Rozhodovanie v manžmente

Rozhodovanie patrí medzi každodennú činnosť človeka. Rozhodujeme sa o riešení niekdy drobných nepodstatných inokedy veľmi dôležitých problémoch. Rozhodovanie je jeadrom manažmentu; rozhoduje sa o cieľoch, o postupoch, o tom, ako reagovať na zmeny, či vzniknuté problémy. Každý, kto rozhoduje sa usiluje o to, aby prijaté rozhodnutie čo najlepšie odrážalo východiskéové podmienky, stavy a vývoj okolia a najmä, aby čo najefektívnejšie prispelo k dosiahnutiu stanovených cieľov organizácie.

Manažérske rozhodovanie je súčasťou každodennej manažérskej činnosti. Manažér je často konfrontovaný so situáciou, kedy sa musí veľmi rýchlo rozhodnúť. Častokrát sa ocitne v situácii, kedy musí zvrátiť a skúmať, či jeho kroky sú etické alebo neetické.

Každý manažér musí v organizácii bez rozdielu rozhodovať. S rozhodovaním súvisí aj riešenie problémov. Akonáhle sa vyskytne problém, zostáva na manžérovi postup jeho riešenia. Je potrebné zvoliť si vhodnú alternatívu riešenia problému, prípadne hľadať nové spôsoby jeho riešenia. Pokiaľ sa jedná o nový problém, tzv. špecifický a do určitej miery neopakovateľný, ktorý nie je vôbec viazaný s problémami minulými, je potrebná nájsť odlišné, ojedinelé riešenie daného problému, ktorý sa vyskytol.

Základom k riešeniu akéhokoľvek problému je jeho identifikácia. Je veľmi dôležité zistiť prečo sa problém vyskytol, kto ho spôsobil, či musel vzniknúť a ako bude tento konkrétny problém manažér riešiť.

Pokiaľ manažér už definoval problém, môže začať hľadať všetky možné alternatívy na jeho riešenie. K tomu je potrebné zhromaždiť všetky relevantné informácie, ktoré sa týkajú danej problematiky. Väčšinnou platí, že čím viac alternatív riešenia problému má k dispozícii, tým je rýchlejšie dosiahnuté konečné rozhodnutie manažéra.

Ďalej pri rozhodovaní manažéra dochádza k porovnaniu jednotlivých navrhnutých alternatív a k ich vyhodnoteniu. Je potrebné nájsť tú najprijateľnejšiu variantu, ktorá prinesie najlepšie výsledky a bude maximálne eliminovať nepriaznivé dôsledky jej voľby.

Pokiaľ má byť dosiahnutý cieľ riešenia problému, je nutné rozhodnutie efektívne implementovať. Manažér musí pozerať na to, aby realizácia rozhodnutia nebola prevedená ľahkovážne, pretože kvalita implementácie je totiž mnohokrát dôležitejšia než samotná voľba vhodnej alternatívy.

Manažér ako rozhodovateľ

Definícia manažéra ako osobnosti nie je jednoduchá záležitosť, pretože manažéri pracujú na najrozličnejších pozíciách a úrovniach riadenia. Pre pojem manažér existuje mnoho definícii a my sme si vybrali nasledujúce.

  • „Manažéra možno definovať ako človeka, ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske funkcie, pomocou ktorých pôsobí na objekty manažmentu, teda ako človeka, ktorý plánuje, organizuje, vedie a kontroluje ľudské, finančné a informačné zdroje.“ [1]
  • „Manažér je predovšetkým profesia – jej nositeľ pomocou manažérskych funkcií usmerňuje aktivity organizačnej jednotky (útvarov, kolektívov) na dosahovanie stanovených cieľov.“[2]
  • Manažéra definujú ako: „riadiaceho pracovníka pôsobiaceho v určitej oblasti, ktorý uplatňuje svoju víziu, má strategickú perspektívu, pracuje s predstavami a pohľadom dopredu.“[3]
  • „Managers are responsible for achieving results through the specialized efforts of other people, individually, in groups, or in organizations.“[4]
  • Manažéri sú zodpovední za dosahovanie výsledkov prostredníctvom špecializovaného úsilia iných ľudí, individuálne, v skupinách, alebo v organizáciách

Náš názor: Manažér je človek, ktoré má dôležité postavenie v organizácii a má za úlohy viesť organizáciu k jej úspešnému napredovaniu. Bez manažéra by organizácia nemohla existovať, pretože manažér rozdeľuje v základných manažérskych funkciách všetky úlohy.

Každý manažér nezávisle od toho, v akej oblasti pôsobí, pripravuje a prijíma rozhodnutia, organizuje a kontroluje ich splnenie. Manažéri prijímajú rôzne rozhodnutia, pričom sa opierajú o nahromadené skúsenosti, znalosti o danom probléme a stáva sa, že vo väčšine prípadov na rozhodovanie potrebujú aj špeciálnu prípravu.

Na rozhodovanie manažéra v organizácii vplývajú rôzne faktory ako čas, ľudský potenciál, cieľ a iné. Pre manažérske rozhodovanie je potrebné si stanoviť tri spôsoby a to racionálne intuitívne a spontánne.

Typy rozhodovania v manažmente

Od časového horizontu, kedy pojem štýl vedenia bol známy, si tento druh vedenia vyžaduje spolurozhodovanie dotyčných osôb na stanovenom postupe rozhodovania. Rozhodovanie si teda vyžaduje kompetenciu manažéra ako rozhodovateľa. Jednoducho iba chcieť sa rohodovať ešte neoprávňuje danú osobu k účasti na rozhodovacom procese. Dokonca tam, kde je spolurozhodovanie zákonne zakotvené, nie je žiadná záruka pre zvlášť vysokú kvalitu rozhodnutia.

Každý kto má rozhodovať, sa musí najprv postarať o to, aby k tomu mal potrebné kompetencie. Nemal by spoliehať na to, že rozhodovať môže z moce svojho úradu. Rozhodovateľ by si mal pripomenúť, že rozhodnutie môže byť spojené so zodpovednosťou; niekedy aj s ďalekosiahlejšiou zodpovednosťou. Táto zodpovednosť je ale často dôvodom k tomu, že nejeden manažér by sa rád rozhodnutia zriekol. Avšak ten, kto k tomuto takto pristupuje, by nemal byť nikdy povýšený za manažéra. Kto chce mať úspech nesmie sa báť rozhodovať. V žiadnom prípade sa však nesmie rozhodovať s ľahkovážnosťou.

V manažmente poznáme tri typy rozhodovania:

  • Racionálne
  • Spontánne
  • Intuitívne

Racionálne rozhodovanie

Všetky rozhodnutia, ktoré manažéri uskutočňujú musia byť racionálne. Prvok racionality v procese rozhodovania manažéra predstavuje základný predpoklad pre výkon manažérskej funkcie. Medzi prvky racionality sa zaraďujú :

  • konzistentnosť – tento prvok spočíva v tom, že kroky, ktoré sa uskutočňujú v rozhodovacom procese, sú orientované do záujmov organizácie a súvisia s naplnením cieľov konkrétnej organizácie;
  • objektivita a logickosť – predpokladom prvku je, že sa vykonáva v záujme najlepšieho cieľa organizácie, to znamená, že sa uprednostňujú ciele organizácie a naopak neuprednostňujú sa osobné záujmy;
  • logickosť – tento prvok predstavuje prejav logického usporiadania všetkých cieľov v organizácii, ich konkrétnosť, merateľnosť a iné. [5]

Predpoklady racionálneho rozhodnutia manažéra:

  • problém je zreteľný a jednoznačný,
  • cieľ je jednoduchý, dobre definovaný a je dosiahnuteľný,
  • preferencie sú jasné, trvalé a stabilné,
  • neexistuje žiadne časové obmedzenie alebo obmedzenie nákladov,
  • konečný výber maximalizuje výnos. [6]

Predpoklady racionality je možné aplikovať na akékoľvek rozhodovanie. Pretože sa zaoberáme rozhodovaním manažérov, môžeme tu pridať aj ďalší predpoklad. Racionálne manažérske rozhodovanie predpokladá, že rozhodovanie sa uskutočňuje v záujme najlepšieho ekonomického cieľa organizácie. To znamená, že ten kto rozhoduje, by mal maximalizovať záujmy organizácie, nie vlastné záujmy. Racionalitu môžeme rozdeliť na perfektnú a ohraničenú.

Perfektná racionalita

O perfektnom rozhodovateľovi môžeme povedať, že bude plne objektívny a logický. Bude starostlivo definovať problém a mať zreteľné a konkrétne ciele. Takýto postup bude viesť k výberu takej alternatívy, ktorá maximalizuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa.

Ohraničená racionalita

Manažér rieši jednoduchý problém, ciele sú jasné a alternatívy limitované. Tlak na čas a náklady je minimálny, kultúra organizácie podporuje riziká a inovácie, výstupy sú relatívne konkrétne a merateľné. Ale bohužiaľ, väčšina týchto predpokladov sa nenaplňuje, to znamená že koncepcia racionality nám pomôže túto otázku zodpovedať.

Je zrejmé, že existujú limity racionality a tak sa od manažérov očakáva, že budú postupovať pri rozhodovaní racionálne. Manažéri si uvedomujú, že dobrý rozhodovateľ musí uskutočňovať nasledujúce kroky:

  • identifikovať problém,
  • zvažovať alternatívy,
  • zhromažďovať informácie
  • jednať rozhodne a rozvážne.

Z tohto všetkého vyplýva, že sa manažéri budú chovať pri rozhodovaní správne a keď sa takto správajú, tak ukazujú svojim nadriadeným, kolegom ale aj podriadeným, že sú kompetentní a že ich rozhodovanie je výsledkom inteligentnej a racionálnej rozvážnosti. Ale určité aspekty rozhodovacieho procesu nepovažujú za reálne a takto sa smeruje k ohraničenej racionalite. [7]

Intuitívne rozhodovanie

Manažéri pri svojej práci mnohokrát používajú svoju intuíciu a to im pri rozhodovaní môže pomôcť. Intuitívne rozhodovanie je podvedomý proces, ktorý sa uskutočňuje na základe skúsenosti a nahromadených úsudkov. Existuje päť rôznych aspektov intuície, ktoré sa pri intuitívnom rozhodovaní uplatňujú a významnou mierou ovplyvňujú celý proces, či z pohľadu času ale aj kvality. Nasledujúci obrázok znázorňuje prvky intuície.

Spontánne rozhodovanie

Častokrát sa stáva že od spontánneho rozhodnutia závisí aj život, pretože sa väčšinou využíva pri riešení vzniknutej okamžitej situácie, môže ísť napríklad o krízovú situáciu. Následok tohto rozhodnutia závisí od značnej miery od osobnosti manažéra.

„Spontánne rozhodnutie predstavujú okamžité rozhodnutie operatívneho charakteru, kedy závislosť vykonania tohto rozhodnutia je okamžité.“[8]

Zdroje a literatúra

[1] SEDLÁK, M. 2009. Manažment. 4. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 2009. 434 s. ISBN 978-80-8078-283-2. s. 371.

[2] MAJTÁN, M. a kol. 2007. Manažment. 3. vydanie. Bratislava : SPRINT, 2009. 424 s. ISBN 978-80-89085-72-9. s. 22.

[3] HANGONI, T. – IMRICHOVÁ, A. 2010. Manažment a jeho aplikácia v sociálnej práci. Gorlice : ELPIS, 2010. 136 s. ISBN 978-83-928613-4-8. s. 29.

[4] DONNELLY, J. – GIBSON, J. – IVANCEVICH, J. 1992. Fundamentals of management. Boston : IRWIN, 1992. 358 s. ISBN 0-256-09791-7. s. 2.

[5] MIKUŠ, P. – DROPPA, M. 2010. Základy manažmentu. Ružomberok : VERBUM, Katolícka univerzita v Ružomberku, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-622-0. s. 84.

[6] ROBINS, P. S. – COULTER, M. 2004. Management. 7. vydanie. Praha : GRADA, 2004. 600 s. ISBN 80-247-0495-1. s. 156.

[7] ROBINS, P. S. – COULTER, M. 2004. Management. 7. vydanie. Praha : GRADA, 2004. 600 s. ISBN 80-247-0495-1. s. 156.

[8] MIKUŠ, P. – DROPPA, M. 2010. Základy manažmentu. Ružomberok : VERBUM, Katolícka univerzita v Ružomberku, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-622-0. s. 88.


Komentáre

  1. anonym

    Cely prvy odsek je kompilacia:
    Rozhodovanie ja prakticky každodennou činnosťou človeka. Rozhodujeme sa o riešení niekedy drobných nepodstatných inokedy veľmi dôležitých problémoch. Rozhodovanie je jadrom manažmentu. Rozhoduje sa o cieľoch, o postupoch, o tom, ako reagovať na zmeny, na vzniknuté problémy. Každý, kto rozhoduje, sa usiluje o to, aby prijaté rozhodnutie čo najlepšie odrážalo východiskové podmienky, stavy a vývoj okolia a najmä, aby čo najefektívnejšie prispelo k dosiahnutiu stanovených cieľov.
    ZDROJ: http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/ma/ma_05.pdf

Pridaj komentár

Štítky: