(EuroEkonóm.sk)

Nobelova cena za ekonómiu

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, (Nobelova cena za ekonómiu) sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Pozrite si prehľad laureátov (nositeľov) ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (nesprávne označovanej aj ako Nobelova cena za ekonómiu) so stručnou charakteristikou ich prínosu pre svetovú ekonómiu.

RokLaureátPrínos
2019Abhijit Banerjee, Esther Duflo a Michael KremerZa experimentálny prístup k znižovaniu chudoby.
2018William Nordhaus a Paul RomerZa začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer).
2017Richard ThalerZa svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii.
2016Oliver Hart, Bengt HolmströmZa rozvoj teórie zmlúv.
2015Angus DeatonZa analýzu spotreby, chudoby a bohatstva.
2014Jean TiroleZa analýzu trhovej sily a regulácie.
2013Eugene Fama, Robert J. Shiller, Lars Peter HansenZa empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností.
2012Alvin E. Roth, Lloyd S. ShapleyZa teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov.
2011Thomas J. Sargent, Christopher A. SimsZa empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike.
2010Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher PissaridesZa analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie.
2009Elinor Ostrom aZa analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva.
2009Oliver WilliamsonZa analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem.
2008Paul KrugmanZa analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity.
2007Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. MyersonZa položenie základov teórie návrhu mechanizmov.
2006Edmund S. PhelpsZa jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike.
2005Robert J. Aumann a Thomas SchellingZa zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier.
2004Finn E. Kydland a Edward C. PrescottZa príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov.
2003Robert F. EngleZa metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH).
2003Clive W. J. GrangerZa metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia).
2002Daniel KahnemanZa zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote.
2002Vernon L. SmithZa použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov.
2001George Akerlof, Michael Spence a Joseph E. StiglitzZa analýzu trhov s asymetrickými informáciami.
2000James HeckmanZa vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek.
2000Daniel McFaddenZa vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere.
1999Robert MundellZa analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území.
1998Amartya SenZa základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách.
1997Robert Merton a Myron ScholesZa vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze.
1996James Mirrlees a William VickreyZa základné príspevky k ekonomickej teórii o incentives pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu.
1995Robert E. LucasZa formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania.
1994Reinhard Selten, John Forbes Nash Jr. a John C. HarsanyiZa základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier.
1993Robert Fogel a Douglass NorthZa obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny.
1992Gary BeckerZa rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce. Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospodárstvo. Teória ľudského kapitálu. Potreba investícií do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v zamestnaní a v domácnosti.
1991Ronald CoaseZa objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva.
1990Harry M. MarkowitzZa vývoj teórie výberu portfólia.
1990Merton MillerZa základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania.
1990William F. SharpeZa základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky.
1989Trygve HaavelmoZa formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti.
1988Maurice AllaisZa prelomové príspevky k teórii trhov a efektívneho využívania zdrojov.
1987Robert M. SolowZa práce o ekonomických teóriách rastu.
1986James M. BuchananZa vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania.
1985Franco ModiglianiZa prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov.
1984Richard StoneZa prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy.
1983Gerard DebreuZa zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov.
1982George StiglerZa prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu. Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekonomických procesov. Fungovanie a štruktúra trhu. Dejiny ekonomických teórií.
1981James TobinZa analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien. Rozvinutie Keynesovej ekonomickej teórie, zvlášť teórie preferencie likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekonomického modelu, ktorý je založený na modelovaní operácií finančnej a menovej politiky.
1980Lawrence KleinZa konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky.
1979Theodore W. Schultz a William Arthur LewisZa prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín.
1978Herbert SimonZa prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách.
1977Bertil Ohlin a James MeadeZa prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu.
1976Milton FriedmanZa príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky. Teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho hospodársko-politické koncepcie.
1975Leonid Vitalievič Kantorovič a Tjalling KoopmansZa príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov. Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a funkcionálna analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia algoritmov pre počítače.
1974Gunnar MyrdalZa dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov. Teória peňazí a alalýza ekonomického kolísania, vzájomné vzťahy ekonomických, spoločenských a inštitucionálnych javov. Problémy medzinárodných ekonomických vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické otázky ekonómie.
1974Friedrich von HayekZa prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry. Peňažná teória a ekonomický cyklus. Príčinou ekonomickej nerovnováhy sú peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien spotrebných a investičných statkov.
1973Wassily LeontiefZa vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch. Rozpracovanie input-output metódy a jej aplikácia na rôzne ekonomické problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekonomického rastu a jeho vplyvu na životné prostredie.
1972John Hicks a Kenneth ArrowZa prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu.
1971Simon KuznetsZa jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov. Empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekonomického rastu, ktorým sa usiloval vysvetliť ekonomický a spoločenský rozvoj.
1970Paul A. SamuelsonZa vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede. Problémy ekonomickej statiky a dynamiky, využitie matematických metód v ekonómii, optimálne programovanie, ekonómia blahobytu.
1969Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan TinbergenZa vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov. Vypracovanie dynamických makroekonomických modelov, teórie ekonómie blahobytu, modelu optimálnej regionálnej alokácie investícií.

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy

O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov).

Prečo to nie je Nobelova cena za ekonómiu?

Jedným z kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny, ktorý kontruje:

  • spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
  • cena sa nespravodlivo udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
  • ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
  • najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie kontroverznejší

Už ste čítali?


Pridaj komentár