hrá tiež diskontná sadzba, alebo aj požadovaná miera výnosnosti, kde platí, že čím vyššia bude diskontná sadzba, tým bude vplyv času na investíciu vyšší. Tak ako je v obrázku 11 ilustrované, medzi statické metódy radíme metódy využívajúce rentabilitu, metóda doby splatnosti a metódy priemerných nákladov

Medzi statické metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov patria:

  • Porovnanie nákladov – metóda priemerných nákladov
  • Porovnanie zisku
  • Výpočet rentability – metódy využívajúce rentabilitu
  • Výpočet doby splatnosti – metóda doby splatnosti

Dynamické metódy

Dynamické metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov rešpektujú faktor času – napr. vnútorné výnosové percento. Používajú sa všade tam, kde sa počíta s dlhšou dobou nákupu investičného majetku a dlhou dobou jeho ekonomickej životnosti.

Dynamické metódy sú všeobecne odporúčané ako základ pre posudzovanie ekonomickej efektívnosti projektov. Odstraňujú podstatný nedostatok statických metód, ktoré ignorujú časovú hodnotu peňazí.

  • Neistota budúcich príjmov, ktorá súvisí s podstúpeným rizikom hodnotenia dnešných príjmov vyššie ako príjmov budúcnosti
  • Inflácia ako faktor znehodnocujúci kúpnu silu peňazí
  • Náklady nezrealizovaných (ujdených) príležitosti a možnosť alternatívneho výnosu v prípade iného použitia prostriedkov

Dynamické metódy by preto mali byť využívané všade tam, kde uvažujeme o projekte s dlhšou dobou tak nadobudnutia, ako životnosti. Je potrebné vyzdvihnúť, že časová hodnota sa premieta tak do peňažných príjmov, ako do výdajov. V prípade ak nieje časová hodnota peňazí zahrnutá do rozhodovania o projekte, pomerne často nastáva značné skreslenie efektívnosti jednotlivých projektov, alebo ich variant alebo ich variant a tým aj k nesprávnemu rozhodnutiu.

V praxi sa najčastejšie používa metóda čistej súčasnej hodnoty, index rentability, metóda vnútorného výnosového percenta a metóda doby úhrady, avšak sú známe aj iné ako čistá konečná hodnota, metóda voľného cash flow a ekonomická pridaná hodnota.

Medzi dynamické metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov patria:

  • Čistá súčasná hodnota – Metóda čistej súčasnej hodnoty
  • Index rentability – Index ziskovosti
  • Vnútorné výnosové percento
  • Metóda splatnosti (doby úhrady)
  • Diskontovaná doba úhrady

Nákladové metódy

Nákladové metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov zastávajú pri hodnotení ekonomickej efektívnosti investícií samostatné postavenie. Tieto metódy nehodnotia projekt z hľadiska peňažných tokov, ale z hľadiska investičných a prevádzkových nákladov. Nákladové metódy je možné použiť pri porovnávaní investičných alternatív s rovnakým rozsahom výroby pri rovnakých realizačných cenách, odlišujúcich sa iba z hľadiska nákladov napríklad v technických variantoch projektu.

Ich použitie je vhodné tiež vtedy, keď nemôžeme spoľahlivo odhadnúť predajné ceny výrobkov a teda ani zisk z ich predaja. Pri tejto variante sa javia ako najvhodnejšie tie projekty, ktoré sa orientujú na minimalizáciu celkových nákladov. Nákladové metódy zahŕňajú statickú nákladovú metódu, metódu ročných nákladov a metódu diskontovaných nákladov.

Medzi nákladové metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov patria:

  • Statická nákladová metóda
  • Metóda priemerných ročných nákladov
  • Metóda diskontovaných nákladov

Zdroje a literatúra

  • Brealey, R.A. – Myers, S.C. Teorie a praxe firemních financí. 1. vyd. Praha: Computer Press, 2000, 1047 s. ISBN 80-7226-189-4.
  • Fotr, J. – Souček, I. Podnikatelský záměr a investiční rozhodováni. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005. 356 s. ISBN 80-247-0939-2.
  • Freiberg, F. Řízení likvidity podniku. 2. vyd. Praha: Management Press, 1994. 144 s. ISBN 80-85603-52-7.
  • Higgins, R.C.: Analýza pro finanční management. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 1997. 399 s. ISBN 80-7169-404-5.
  • Kislingerová, E. a kol. Manažerské finance. 3. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010. 824 s. ISBN 978-80-7400-194-9.
  • Kubeš. M. a kol. Manažerske kompetence. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2004, 184 s. ISBN 80-247-0698-9.
  • Little, K. Personal Finance at Your Fingertips. New York: Alpha Books, 2007. 432 s. ISBN 15-9257-644-3.
  • Máče, M. Finanční analýza investičních projektů. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006. 80 s. ISBN 80-247-1557-0.
  • Mišík, V. Inovačný a investičný rozvoj podniku, Bratislava: ES VŠE, 1992. 96 s. ISBN 80-225-0365-7.
  • Nývltová, R. Podnik a kapitálový trh. 1. vyd. Brno: Akademické nakladatelství CERM, 2010, 206 s., ISBN 9788072046737
  • Sedláček, T. Ekonomie dobra a zla. 1. vyd. Praha: Vydavateľstvo 65. pole, 2009, 272 s. ISBN 9788090394438.
  • Synek, M a kol. Manažerská ekonomika. 4. vyd. Praha: Grada, 2007. 452 s. ISBN 80-2471-992-4.
  • Valach, J. Investiční rozhodovaní a dlouhodobé financování. 2. vyd. Praha: Ekopress, 2005. 468 s. ISBN 80-86929-01-9.

Pridaj komentár