Platobná podmienka

Platobná podmienka determinuje miesto, lehotu a spôsob úhrady kúpnej ceny kupujúcim. Platobná podmienka sa môže pre kupujúceho stať jedným z najdôležitejších faktorov pri výbere dodávateľa, pretože ovplyvňuje nie len spôsob financovania obchodnej operácie, ale aj jej rizikovosť a výšku kúpnej ceny.

Pri rozhodovaní o platobných podmienkach je potrebné brať do úvahy množstvo rozličných faktorov. K najdôležitejším podľa autorky Kašťákovej patria druh tovaru a tradície vytvorené pri obchodovaní na zahraničnom trhu, obchodné vzťahy medzi partnermi, postavenie obchodného partnera na zahraničnom trhu, jeho solventnosť a goodwill, medzinárodná ekonomická, politická a menová situácia, situácia v platobnej bilancii krajiny importéra a exportéra, právne predpisy a devízové obmedzenia, dôležitá je tiež konjunktúrna situácia na trhu daného tovaru.

V tejto seminárnej práci sa budem podrobne zaoberať dokumentárnymi platbami – dokumentárnym akreditívom a dokumentárnym inkasom a tiež nedokumentárnym typom platby – bankovou zárukou.

Dokumentárne platby

Podstatou dokumentárnych platieb, ktoré sú spojené s inkasom alebo akreditívom, je, že importér získa obchodné dokumenty, ktoré ho oprávňujú nakladať s tovarom až po zaplatení. Dokumentárne platby sa preto podľa autora Andrleho využívajú najmä v takých prípadoch, keď sa obchodní partneri dobre nepoznajú alebo existuje medzi nimi nedôvera alebo pochybnosti o schopnosti partnera vyrovnať svoje záväzky. Podľa tohto autora je ideálnym riešením prípad, kedy sa moment zaplatenia importéra v prospech exportéra prekrýva s momentom, kedy importér získa oprávnenie manipulovať s tovarom. Na druhej strane, nedokumentárne platby sa väčšinou neviažu na predloženie obchodných dokumentov.

Členenie dokumentárnych a nedokumentárnych platieb:

  • dokumentárny akreditív – dokumentárna platba
  • dokumentárne inkaso – dokumentárna platba
  • banková záruka – nedokumentárna platba

Dokumentárny akreditív

Podľa autora Baláža a kol je dokumentárny akreditív „záväzok, ktorým sa banka na účet kupujúceho alebo na svoj vlastný účet zaväzuje zaplatiť oprávnenému beneficientovi hodnotu zmenky (zmeniek) alebo dokumentov za predpokladu, že podmienky akreditívu sú splnené.“

Využitie dokumentárneho akreditívu je vhodné najmä v takom prípade, ak chce mať exportér istotu, že keď zašle tovar a splní ďalšie podmienky, bude mu vyplatená predajná cena. Dokumentárny akreditív sa tiež využíva vtedy, keď exportér kupujúcemu nedôveruje, nemá o ňom dostatočné množstvo informácie alebo ak sa sídlo kupujúceho nachádza vo vzdialenej alebo rizikovej oblasti.

Subjekty dokumentárneho akreditívu

Subjektmi dokumentárnych akreditívovo sú:

  • exportér (príjemca akreditívu, beneficient) – žiada o otvorenie dokumentárneho akreditívu vo svoj prospech
  • importér (príkazca) – dáva svojej banke príkaz na otvorenie dokumentárneho akreditívu
  • banka otvárajúca akreditív (banka importéra)
  • banka exportéra – ak otvorenie akreditívu beneficientovi oznamuje, hovoríme o oznamovacej banke. V prípade, že banka akreditív potvrdzuje a teda na seba preberá záväzok poskytnúť beneficientovi dohodnuté plnenie, hovoríme o potvrdzujúcej banke.

Druhy dokumentárnych akreditívov

Základné druhy dokumentárnych akreditívov sú:

  1. odvolateľný akreditív – môže byť odvolaný alebo zmenený bankou importéra kedykoľvek, a preto nie je skutočným záväzkom banky k exportérovi akreditívu. V praxi sa tento druh akreditívu zvyčajne nevyužíva.
  2. neodvolateľný akreditív – predstavuje neodvolateľný záväzok banky splniť svoje záväzky, v prípade, ak beneficient splní podmienky dokumentárneho akreditívu.

Neodvolateľný akreditív možno členiť na:

  • potvrdený akreditív – potvrdzujúcej banke, ktorá potvrdí akreditív na požiadanie otvárajúcej banky, vzniká záväzok poskytnúť exportérovi plnenie predpísané akreditívom
  • nepotvrdený akreditív – je avizovaný oznamujúcou bankou beneficientovi, pričom oznamujúcej banke nevzniká záväzok

Potvrdený akreditív

Prvým krokom v priebehu potvrdeného dokumentárneho akreditívu je uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi exportérom (beneficientom) a importérom (príkazcom). V kontrakte je dohodnutá platobná podmienka dokumentárny akreditív, ktorý je potvrdený bankou. V druhom kroku príkazca zasiela svojej banke žiadosť o otvorenie dokumentárneho akreditívu. Keď banka importéra (otvárajúca banka) otvorí akreditív, požiada banku exportéra o potvrdenie dokumentárneho akreditívu. V ďalšom kroku potvrdzujúca banka informuje exportéra o potvrdení dokumentárneho akreditívu. Exportér následnej odošle tovar a predloží potvrdzujúcej banke požadované dokumenty. Po skontrolovaní týchto dokumentov bankou, banka vypláca akreditív exportérovi. Po tomto úkone potvrdzujúca banka zasiela dokumenty otvárajúcej banke a zaťaží ju akreditívnou sumou vrátane poplatkov. Importér získa tovar až na základe dokumentov, ktoré mu otvárajúca banke zašle a zároveň ho zaťaží akreditívnou sumou vrátane poplatkov.

Nepotvrdený akreditív

Priebeh nepotvrdeného dokumentárneho akreditívu sa odlišuje od priebehu potvrdeného dokumentárneho akreditívu v tom, že po tom, čo otvárajúca banka otvorí dokumentárny akreditív, informuje avizujúcu banku (banku exportéra) o jeho otvorení. Avizujúca banka následnej informuje o tejto skutočnosti exportéra, ktorý potom odošle tovar a zároveň predloží svojej banke dokumenty. Tieto dokumenty následne avizujúca banka odošle otvárajúcej banke, ktorá ich skontroluje, zaťaží importéra akreditívnou sumou vrátane poplatkov, zašle mu dokumenty, na základe ktorých získava tovar. Posledným krokom je vyplatenie akreditívu exportérovi.

Výhody dokumentárneho akreditívu

Výhodou je najmä možnosť uzatvorenia kontraktu medzi obchodnými partermi, ktorí sú si neznámi, prípadne pochádzajú z rôznych krajín, a preto majú obavy z existujúceho rizika neuhradenia faktúry pri podmienke hladká platba po dodávke tovaru. Výhodou pre exportéra je najmä skutočnosť, že mu vzniká nárok na zaplatenie tovaru zo strany potvrdzujúcej alebo otvárajúcej banky po splnení všetkých akreditívnych podmienok.

Výhody pre importéra:

  • eliminácia rizika spojeného s platbou vopred, ktorá je zvyčajne exportérom vyžadovaná, ak je odberateľ neznámy,
  • možnosť prípadného odloženia platby importéra až na obdobie niekoľkých rokov – využíva sa iba v prípade dokumentárneho akreditívu s odloženou splatnosťou, ktorý otvorila banka importéra s akceptovateľnou bonitou vrátane bonity krajiny,
  • garancia, že výplatu banka vykoná až keď exportér splní podmienky určené dovozcom a uvedené v akreditíve, ktorý je otvorený bankou importéra v prospech exportéra.

Nevýhody dokumentárneho akreditívu

  • importér musí stanoviť obojstranne prijateľné akreditívne podmienky, ktoré dokáže exportér splniť tak, aby dostal z akreditívu zaplatené. Importér zároveň akreditívne podmienky musí stanoviť spôsobom, aby sa nedostal k tovaru bez zaplatenia, pretože práve toto je hlavným cieľom akreditívu,
  • nevýhodou je tiež povinnosť viazania peňažných prostriedkov importéra od okamihu, kedy banka otvorí akreditív až po okamih jeho vyplatenia bankou. Následkom tejto skutočnosti je často zhoršenie finančnej likvidity dovozcu, ktorý vyvíja snahu nahradiť akreditív dokumentárnym inkasom,
  • exportér aj importér sa musia orientovať v technikách realizácie akreditívnych platieb

Dokumentárne inkaso

Podľa autorov Smejkala a Raisa predstavuje dokumentárne inkaso záväzok banky vydať tretej osobe dokumenty, ktoré ju budú oprávňovať disponovať s tovarom, alebo iné doklady, ak bude pri ich vydaní zaplatená určitá peňažná čiastka alebo zrealizovaný iný inkasný úkon.

Využitie dokumentárneho inkasa

  • exportér a importér sa dobre poznajú a majú dôveru v bonitu obchodného partnerstva,
  • exportér má exportnú zásielku poistenú alebo nepovažuje teritoriálne a politicko-hospodárske riziko za podstatné,
  • neexistuje problém náhradného predaja exportovaného tovaru inému importérovi,
  • exportovaný tovar nie je náročný na skladovanie a nepodlieha rýchlej skaze,
  • neexistujú obmedzenia na bankový prevod prostriedkov a ani devízové obmedzenia, ktoré by boli prekážkou voľnej konverzie domácej meny importéra na voľne meniteľné meny,
  • importér uhradil akontáciu najmenej vo výške nákladov na prepravu a skladovanie vrátané prípadných spätných nákladov na zrušenie obchodu.

Subjekty dokumentárneho inkasa

Medzi aktérov vystupujúcich v dokumentárnych inkasách patria:

  1. kupujúci, nazývaný často importér alebo trasát
  2. predávajúci – exportér, príkazca
  3. banka kupujúceho – nazývaná aj inkasná banka
  4. banka predávajúceho (vysielajúca banka)

Priebeh dokumentárneho inkasa

Prvým krokom je uzatvorenie kúpnej zmluvy, v ktorej sa ako platobná podmienka dohodne dokumentárne inkaso. Následne exportér odošle importérovi tovar na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, požiada banku o zabezpečenie dokumentárneho inkasa a odovzdá jej potrebné dokumenty. V inkasnom príkaze pre svoju banku exportér uvedie meno importéra, inkasnú sumu, zoznam predkladaných dokumentov, inkasné podmienky na vydanie dokumentov, spôsob zaobchádzania s dokumenty, ak kupujúci neuskutoční dohodnuté plnenie, neprijme dokumenty a neprevezme tovar. Banka vývozcu odošle dokumenty banke dovozcu, priloží aj oznámenie inkasných podmienok. Banka importéra oboznámi dovozcu s inkasnými podmienkami. Ten je následne svojou bankou vyzvaný, aby uskutočnil požadované plnenie. Doklady ku kontrahovaného tovaru odovzdá inkasná banka importérovi po tom, čo splní inkasné podmienky.

Podľa autorky Kašťákovej možno medzi inkasné podmienky zaradiť:

  • zaplatenie inkasnej čiastky
  • akceptácia zmenky
  • čiastočné zaplatenie a akceptácia zmenky
  • výmena za iné dokumenty pri viazaných obchodoch,
  • vystavenie bankovej záruky ako alternatívy akceptácie zmenky“

Výhody a nevýhody dokumentárneho inkasa

Využitie dokumentárneho inkasa je vhodné v takých prípadoch, kedy predávajúci nie je ochotný dodať tovar proti úhrade hladkou platbou a zároveň nemá potrebu využiť zabezpečovací nástroj, akým je dokumentárny akreditív. Dokumentárne inkaso má výhody najmä pre kupujúceho a na druhej strane predstavuje nevýhody skôr pre predávajúceho.

Umožňuje kupujúcemu zaplatiť za tovar až po prevzatí dokumentov a je tiež lacnejšie ako dokumentárny akreditív. Nevýhodou pre predávajúceho je najmä skutočnosť, že plnenie je do významnej miery závislé od ochoty a schopnosti kupujúceho a nie je žiadnym spôsobom garantované bankou. V prípade odmietnutia platby nesie zvyčajne predávajúci všetky riziká a náklady spojené s držbou tovaru. Dodávateľ má vždy kontrolu nad dokumentmi. Odberateľ sa nedostane k tovaru skôr než zaň zaplatí, akceptuje zmenku alebo splní iné inkasné podmienky.

Dokumentárne inkaso dodávateľovi nezabezpečuje, že odberateľ zaplatí inkasnú čiastku, ani že prevezme tovar. Pri akceptácií zmenky môže vzniknúť riziko platobnej neschopnosti akceptanta.

Banková záruka

Autor Baláž charakterizuje bankovú záruku ako „neodvolateľné písomné prehlásenie banky v záručnej listine, že uspokojí požiadavku veriteľa (oprávneného) z bankovej záruky peňažným plnením v prípade, ak dlžník (tretia osoba/príkazca na vystavenie bankovej záruky) nesplní záväzok uvedený v záručnej listine, alebo budú splnené iné podmienky určené v záručnej listine.“
Vývozca vyžaduje predloženie bankovej záruky predovšetkým pri dodávke tovaru na úver, pretože chce mať istotu, že svoju pohľadávku dostane zaplatenú. Banková záruka patrí medzi nedokumentárne platby.

Účastníci bankových záruk

Účastníkmi bankovej záruky sú:

  • príkazca (dlžník), ktorý je žiadateľom o vystavenie záruky
  • príjemca záruky (veriteľ, beneficient)
  • banka príkazcu (ručiteľ)
  • banka príjemcu (avizujúca banka, ručiteľ) – ide o banku, ktorá vystavuje záruku

Členenie bankových záruk

Bankové záruky možno členiť na:

  1. priame bankové záruky – banka príjemcu vstupuje do kontraktu s príjemcom a oznamuje mu vystavenie záruky
  2. nepriame bankové záruky – vystavujúca banka poveruje (formou protizáruky) zahraničnú banku vystavením novej záruky

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom texte, banková záruka vzniká na základe písomného prehlásenia banky. Záruka je zvyčajne vystavená na príkaz príkazcu, teda klienta banky. Príkazca uzatvorí s bankou mandátnu zmluvu, ktorá obsahuje poverenie banky k vystaveniu bankovej záruky a obsah záručnej listiny. Banka vystaví záručnú listinu na základe podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve medzi bankou a príkazcom. V záručnej listine sú uvedené práva a povinnosti beneficienta a vystavujúcej banky. Banka poskytuje plnenie z titulu bankovej záruky iba vtedy, ak k tomuto úkonu bola písomne vyzvaná, pokiaľ nie je dohodnuté v záručnej listine inak. Ak by bolo v záručných podmienkach napr. predloženie rôznych dokumentov, banka preskúma ich obsah. Ak v týchto dokumentoch nájde nejaké nezrovnalosti, odmietne vyplatiť príslušnú sumu. Ak uplatnenie prebehlo bez chýb, ručiaca banka vyplatí príslušnú sumu v prospech príjemcu záruky. Následne v súlade so zmluvou o vystavení bankovej záruky získa peňažné prostriedky od príkazcu.

Druhy nepriamych bankových záruk

Rozoznávame 2 druhy nepriamych bankových záruk:

  1. kryté bankové záruky – banka, ktorá vystavuje záruku na príkaz inej banky žiada buď plné alebo aspoň čiastočné krytie záruky, a to viazaním potrebnej výšky finančných prostriedkov na účte.
  2. nekryté bankové záruky – banka vystavujúca bankovú záruku na príkaz inej banky nepožaduje krytie záruky, uspokojí sa s prehlásením banky príkazcu, že vysporiada všetky náklady vzniknuté z titulu prevzatej záruky.

Výhody a nevýhody bankovej záruky

Záruka vystavená bankou v mene dodávateľa v prospech odberateľa núti dodávateľa splniť svoje záväzky uvedené v kontrakte. V prípade, že tieto záväzky nebudú splnené, ručiteľ sa zaväzuje zaplatiť odberateľovi finančnú náhradu až do výšky 100% hodnoty kontraktu. Záruka vystavená bankou v mene odberateľa v prospech dodávateľa mu zaisťuje, že odberateľ dodrží platobné podmienky uvedené v kontrakte. Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, veriteľ je oprávnený uplatňovať nároky z tejto záruky voči ktorejkoľvek z týchto bánk.

Zoznam použitej literatúry

Knižné zdroje:

1. Andrle, P. 2011. Dokumentární akreditiv v praxi. 5. vydanie. Praha: Grada. 184s. ISBN 978-80-247-4017-1
2. Baláž, P. a kol. 2010. Medzinárodné podnikanie. Bratislava: Sprint dva. 546s. ISBN 978-80-89393-18-3
3. Kašťáková, E. – Pullmanová, T. – Svobodová, V. 2008. Operácie v zahraničnom obchode. Bratislava: Ekonóm. 279s. ISBN 978-80-225-2537-4
4. Máče, M. 2006. Platební styk klasický a elektronický. Praha: Grada. 220s. ISBN 80-247-1725-5
5. Smejkal, V. – Rais, K. 2010. Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích. Praha: Grada. 360s. ISBN 978-80-247-3051-6

Internetové zdroje:

1. EuroEkonóm. Neodvolateľný akreditív. [online]. [2013-11-15]. Dostupné na internete: <https://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=neodvolatelny-akreditiv>
2. Jánoš, D. 1998. Podmienky kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode. [online]. [2013-11-13]. Dostupné na internete: <http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Okt%C3%B3ber/podmienky-kupnej-zmluvy-v-medzinarodnom-obchode.html>


Pridaj komentár