Milton Friedman

Neokonzervativizmus bol ekonomický smer, s ktorým prišiel Milton Friedman (tzv. Chicagská škola). M. Friedman bol duchovný otec tzv. neokonzervatizmu (reganomiky – ekonomika Ronalda Reagana), rozvinutej v 70. a 80. rokoch 20. storočia v USA. Pozadím tohto nového prúdu (new wave) v ekonómii bola kríza keynesovstva pri riešení stagflácie a narastajúcej nezamestnanosti.

Štátny rozpočet s rastúcim nevyrovnaným saldom, relatívne vysoké daňové zaťaženie amerického obyvateľstva, zlé zdravotníctvo a školstvo a pod. utvárali podmienky pre obrat v teórii i hospodárskej politike. Nástup neokonzervatizmu bol umocnený nástupom druhej etapy vedeckotechnickej revolúcie.

Milton Friedman tvrdil, že systém všeobecného sociálneho zabezpečenia je podvod na ľuďoch, ktorí pracujú a platia dane, odmieta uzákonenie minimálnej mzdy, monopol odborov na trhu práce, progresívne zdanenie príjmov. Milton Friedman je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu (1976).

Neokonzervatívna hospodárska politika

Pre neokonzervatívnu hospodársku politiku sú typické tieto črty:

  • redukcia štátnych zásahov do ekonomiky
  • redukcia sociálnych programov
  • zníženie zahraničných sadzieb dôchodkovej politiky
  • zrušenie štátnej garancie minimálnych miezd a ochrany spotrebiteľov
  • postupné znižovanie deficitu štátneho rozpočtu

Monetarizmus

Stručná charakteristika monetarizmu spočíva v tom, že sa akceptuje význam peňazí a peňažnej politiky v hospodárskych procesoch. V pozadí sú princípy tzv. kvantitatívnej teórie peňazí, t. j. zvyšovanie peňazí v obehu ročne cca. o 3-5 % vo vzťahu k rastu hrubého národného produktu (HNP). Podľa M. Friedmanna je trhový mechanizmus schopný obnoviť narušenú rovnováhu automaticky. Významná úloha sa pripisuje dopytu po peniazoch, podmieneného veľkosťou bohatstva a jeho zmien, resp. od rozdelenia bohatstva na tzv. fyzický a ľudský kapitál.

Friedman tvrdil, že trh zlyháva a štát chráni zákazníkov pred tým, aby sa predajcovia spojili a určili spoločnú cenu. Štát má zasahovať do ekonomiky, nie až vtedy keď už je neskoro, ale preventívne, rozpracoval novú makroekonómiu a mikroekonómiu – nová fiškálna ekonomika.

Monetarizmus bol proti štátnym zásahom do ekonomiky okrem regulovania množstva peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky. Podstatou sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu.
kvantitatívna teória peňazí – rast množstva peňazí vyvolá rast cien, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak.

M . V = P . Q

M – množstvo peňazí v obehu
V – rýchlosť obehu peňazí
P – priemerná úroveň cien
Q – reálny output

Phillipsova krivka

Z hľadiska fungovania trhovej ekonomiky má podľa monetaristov význam tzv. dlhodobá Phillipsova krivka, založená na tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, rozvinutá o tzv. inflačné očakávania na strane hospodárskych subjektov, ktoré majú adaptívny charakter.

Teória racionálnych očakávaní a Robert Emerson Lucas

Autormi teórie racionálnych očakávaní boli E. Lucas a J. Barro. Teória predpokladá racionálne správanie subjektov na trhu. Každý hospodársky subjekt koná racionálne vzhľadom na podmienky, v ktorých sa musí rozhodovať. Pre správne rozhodovanie sú potrebné včasné, úplné a pravdivé informácie. Ekonomické javy a procesy však majú stochastický charakter s pomerne vysokým percentom chýb.

Robert Emerson Lucas zastáva názor, že odchýlka od tzv. prirodzenej miery nezamestnanosti môže nastať práve v dôsledku nesprávnych agregovaných očakávaní na strane pracujúcich.
Teória racionálnych očakávaní tvorila súčasť neokonzervatívnej hospodárskej politiky Ronalda Reagana.

A. Laffer a ekonómia ponuky

Ekonómia ponuky – autorom Teórie ekonómie ponuky bol A. Laffer. Cieľom teórie bola minimalizácia štátnych zásahov, proti vysokému zdaneniu príjmov, ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie, podnecovanie aktivity, tvorivosti, zavádzania inovácií, daňová reforma a zníženie daní. Bohatstvo jednotlivca aj štátu pochádza z výroby založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve.

V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa ukázalo, že keynesovská hospodárska politika vedie k inflácii. Nahradila ju teória strany ponuky v rámci neokonzervativizmu. V zmysle tejto teórie ak sa znižuje daňové zaťaženie, zvýši sa pracovná aktivita a úspory, ktoré sú základom investovania. Najvýznamnejším predstaviteľom tejto teórie bol A. B. Laffer, ktorý skonštruoval krivku, vyjadrujúcu účinky miery zdanenia.

Teoretickú Lafferovu krivku možno interpretovať tak, že pri zvýšení daňovej sadzby nad 50 % sa začne postupne daňový výnos štátu znižovať a pri 100 % daňovej sadzbe je tento výnos štátu nulový, pretože nikto nie je ochotný pracovať, ak nedosiahne žiadny príjem po zdanení.

Spoločenská zodpovednosť podnikov (SZP, CSR)

K jednému z najznámejších kritikov koncepcie spoločenskej zodpovednosti podnikov (SZP, CSR, corporate social responsibility) patrí nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman, predstaviteľ klasickej ekonómie, zástanca liberálnej ekonómie.

Presadzoval názor, že jedinou spoločenskou zodpovednosťou firmy je uskutočňovať také zodpovedné aktivity, ktoré vedú len k zvyšovaniu zisku. Friedman považuje za hlavný problém dodatočné náklady vynaložené na koncept SZP, ktoré sa prejavia napríklad nižšími výnosmi, vyššími cenami výrobkov a služieb, alebo napríklad nižšími platmi zamestnancov. V neposlednom rade sa prejavia aj nižšími dividendami akcionárov. Podľa Friedmana, by skutočnosť, že by sa riadiaci pracovníci spoločnosti zameriavali na inú spoločenskú zodpovednosť ako zarobiť čo najviac peňazí pre akcionárov, by mohla zničiť základy slobodnej spoločnosti (Kunz, 2012). Milton Friedman napísal a publikoval množstvo kníh a príspevkov, z ktorých veľmi veľa novodobých kritikov rado cituje.

Neoliberalizmus

Oponentom neokonzervativizmu bol neoliberalizmus, ktorý trvá na názore: Nech trh vyrieši čo môže, zvyšok vyriešime my. Neoliberalizmus je označenie pre politickú a/alebo ekonomickú ideológiu (politikov, obchodníkov, novinárov a bankárov, nie však vedcov) založenú na jednoduchých axiómoch, že trh (súkromný sektor) vždy funguje dobre a štát vždy funguje zle; do značnej miery sa prekrýva s pojmami neokonzervativizmus či thatcherizmus (pre západné štáty), Washingtonský konsenzus (pre chudobnejšie štáty) a trhový fundamentalizmus. (Vincent 2009)


Zdroje a literatúra

  1. FRIEDMAN, M. : Kapitalismus a svoboda. 1. vyd. Jinočany: H a H, 1994. 182 s. ISBN 80-85787-33-4
  2. FRIEDMAN, M. : Za vším hledej peníze. 1. vyd. Praha: Grada: Liberální institut, 1997. 263 s. ISBN 80-7169-480-0
  3. FRIEDMAN, M. : The Social Responsibility of Business is to Increase its Profits. In: The New York Times Magazine, september 1970
  4. KUNZ, V. : Společenská odpovědnost firem. 1. vyd. Praha: Grada, 2012. Expert (Grada). ISBN 978-80-247-3983-0
  5. LISÝ, J. : Dejiny ekonomických teórií, 1. vydanie, vydala ELITA, Bratislava 1996, ISBN 80-225-0963-9
  6. LISÝ, J. : Ekonómia – Všeobecná ekonomická teória, 2. vydanie, edícia EKONÓMIA, Bratislava 1999, str. 402, ISBN 80-88715-53-9
  7. SIRŮČEK, P. : Hospodářské dějiny a ekonomické teorie. 1. vyd. Slaný: Melandrium, 2007. 511 s. ISBN 978-80-86175-53-9
  8. SOJKA, M. : Milton Friedman. Svět liberální ekonomie (Milton Friedman: World of Liberal Economics), Epocha, Praha 1996

Pridaj komentár