Agregátne výdaje predstavujú celkovú hodnotu všetkých ročných výdajov na domácu produkciu hrubého domáceho produktu (HDP / GDP).

Vplyv agregátnych výdajov na rast HDP / HNP – zahŕňa spotrebu (consumption C) aj úspory (savings S).

Spotreba – C

Spotreba predstavuje spotrebné výdaje, tj. hodnotu spotrebovaných služieb a tovarov nakúpených domácnosťami. Spotreba môže byť:

  • autonómna spotreba (CA) – sú to spotrebné výdaje, ktoré nezávisia na príjme. Na to, aby sme žili, musíme niečo spotrebovať, aj keby sme nemali žiaden záujem.
  • donútená spotreba (CI) – indukovaná spotreba – vyskytuje sa preto, lebo ľudia poberajú dôchodok alebo príjem, ktorý môžu spotrebovať

Úspory – S

Úspory vyjadrujú zmenu v celkovom bohatstve za určitý časový úsek. Poznáme:

  • negatívne úspory – prípad, keď ľudia utrácajú viac na spotrebu, ako je ich príjem za určitý časový úsek
  • bohatstvo – akumulované úspory za minulé obdobia

Faktory ovplyvňújúce spotrebu

Medzi hlavné faktory ovplyvňújúce spotrebu patria:

  1. disponibilný dôchodok – súhrn príjmov domácností z výrobných faktorov + transferové platby
  2. očakávania z vyšších príjmov
  3. zdaňovanie
  4. veková štruktúra domácností

Teória permanentného príjmu – spotreba v domácnostiach je skôr určovaná stálym príjmom (príjmy z minulosti) než bežným.

Funkcia spotreby – vyjadruje vzťahy medzi výdajmi na spotrebu a disponibilným dôchodkom.

Funkcia úspor – vyjadruje vzťahy medzi úsporami a disponibilným dôchodkom.

Investície – I

Investície predstavujú investičné výdaje:

  • sú to náklady na stavby, stroje, zariadenia, zásoby a iné
  • pri investíciach z hľadiska makroekonómie rozlišujeme osoby, ktoré sporia a ktoré investujú
  • výdaje podnikov a firiem na investície tvoria dôležitú zložku efektívneho dopytu, ale sú veľmi citlivé a majú tendenciu kolísať
  • vzťah medzi úsporami a investíciami je veľmi labilný, neexistuje rovnosť medzi úsporami a investíciami a vznikajú tzv. investičné medzery (Investment Gaps)

Investičná medzera

Medzera úspor – zamýšľané investície sú nižšie ako úspory.

Medzera investícií – zamýšľané investície sú vyššie ako úspory.

Faktory ovplyvňujúce investície

Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce investície patria:

  1. úroková miera
    • ak narastá, narastajú aj alternatívne náklady (na prácu, pôdu a kapitál), čo spôsobí pokles investícií
    • pružné úrokové miery vyrovnávajú reálne úspory a investície
    • ak sú zamýšľané investičné výdaje vyššie než úspory, investori pociťujú nedostatok zdrojov
    • konkurencia medzi investormi zvyšuje úrokové sadzby, zvýši objem úspor a zníži sa zamýšľaný objem investícií
    • pružné úrokové miery vytvorili takto rovnováhu na finančnom trhu
  2. očakávaná výnosnosť investícií a ziskovosť – očakávania môžu byť pesimistické alebo optimistické

Vládne výdaje – G

  • patria sem vládne nákupy tovarov a služieb spolu s transferovými platbami
  • autonómne výdaje – nie sú závislé na zmenách skutočného alebo reálneho GNP
  • donútené výdaje (indukované) – sú závislé od zmien v GNP

Čistý export NX

Čistý export je rozdiel medzi exportom a importom. Import predstavuje tovary a služby vyrobené v zahraničí, ale spotrebované domácimi spotrebiteľmi, je časťou agregátnej ponuky. Export znamená zahraničný dopyt po domácich tovaroch a službách a je časťou agregátneho dopytu.

Funkcia čistého exportu agregátnych výdajov: Čistý export = netto export * Nx = Ex – Im

Na export a import vplývajú faktory:

  1. veľkosť GNP (vo vzťahu k importu)
  2. stupeň medzinárodnej špecializácie
  3. cena tovarov a služieb prepočítaná na svetové ceny
  4. zahraničný výmenný kurz

Metódy výpočtu HDP

HDP možno vypočítať nasledujúcimi metódami:

Aktuálne informácie o HDP a HNP

Aktuálne makroekonomické ukazovatele SR (nezamestnanosť, inflácia, HDP, obchodná a platobná bilancia) nájdete na stránke Ekonomika Slovenska.


Zdroje a literatúra

  • ANDO, A. – MODIGLIANI, F.: The Life-Cycle Hypothesis of Saving. Agregate Implication and Tests. American Economic Review. 1963.
  • GOWLAND, D. H.: Makroekonomie. Praha: Victoria Publishing, 1990, s. 196-197.
  • Š.: Teoretické základy súčasnej buržoáznej ekonómie. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, 1973, s.
  • HUSÁR J. 2003. Aplikovaná makroekonómia. Bratislava: SPRINT. 2003, 379 s. ISBN 80- 89085-11-3.
  • HUSÁR, J. 1993. Rozumieme makroekonómii? Bratislava: ELITA, 1993.
  • KEYNES, J. M.: Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha: Nakladatelství ČSAV, 1963, s. 270.
  • KOVAČKA, M.1992. Makroekonomika. Bratislava: SPN, 1992.
  • LÁBAJ, Martin. 2009. Ekonomický rast a rovnováha. 1. vyd. Bratislava: EKONÓM, 2009. 110 s. ISBN 978-80-225-2849-8.
  • MARSHALL, A.: Pure Theory of Domestic Values, s. 34.
  • MOKRÝ, V. 1991. Makroekonomická regulácia (Vybrané problémy). Bratislava: Elita, 1991.
  • MUCHOVÁ, Eva. 2005. Makroekonómia otvorenej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 160 s. ISBN 80-8078-023-4.
  • PEARCE D. W.: Macmillanův slovník moderní ekonomie. Praha: Victorie Publishing. 1992, 4.
  • PŘÍVAROVÁ M. et al. 2006, Všeobecná ekonomická teória. 2. vyd. Bratislava: Merkury, 2006, 240 s. ISBN 80-89143-25-3
  • ROZBORILOVÁ D.: Teórie spotreby, úspor a vládnych výdavkov makroekonómia 8: Vydavateľstvo Iura Edition, 2005: ISBN: 80-8078-039-0
  • SARGENT, TH.J.: Macroeconomic Theory. California. San Diego: Academic Press, Inc., 1987.
  • SMITH, A.: Pojednání o podstatě a příčinách bohatství národů. Praha: SNPL, 1958, s. 235.
  • SMRTNÍK, J. 1992. Makroekonomika a mikroekonomika. 1992. Zvolen: Edičné stredisko TU Zvolen, 1992.
  • SOROS, G.: Kríza globálneho kapitalizmu. (Otvorená spoločnosť v ohrození). Bratislava: KALLIGRAM, 1999, s. 123. ISBN : 80-7149-408-9
  • SOUKOP J. et al. 2007. Makroekonomie. Moderní přístup. Praha: Management Press, 2005. 515 s. ISBN 78-80-7261-174-4.
  • ŠÍBL, D. a kol. 1990. Všeobecná ekonomická teória. Prednášky, I. časť. Bratislava: ELITA, 1990.

Pridaj komentár