(EuroEkonóm.sk,  0)

Nobelova cena za ekonómiu

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, (Nobelova cena za ekonómiu) sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Pozrite si prehľad laureátov (nositeľov) ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (nesprávne označovanej aj ako Nobelova cena za ekonómiu) so stručnou charakteristikou ich prínosu pre svetovú ekonómiu.

Rok Laureát Prínos
2019 Abhijit Banerjee, Esther Duflo a Michael Kremer Za experimentálny prístup k znižovaniu chudoby.
2018 William Nordhaus a Paul Romer Za začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer).
2017 Richard Thaler Za svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii.
2016 Oliver Hart, Bengt Holmström Za rozvoj teórie zmlúv.
2015 Angus Deaton Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva.
2014 Jean Tirole Za analýzu trhovej sily a regulácie.
2013 Eugene Fama, Robert J. Shiller, Lars Peter Hansen Za empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností.
2012 Alvin E. Roth, Lloyd S. Shapley Za teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov.
2011 Thomas J. Sargent, Christopher A. Sims Za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike.
2010 Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher Pissarides Za analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie.
2009 Elinor Ostrom a Za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva.
2009 Oliver Williamson Za analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem.
2008 Paul Krugman Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity.
2007 Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov.
2006 Edmund S. Phelps Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike.
2005 Robert J. Aumann a Thomas Schelling Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier.
2004 Finn E. Kydland a Edward C. Prescott Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov.
2003 Robert F. Engle Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH).
2003 Clive W. J. Granger Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia).
2002 Daniel Kahneman Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote.
2002 Vernon L. Smith Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov.
2001 George Akerlof, Michael Spence a Joseph E. Stiglitz Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami.
2000 James Heckman Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek.
2000 Daniel McFadden Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere.
1999 Robert Mundell Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území.
1998 Amartya Sen Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách.
1997 Robert Merton a Myron Scholes Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze.
1996 James Mirrlees a William Vickrey Za základné príspevky k ekonomickej teórii o incentives pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu.
1995 Robert E. Lucas Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania.
1994 Reinhard Selten, John Forbes Nash Jr. a John C. Harsanyi Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier.
1993 Robert Fogel a Douglass North Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny.
1992 Gary Becker Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce. Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospodárstvo. Teória ľudského kapitálu. Potreba investícií do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v zamestnaní a v domácnosti.
1991 Ronald Coase Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva.
1990 Harry M. Markowitz Za vývoj teórie výberu portfólia.
1990 Merton Miller Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania.
1990 William F. Sharpe Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky.
1989 Trygve Haavelmo Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti.
1988 Maurice Allais Za prelomové príspevky k teórii trhov a efektívneho využívania zdrojov.
1987 Robert M. Solow Za práce o ekonomických teóriách rastu.
1986 James M. Buchanan Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania.
1985 Franco Modigliani Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov.
1984 Richard Stone Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy.
1983 Gerard Debreu Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov.
1982 George Stigler Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu. Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekonomických procesov. Fungovanie a štruktúra trhu. Dejiny ekonomických teórií.
1981 James Tobin Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien. Rozvinutie Keynesovej ekonomickej teórie, zvlášť teórie preferencie likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekonomického modelu, ktorý je založený na modelovaní operácií finančnej a menovej politiky.
1980 Lawrence Klein Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky.
1979 Theodore W. Schultz a William Arthur Lewis Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín.
1978 Herbert Simon Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách.
1977 Bertil Ohlin a James Meade Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu.
1976 Milton Friedman Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky. Teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho hospodársko-politické koncepcie.
1975 Leonid Vitalievič Kantorovič a Tjalling Koopmans Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov. Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a funkcionálna analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia algoritmov pre počítače.
1974 Gunnar Myrdal Za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov. Teória peňazí a alalýza ekonomického kolísania, vzájomné vzťahy ekonomických, spoločenských a inštitucionálnych javov. Problémy medzinárodných ekonomických vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické otázky ekonómie.
1974 Friedrich von Hayek Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry. Peňažná teória a ekonomický cyklus. Príčinou ekonomickej nerovnováhy sú peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien spotrebných a investičných statkov.
1973 Wassily Leontief Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch. Rozpracovanie input-output metódy a jej aplikácia na rôzne ekonomické problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekonomického rastu a jeho vplyvu na životné prostredie.
1972 John Hicks a Kenneth Arrow Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu.
1971 Simon Kuznets Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov. Empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekonomického rastu, ktorým sa usiloval vysvetliť ekonomický a spoločenský rozvoj.
1970 Paul A. Samuelson Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede. Problémy ekonomickej statiky a dynamiky, využitie matematických metód v ekonómii, optimálne programovanie, ekonómia blahobytu.
1969 Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan Tinbergen Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov. Vypracovanie dynamických makroekonomických modelov, teórie ekonómie blahobytu, modelu optimálnej regionálnej alokácie investícií.

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy

O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov).

Prečo to nie je Nobelova cena za ekonómiu?

Jedným z kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny, ktorý kontruje:

  • spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
  • cena sa nespravodlivo udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
  • ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
  • najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie kontroverznejší

Už ste čítali?


Pridaj komentár