(EuroEkonóm.sk,  0)

Výdavky domácností

Spotreba, úspory a investície domácností

Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. „Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej, krátkodobej spotreby a služby.“ (Lisý, a, 2005, s. 26). Rozborilová definovala spotrebu ako: „Proces, pri ktorom dochádza k uspokojovaniu potrieb.“ (Rozborilová, 2002, s. 21)

Úspory domácností predstavujú to, čo zostane z bežného príjmu po uhradení výdavkov na bežnú spotrebu. Investície domácností predstavuje napr. kúpa nového domu.

Soukop tvrdí: „Spotreba má v uzavretej ekonomike podľa Keynesa dve základné zložky. Prvou zložkou je autonómna spotreba (Ca), jej výška je nezávislá na veľkosti disponibilného dôchodku domácností. I pri nulovom disponibilnom dôchodku domácnosti predsa len niečo spotrebúvajú, napr. základné potraviny. Zdrojom financovania sú skoršie úspory. Druhou zložkou je tzv. indukovaná spotreba (c YD), ich výška závisí na disponibilnom dôchodku domácností. Potom možno spotrebnú funkciu vyjadriť rovnicou: C = Ca + cYD (Soukop et al, 2007, s. 54)

Spotrebná funkcia a hraničný sklon k spotrebe

Spotrebná funkcia podľa Samuelsona vyjadruje vzťah medzi úrovňou disponibilného dôchodku a domácností. Pokiaľ domácnosti z dodatočného dôchodku neutratia nič a všetko
usporia, bude hraničný sklon k spotrebe nulový. Pokiaľ spotrebujú celý dodatočný dôchodok, hraničný sklon k spotrebe sa bude rovnať jednej. (Samuelson et al, 1992, s. 137)

Ak rastie dôchodok, vtedy spotreba absolútne rastie. Jej podiel na dôchodku sa ale znižuje. Znamená to že, ak spotrebiteľovi rastie dôchodok, zvýši sa aj jeho spotreba. Domácnosti
s vyšším dôchodkom spotrebúvajú viac ako domácnosti s nižším dôchodkom.

Spotreba je klesajúcou funkciou dôchodku. Vyjadruje vzťah medzi celkovou úrovňou spotrebných výdavkov a úrovňou disponibilného dôchodku spotrebiteľov. (Lisý, a, 2005, s. 26 – 28)

c = ∆C / ∆Y

Hraničný sklon k spotrebe (c) je dodatočné množstvo, ktoré ľudia spotrebujú. Pomer medzi prírastkom spotreby a prírastkom dôchodku sa nazýva hraničný sklon k spotrebe. Udáva
nám ako sa zmení spotreba, pokiaľ sa zmení disponibilný dôchodok o jednotku. (Soukop et al, 2007, s. 53, 54)

Teória spotreby a úspor

Teória spotreby a úspor založená na teórii racionálnych očakávaní predpokladá, že domácnosti svoje rozhodnutia o spotrebe zakladajú na disponibilnom dôchodku, pričom abstrahujú od ostatných faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť ich spotrebu.

Každý spotrebiteľ uvažuje o svojej budúcej spotrebe rôzne. Vytvárajú si tzv. spotrebný plán. Autori tejto hypotézy predpokladajú, že spotrebitelia si volia spotrebný plán, podľa toho, či predpokladajú, že sa ich deti budú vedieť o seba postarať. Ak si myslia, že áno, ich spotreba bude väčšia, ak predpokladajú, že nie ich spotreba sa zníži a budú vytvárať úspory.

Mladé rodiny majú vysokú spotrebu v porovnaní s pracovným dôchodkom. Keďže predpokladajú, že v budúcnosti sa ich dôchodok zvýši, budú si viac požičiavať. V strednom veku nastáva zníženie spotreby, keďže si domácnosti budú vytvárať úspory na obdobie odchodu do dôchodku. V dôchodku je pracovný dôchodok nulový a spotreba je relatívne vysoká.

Závery, ktoré plynú z hypotézy racionálnych očakávaní: (Rozborilová, 2002, s. 54)

  • každý subjekt si vytvára celoživotné spotrebné plány
  • počas celého života uprednostňujú vyrovnanú spotrebu
  • súčasná spotreba je ovplyvnená súčasným aj očakávaným budúcim dôchodkom
  • ich plánovaná spotreba nemôže byť vyššia ako sú ich celkové zdroje
  • ak si chcú domácnosti vytvoriť úspory a zanechať svojim deťom dedičstvo, ich celková spotreba bude oveľa nižšia ako sú ich celkové zdroje
  • ich hraničný sklon k spotrebe z permanentného dôchodku sa blíži k 1
  • ich hraničný sklon k spotrebe z prechodných zmien v dôchodku je výrazne nižší.

Za najväčšie prínosy tejto teórie možno označiť: (Rozborilová, 2002, s. 54)

  • všetky očakávania jednotlivých domácností závisia od relevantných poznatkov o súčasnosti, minulosti aj budúcnosti, vo všeobecnosti sa predpokladá, že ich očakávania budú správne, v skutočnosti sa môžu jednotlivé domácnosti mýliť, ak zistia, že ich očakávania správne nie sú, budú robiť korekcie
  • výšku spotreby na budúci rok, možno predpokladať na základe spotreby v tomto roku, budúcnosť ale nie je nikdy istá, preto sa budúcoročná spotreba môže odlišovať od plánovanej spotreby, napríklad, ak sa nečakane zvýši výška dôchodku, môže sa zvýšiť aj výška spotreby.

Výdavky domácností na Slovensku

Výdavky domácností značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky slovenských domácností boli v minulosti deformované, t.j. výdavky boli vybavované štátom, takže domácnosť nepotrebovala až toľko zdrojov peňazí v hotovosti na spotrebu. Spotreba bola orientovaná prevažne na výživu a ošatenie.

Transformačný proces sa prejavil predovšetkým poklesom reálnych príjmov v dôsledku liberalizácie cien, ale aj reštrukturalizácie národného hospodárstva, otvorením sa svetu, čo sprevádzalo nástup takého fenoménu ako je nezamestnanosť.

Výsledkom pôsobenia je prechod na úspornejší typ hospodárenia.

Štruktúra výdavkov

Zmenila sa štruktúra výdavkov:

  • klesli výdavky na nákup predmetov
  • znížili sa reálne výdavky na ošatenie, priemyselné tovary
  • poklesla investičná výstavba

Výdavky kryjú potreby členov domácností. Spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Rozdiel medzi nimi predstavuje prírastok alebo úbytok hotovosti, ktorých pohyb sa sleduje.

Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom (výdavkom) sú platby – odvody, ktoré odvádza každá ekonomicky aktívna osoba. Ide o odvody:

  • výdaje na zabezpečenie sa v prípade výskytu choroby, úrazu, nezamestnanosti
  • hmotné zabezpečenie sa v starobe

Okrem toho povinnosť je aj platiť daň zo získaných príjmov.

Veľkosť peňažných výdavkov ovplyvňujú aj naturálne príjmy domácností. Naturálna osobná spotreba má najväčšiu hodnotu u roľníkov – 25 %, dôchodcov – 12 %, u súkromníkov – 9 – 7 %, najfrekventovanejšej domácnosti (2 detnej) – 7 – 8 %, u roľníckych domácností – 22,5 %.

Konečná spotreba domácností predstavuje cca 48 % HDP.

Perspektívny rast produktivity práce sa prejaví zvýšením priemernej mzdy tak v nominálnej, ako aj v reálnej hodnote.

Výdavky domácností – SR:

  • potraviny, nápoje 38,6 %
  • odevy, obuv 11 %
  • energia, bývanie 16,5 %
  • nábytok, potreby do domácnosti 5,9 %
  • zdravotné služby 1,3 %
  • doprava 10 %
  • kultúra 8,5 %
  • iné 8 %

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • HONTYOVÁ K. et al. 2011. Základy ekonómie a ekonomiky. 8. aktual. a preprac. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2011, 198 s. ISBN 978-80-225-3170-2.
  • HUSÁR J. 2003. Aplikovaná makroekonómia. Bratislava: SPRINT. 2003, 379 s. ISBN 80- 89085-11-3.
  • JUREČKA V. et al. 2011. Makroekonomie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a. s. 2011, 336 s. ISBN 978-80-247-3258-9.
  • LÁBAJ, Martin. 2009. Ekonomický rast a rovnováha. 1. vyd. Bratislava: EKONÓM, 2009. 110 s. ISBN 978-80-225-2849-8.
  • LISÝ J. et al. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 622 s. ISBN 80- 80787-063-3.
  • LISÝ J. et al. 2003. Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. 5. prepr. a dopl. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2003, 507 s. ISBN 80-89047-75-0.
  • MELIŠEK F. 2008. Ekonomický rast a štrukturálne zmeny. Bratislava: Sprint dva. 2008. 254 s. ISBN 978-80-969927-7-5.
  • MUCHOVÁ, Eva. 2005. Makroekonómia otvorenej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 160 s. ISBN 80-8078-023-4.
  • PACÁKOVÁ, Viera et al. 2003. Štatistika pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION, 2003, 358 s. ISBN 80-89047-74.
  • PACÁKOVÁ, Viera et al. 2009. Štatistické metódy pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2009. 411 s. ISBN 978-80-8078-284-9.
  • PŘÍVAROVÁ M. et al. 2006, Všeobecná ekonomická teória. 2. vyd. Bratislava: Merkury, 2006, 240 s. ISBN 80-89143-25-3
  • ROZBORILOVÁ D. 2002. Makroekonómia: Teórie spotreby a úspor, investícií a vládnych výdavkov. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION. 2002. 238 s. ISBN 80-89047-32-7.
  • SAMUELSON P. A. – NORDHAUS W. D. 1992. Ekonómia 2. 1. vyd. Bratislava: Bradlo. 1992. 550 s. ISBN 80-7127-031-8.
  • SOUKOP J. et al. 2007. Makroekonomie. Moderní přístup. Praha: Management Press, 2005. 515 s. ISBN 78-80-7261-174-4.

Pridaj komentár