0Vznikla v období druhej sv. vojny (40. roky). Odzrkadľuje neúspech teórie charakteristických vlastností. Vznikla medzi dôstojníkmi a vojakmi, ktorí sa snažili nájsť vhodný štýl vedenia. Je to teda “teória medziľudských vzťahov“.
LEWIN (1938) je autorom týchto štýlov vedenia :
– demokratický
– autoritatívny
– “nechajte ich konať“ – najhorší, vedúci je na tej istej úrovni ako podriadení
Predmetom záujmu tejto teórie je správanie sa vedúcich.
Michiganský výskum (1947 na Michiganskej univerzite) – nehovorí o demokratickom a autokratickom štýle, ale o štýle, pri ktorom je vedúci orientovaný:
• na prácu – vedúci detailne určuje prácu strojom a podriadeným, neustále ich kontroluje
• na pracovníka – vedúci majú tendenciu vytvárať pracovné skupiny s jasne stanovenými cieľmi. Vedúci špecifikuje ciele, ale pri ich plnení majú podriadení voľnosť.
Výsledky tohoto výskumu sú podložené skúmaním tisícky vedúcich pracovníkov. Ukázali, že väčšina vysoko produktívnych skupín bola vedená vedúcim, ktorý uplatňoval štýl vedenia orientovaný na pracovníka.
Rensis Likert (1903 – 1981) vyvinul v 60. Rokoch 4 štýly vedenia:
? systém 1 (exploatačne autoritatívny = vykorisťujúco autoritatívny) – je preňho charakteristická prísna kontrola zhora, komunikácia zhora nadol, strach podriadených a podriadení sú svojmu vedúcemu pracovníkovi psychologicky vzdialení
? systém 2 (benevolentne autoritatívny) – paternalistické (otcovské) vedenie zhora, používa odmeny a existuje aj náznak informácií zdola nahor
? systém 3 (konzultatívny) – vedúci rozhoduje po konzultácii so svojimi podriadenými. Existuje obojstranná komunikácia.
? systém 4 – znamená spoločné rozhodovanie vedúcich a ich pracovníkov, je charakteristický participatívnym manažmentom, vedúci a podriadení sú si psychologicky blízky. Týmto štýlom je možné dosiahnuť vysokú produktivitu práce.
Systém 4t – vytvoril ho neskôr, je preňho typická vysoká úroveň cieľov, vedomostí, schopností ako vedúceho, tak aj jeho podriadených.
Likert tvrdí, že za nízku výkonnosť pracovníkov sú vždy zodpovední vedúci, a to spôsobom, akým vykonávajú svoju prácu. Odporúča vedúcim , aby sa viac zaujímali o ciele ako o metódy.
Najvýznamnejší predstavitelia behavioristického štýlu:
Robert Blake a Jane Moutonová – vytvorili dvojrozmerný pohľad na štýl vedenia v podobe manažérskej mriežky. Svoju teóriu založili na poznatkoch Michiganskej školy. Za základ vedenia považovali:
1. záujem o výrobu – vedúceho pracovníka bude predovšetkým zaujímať zisk, kvalita, kvantita
2. záujem o ľudí – vedúci pracovník preferuje spravodlivé odmeny, dobré medziľudské vzťahy a spokojnosť pracovníkov na pracovisku
Manažérska mriežka
Vysoký – nízky záujem o ľudí 1-9
Vysoký – nízky záujem o výrobu 1-9
1-9 Manažment vidieckeho klubu – Premyslená pozornosť venovaná potrebám ľudí, bezkonfliktová priateľská atmosféra, výroba menej dôležitá
9-9 Tímový manažment – Spoločný záujem o ciele organizácie vedie ku vzájomnej závislosti a dôvere
5-5 Zlatá stredná cesta – Vyváženie nutnosti plniť pracovné úlohy a uspokojiť potreby pracovníkov
1-1 Oslabený manažment – Mininálne úsilie na dosiahnutie efektívnej výroby, pracovníci sú apatickí a leniví
9-1 Autorita – poslušnosť – Ľudský činiteľ je len prostriedok na dosiahnutie výsledkov, podobný stroju. Vedúci len plánuje, usmerňuje a kontroluje
Výskumy robili na všetkých stupňoch riadenia a u všetkých druhoch organizácií. Výskum prebehol na rozličných kontinentoch (Európa, Amerika, Ázia). Tvrdili, že manažérske schopnosti vo vedení je možné si osvojiť, manažérov je možné viesť k tomu, aby zmenili svoj štýl vedenia alebo aby ho aspoň upravili. Je možné naučiť sa, ako byť efektívnym pracovníkom.
Tímový manažment ? je najefektívnejší a vysoko participatívny.
Kritici nesúhlasia s ich normatívnym prístupom k štýlom riadenia. Tvrdia, že je veľmi diskutabilné, či je možné vyškoliť každého vedúceho tak, aby sa stal manažérom 9-9.
Autor: EuroEkonóm.sk
Tento príspevok bol vytvorený 29.3.2008 a aktualizovaný 14.11.2010. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.