Behavioristická teória riadenia vznikla v období druhej svetovej vojny (40. roky). Odzrkadľuje neúspech teórie charakteristických vlastností. Vznikla medzi dôstojníkmi a vojakmi, ktorí sa snažili nájsť vhodný štýl vedenia. Je to teda teória medziľudských vzťahov.

Lewin

Lewin (1938) je autorom týchto štýlov vedenia:

  • demokratický
  • autoritatívny
  • „nechajte ich konať“ (laissez faire) – najhorší, vedúci je na tej istej úrovni ako podriadení

Predmetom záujmu tejto teórie je správanie sa vedúcich.

Michiganský výskum

Michiganský výskum v roku 1947 na Michiganskej univerzite nehovorí o demokratickom a autokratickom štýle, ale o štýle, pri ktorom je vedúci orientovaný:

  • na prácu – vedúci detailne určuje prácu strojom a podriadeným, neustále ich kontroluje
  • na pracovníka – vedúci majú tendenciu vytvárať pracovné skupiny s jasne stanovenými cieľmi. Vedúci špecifikuje ciele, ale pri ich plnení majú podriadení voľnosť.

Výsledky tohoto výskumu sú podložené skúmaním tisícky vedúcich pracovníkov. Ukázali, že väčšina vysoko produktívnych skupín bola vedená vedúcim, ktorý uplatňoval štýl vedenia orientovaný na pracovníka.

Rensis Likert

Rensis Likert (1903 – 1981) vyvinul v 60. Rokoch 4 štýly vedenia:

  • systém 1 (exploatačne autoritatívny = vykorisťujúco autoritatívny) – je preňho charakteristická prísna kontrola zhora, komunikácia zhora nadol, strach podriadených a podriadení sú svojmu vedúcemu pracovníkovi psychologicky vzdialení
  • systém 2 (benevolentne autoritatívny) – paternalistické (otcovské) vedenie zhora, používa odmeny a existuje aj náznak informácií zdola nahor
  • systém 3 (konzultatívny) – vedúci rozhoduje po konzultácii so svojimi podriadenými. Existuje obojstranná komunikácia.
  • systém 4 znamená spoločné rozhodovanie vedúcich a ich pracovníkov, je charakteristický participatívnym manažmentom, vedúci a podriadení sú si psychologicky blízky. Týmto štýlom je možné dosiahnuť vysokú produktivitu práce.

Systém 4t – vytvoril ho neskôr, je preňho typická vysoká úroveň cieľov, vedomostí, schopností ako vedúceho, tak aj jeho podriadených.

Likert tvrdí, že za nízku výkonnosť pracovníkov sú vždy zodpovední vedúci, a to spôsobom, akým vykonávajú svoju prácu. Odporúča vedúcim , aby sa viac zaujímali o ciele ako o metódy.

Ďalší predstavitelia

Najvýznamnejší predstavitelia behavioristického štýlu:

Robert Blake a Jane Moutonová – vytvorili dvojrozmerný pohľad na štýl vedenia v podobe manažérskej mriežky. Svoju teóriu založili na poznatkoch Michiganskej školy. Za základ vedenia považovali:

  • záujem o výrobu – vedúceho pracovníka bude predovšetkým zaujímať zisk, kvalita, kvantita
  • záujem o ľudí – vedúci pracovník preferuje spravodlivé odmeny, dobré medziľudské vzťahy a spokojnosť pracovníkov na pracovisku


Pridaj komentár