Burza cenných papierov je zvláštnym spôsobom organizované priame alebo nepriame zhromaždenie osôb, ktoré sa koná pravidelne v určenú dobu a obchoduje sa s CP podľa platných pravidiel a burzových predpisov.
• Sústreďuje sa ponuka a dopyt po CP (vecná koncentrácia).
• Koncentrované na presne určenom mieste alebo v danom počítačovom systéme (miestna koncentrácia).
• Ponuka a dopyt sa realizujú medzi profesionálne určenými osobami (koncentrácia osobná)
Všetci účastníci burzy sa môžu zúčastňovať obchodov pri oznámených cenách. Burza CP mala veľký význam v období vzniku (hlavne pri pôvodnej akumulácii kapitálu). Burza sa stala jednou z najdôležitejších inštitúcií trhovej ekonomiky, dodnes sa považuje za barometer ekonomiky.

Funkcie burzy
1. obchodná
2. alokačná
3. cenotvorná
4. špekulatívna

1. Obchodná funkcia
Burza umožňuje vlastníkom voľných finančných prostriedkov ich investovať do voľných CP a zároveň umožňuje transformovať finančné prostriedky na likvidné prostriedky.
Burzový trh znamená len zmenu majiteľa CP!

Pre dobré fungovanie burzového trhu je dôležitá likvidita.

Likvidný trh by mali byť:
– hlboký (trh, na ktorom je ľahké odhaliť nákupné a predajné signály nad a pod bežnú transformačnú cenu)
– široký (veľký objem obchodov)
– pružný (na ňom dôjde k prísunu nových príkazov hneď ako dôjde k zmene trhovej ceny)
– tenký (ani hlboké, široké a pružné; bez výrazných zmien trhovej ceny môže byť absorbovaný, len malý objem transakcií)

2. Alokačná funkcia
– len vtedy, ak CP sú emitované prostredníctvom primárneho alebo sekundárneho trhu

3. Cenotvorná funkcia
– pri vyrovnávaní ponuky a dopytu dochádza k oceňovaniu kapitálu
– kurzový vývoj má vplyv na rozhodovanie makroinštitúcií, ale aj mikroekonomických subjektov

4. Špekulatívna funkcia
– hlavným objektom špekulovania bývajú akcie
– burzové špekulácie sú podnikateľskou činnosťou, ktorá je založená na zvážení na burze vzniknutých okolnostiach, ktoré spôsobujú zmeny trhovej ceny akcií a burzový podnikateľ to využíva vo svoj prospech
– špekulanti = paratiziti trhu (snažia sa zarobiť na burzovom pohybe) – neustále nakupujú a predávajú a tým zvyšujú obrat (čím je vyšší obrat, tým je vyššia likvidita burzového trhu)
– cieľom špekulovania nie je dlhodobé investovanie
– majú národohospodársky význam (prispievajú k stabilite a vyrovnávaniu cien a ich obchody sú nutným predpokladom pre zabezpečenie likvidity burzového trhu) = preberajú na seba riziko
– špekulácia kúpy a predaja cenných papierov na niekoľko dní, týždňov a s cieľom predať alebo kúpiť so ziskom (zisk = kurzový rozdiel medzi predajným a kúpnym kurzom bez zaťaženia daňami a transakčnými nákladmi)
– špekulácia – na vzostup, na pokles
– bez špekulantov nemôže ekonomika existovať. Špekulanti prispievajú k stabilite a vyrovnávaniu cien a ich obchody sú nutným predpokladom pre zabezpečenie trhu.
– Predpoklady špekulačných obchodov: – dostatok informácií, kvalitný obchodný systém burzy a bez problémov funguje vysporiadanie burzových obchodov, nízke transakčné náklady a primerané daňové zaťaženie kapitálových ziskov

Zlaté burzové pravidlo
„Kto má málo peňazí a ťažko zarobených a slabé nervy nech na burzu nechodí.“
Burzy strácajú na svojom význame, ale preto, že sa prudko rozvinuli mimoburzové obchody. Ale aj napriek tomu majú stále veľký význam.


Pridaj komentár