Alternatívy sociálnych ekonomických nástrojov siahajú do obdobia nástupu kap. trhovej ek. Na pozadí revolučných proti feudálnych procesov.

Mnohé vyjadrovali skôr želanie ako objektívnu analýzu podmienok formovania sa systému trhovej ek. Sociálne orientované teoretické prístupy mali však vnútornú logiku.

Kapitalistická trhová ekonomika, rozvíjajúca sa na základe stroj. výroby, =>veľké možnosti rozvoja výrobných síl pre ľudstvo s následným rastom produkt. práce. V teórii D. Ricarda sa objavuje ako kardinálny problém otázka rozdeľovania výsledkov spoloč. výroby, kt. ovplyvňuje rast bohatstva kapit. trh. spoločnosti. Trhová cena práce – mzda kolíše okolo prirodzenej ceny práce, kt. nie je absolútne nemenná, ale závislá od ponuky a dopytu. Narazil na problém – tendencia rozvoja výrobných síl a cieľ výroby v určitých sociálnoekonomických dimenziách kapitalistické trhové ekonomiky.

Henri de Saint Simon: – názor, že minulosť a prítomnosť ľudstva treba skúmať ako jednotný proces vývoja, preto že z minulosti sa dá usúdiť aj budúcnosť. Do dejín vstúpil ako „fanatik“mximálneho rozvoja výroby produktov kt. mali zabezpečovať najvyšší stupeň blahobytu celej spoločnosti. Považuje sa za kritika kapitalizmu.

Fourier: -spájal budúcnosť s nástupom tzv. asiciácie tzv. Asociácie-harmónie, kt. odstráni anrchiu výroby spôso-bujúcu hospodárske krízy , biedu a nezamestnanosť. Jeho známy výrok je-ek. je veda o bohatstve národov, kt. umierajú hladom. Vystupoval s heslom. „sociálna reforma bez revolúcie“

Owen: -stál najbližšie k vznikajúcemu robotníckemu hnutiu, zdôrazňujúc vzdelanie ako faktor premeny spoločnosti. Ako podnikatľ videl, že ani tech. pokrok v továrenských podmienkach nevedie k rastu blahobytu ale skôr biedy. Odmieta súkromné vlastníctvo ako „ľudské zlo“a zastával systém spoločenského vlastníctva. Bol stúpencom Ricarda z ktorého učenie – antikapitalistické. Jeho myšlienka že pracujúci je tvorcom vš. bohatstva spoločnosti a že nesprávne vzťahy rozdeľovania vedú spoločnosť do soc. biedy. V jeho názoroch sú počiatky družstevníctva.

Simon de Sismondi: -rozpracoval myšlienku maloburžoázneho socializmu. Do centra pozornosti postavil otázku rozdelovania a zisk označil ako výsledok okrádania pracujúcich, kt. sa znižuje ich kúpna sila. Neobmedzená hosp. sloboda a konk. spôsobujú, že výroba sa nerozvíja pre spotrebu ale plodí krízy. Rozvojom kapitalizmu sa zužuje vnútorný trh a preto sa podniky orientujú na zahraničie.

K. Marx a F. Engels: -kritiku kap. trhovej ek. spojili so záujmami pracujúcich ako tvorcov vš. materiálnych statkov. Medzi M. práce patrí aj viaczväzkové dielo“Kapitál“. Jeho štýl je ostro namierený proti „klasickej ek. „. Postavil sa na pozície tzv. pracovnej tórie hodnoty, podľa ktorej jediným hodnotovým faktorom je prac- sila kupovaná na trhu práce vlastníkmi kapitálu. M. analýza je dynamická a objasňuje kritické fungovanie trh. mechanizmu v podmienkach voľnej konk. Plne akceptoval pokrokovú úlohu vzniku kapitalizmu, jeho možnosti rozvoja výroby a akumulácie kapitálu, úlohu trhu a peňazí – ich premenu na kapitál. Otvorene poukázal na jeho negatívne stránky, ako je relatívna nadvýroba, hosp. kríza, bieda na strane pracujúcich najmä v období nezamestnanosti. Tieto povrchové javy majú podľa Marxa podstatu vo vzťahu kapitál – práca, exploatácia ľudskej práce, vytvárajúcej nadhodnotu, kt. si po zaplatení mzdy celú prisvojuje vlastník kapitálu. Schumpeter: -ovplyvnený rakúskou školou. Je autorom „Teórie hosp. vývoja „kde tvrdí že budúcnosť patrí socializmu. Vystúpil s tým, že kapitalizmus speje k samolikvidácii, že si postupne rúca „vlastné základy“ a preto budúcnosť patrí soc. definovanému skôr eticky ako ekonomicky. Nová spoločnosť je podľa neho ešte ďaleko, tj. je nepripravená na danú situáciu.

Heilbroner – predstaviteľ radikálneho krídla amer. teoretikov, kt. otvorene nastoľuje problém budúcnosti terajšieho soc. -ekon. zriadenia, dokazuje, že stimul pre hosp. expanziu na báze zisku naráža stále zreteľnejšie na jemu imanentnú bariéru v rámci trhového mechanizmu. Zaregistroval rast soc. napätia vo vedúcej veľmoci tohto sveta, poukázal na radikalizáciu inteligencie a zdôvodnil nutnosť zmien v organizovaní hosp. rastu, kt. musí opustiť tento fenomén ako mániu trad. spoločnosti.

Etzioni – práva a povinnosti občana modernej spoločnosti musia byť v rovnováhe a nijaká spoločenská vrstva nemá mať privilégiá z titulu bohatstva či rasy.


Komentáre

  1. jaroslav

    Maly by ste sa vážne nad sebou zamyslieť. Štruktúra poznatkov uverejnených na Vašej stránke nezodpovedá realite. Chyby, ktorých sa tu dopúšťate sú zásadné; a bohužiaľ s fatálnymi následkami pre ďalšie vzdelávanie nastupujúcej generácie.

  2. Vladko

    Jaroslav, ty si nejaký múdry! Ak máš minimálne ekonomické alebo manažérske vzdelanie, tak vieš, že kritika by mala byť konštruktívna. 😀

    Miesto toho, aby si tu kundil, by si mohol napísať ktoré poznatky neodpovedajú realite. Ak nie si buran, tak to sem napíš, aby som mal dobré podklady na seminárnu prácu.

  3. xena

    Súčasní makroekonómovia sa domievajú, že pre 21. storočie už nebudú stačiť poznatky z Keynesovej makroekonomickej teórie , domievajú sa, že treba dospieť k progresívnejším teóriam, ktoré by boli adekvátne pre súčasnú dobu,

Pridaj komentár