Inštitucionalizmus v USA sa zaoberá sa otázkou formovania podmienok trhu a správania sa hospodárskych subjektov na trhu.

Základné črty tohto svojrázneho variantu ekonom. analýzy sú:
– akcentovanie fenoménu zmeny a problému kontroly ekonomiky
– výskum kvantitatívneho charakteru
– metodologický pluralizmus

Zákl. stimulom spoločenského vývoja je zmena inštitúcií /inštinktov, zvyklostí, obyčajov/ a od nich závislé správanie sa hosp. subjektov na trhu, ktoré modifikujú ek. inštitúty: vlastníctvo, peniaze, zisk.
– tri formy inštitucionalizmu:
– 1. sociálno – psychologický
– 2. sociálno – právny
– 3. konjukturálno – štatistický

Th. Veblen – chápe sociálny rozvoj ako teóriu prirodzeného výberu
Sociálno – právny inštitucionalizmus – predstaviteľ J. Comnonson pokladal za základ ek. vývoja spoločnosti právne vzťahy a normy. Ek. inštitúty charakterizoval ako právne kategórie. Vzťahy medzi vlastníkmi kapitálu a pracujúcimi chápal ako právne transakcie rovnoprávnych kontrahentov.

Trhové transakcie zahŕňajú 3 momenty:
1. konflikt
2. vzáj. pôsobenie
3. riešenie problému

Konjukturálno – štatistický inštitucionalizmus akceptoval ek. cykly inherentné trhovej ekonomiky, ktoré sa periodicky striedajú. Tieto cykly sa skúmajú ako výkyvy cien na trhu spôsobené ako omyly s odhadom budúcnosti.

W. C. Mitchell – používal na spracovanie faktických údajov zdokonalené štatistické metódy, cyklus analyzoval ako jav pravidelný, kt. je výslednicou pôsobenia vš. faktorov trh. ek.

F. D. Rooswelt – zaviedol aktívnu fiškálnu politiku a namiesto porovnaného štát. rozpočtu sa začalo uplatňovať HP rozpočtových deficitov.

V USA sa rozširili v 30. rokoch aj tzv. teórie ľudového kapitalizmu proklamujúce:
– zmeny vo vlastníctve
– zmeny v riadení
– difúzia výhod celému obyv. zo sféry veľkého biznisu
– teória o vyrovnávaní dôchodku S. Kuznetsa


Pridaj komentár