NEW – Net Economic Welfare

Čistý ekonomický blahobyt – Net Economic Welfare NEW alebo čisté ekonomické bohatstvo vychádza z hrubého domáceho produktu HDP, ku ktorému pripočítame položky zvyšujúce blahobyt a odpočítame položky, ktoré blahobyt znižujú.

Vzorec na výpočet NEW

Základný vzorec na výpočet čistého ekonomického blahobytu NEW:

Hrubý domáci produkt HDP
+ produkcia tieňovej ekonomiky
+ hodnota voľného času
+ produkcia domácej výroby
– náklady zo škôd na životnom prostredí
– výdavky na zdravotnú starostlivosť
– náklady na ochranu životného prostredia

Pozrite si detaily na stránke Čistý ekonomický blahobyt NEW.

Položky, ktoré zvyšujú ekonomický blahobyt

  • statky a služby produkované v domácnosti – statky a služby, ktoré produkujeme pre seba, svoju domácnosť, príbuzných. Tie sa nerealizujú prostredníctvom trhu, nie sú obsiahnuté v HDP, ale zvyšujú ekonomický blahobyt.
  • produkcia tieňovej ekonomiky
    • ilegálne príjmy (čierny trh, pašovaný tovar, obchod s drogami, obchod so zbraňami, obchod s ľuďmi, tzv. bielym mäsom)
    • legálne príjmy (fušky, predaj domácich produktov)
    • daňové úniky
    • neplatenie sociálnych dávok
  • rast kvality úžitkových vlastností statkov a služieb – rast kvality zvyšuje ekonomický blahobyt
  • hodnota voľného času – voľný čas môže niekomu poskytnúť väčšie uspokojenie ako samotné tovary
    • vzdelávanie
    • oddych
    • starostlivosť o deti
    • vlastná v domácnosti vykonávaná práca (varenie, zaváranie, domáce majstrovanie)

Položky, ktoré znižujú ekonomický blahobyt

  • znečistenie životného prostredia
    • náklady na liečenie chorôb, ktoré vznikajú v dôsledku znečistenia a následky v súvislosti so znečisteným životným prostredím
    • náklady na odstraňovanie škôd na životnom prostredí – negatívne externality
  • iné negatívne aktivity – napríklad zločinnosť

NEW – čistý ekonomický blahobyt

Upravený ukazovateľ GNP, ktorý zahrňuje len také položky spotreby a investícií, ktoré priamo prispievajú k ekonomickému blahobytu.

NEW = GNP + hodnota voľného času + TE – škody zo znečistenia

  • hodnota voľného času – jeho zvyšovanie s rastom nasýtenosti ekonomiky zvyšuje blahobyt spoločnosti – (v priebehu storočia sme sa dopracovali zo 60-hodinového na 38-hodinový pracovný týždeň, zvyšuje sa produktivita práce)
  • TE – tieňová ekonomika – skladá sa z nelegálnych aktivít (drogy, vraždy) a z aktivít, ktoré obchádzajú daňové priznania
  • škody zo znečistenia – pôsobia na zníženie ukazovateľa NEW- pri produkcii tovarov dochádza k produkcii škodlivín, ktoré znižujú kvalitu života

Metódy výpočtu HDP

HDP možno vypočítať nasledujúcimi metódami:

Aktuálne informácie o HDP a HNP

Aktuálne makroekonomické ukazovatele SR (nezamestnanosť, inflácia, HDP, obchodná a platobná bilancia) nájdete na stránke Ekonomika Slovenska.


Zdroje a literatúra

  • Anderson, V.: Alternative Economics Indicators. London, Routledge 1991.
  • ARISTOTELES, Nikomachova etika. 21.vyd. (vydal Jan Laichter) Praha: 1937. 305s.
  • BARRO, Robert J a Xavier SALA I MARTÍN. 2004. Economic growth. 2nd ed. Cambridge, Mass.: MIT Press, c2004, xvi, 654 s. ISBN 0262025531.
  • BRADBURN, N. M. 1969. The structure of psychological wellbeing. Chicago USA: Aldine Publishing, 1969.
  • ČAPLÁNOVÁ, A. – ROZBORILOVÁ, D. 2009. The significance of institutional and economic factors in the determination of individual happiness (empirical approach). In: International Conference on Applied Business Research,. Brno: Mendel University in Brno, 2009. ISBN 978-80-7375-325-2.
  • Fischer, J. (29. Březen 2005). Problémy měření HDP. Měříme správně HDP? (1), stránky 11-20.
  • FREY, B.S. – STUTZER, A. 2002. Happiness and economics. Princeton: Princeton University Press. ISBN 0-691-06997-2.
  • HOLKOVÁ, V. – VONDROVÁ, A. 2011. Udržateľný rozvoj, ekonomický rast a kvalita života v podmienkach Slovenskej republiky. In: Nová ekonomika. 2011. roč. 4, č. 2-3, ISSN 1336-1732.
  • Huba, M. – Nováček, P. (eds.): Šok z prosperity I. Bratislava, Spoločnosť pre trvale udržateľný život SR 1995a.
  • Huba, M. – Nováček, P. (eds.): Šok z prosperity II. Univerzita Palackého Olomouc 1995b.
  • JONES, Charles I a Dietrich VOLLRATH. 2013. Introduction to economic growth. 3rd ed. New York: W.W. Norton, ISBN 9780393919172.
  • LISÝ, J. a kol. 2011. Ekonomický rast a ekonomický cyklus: teoretické a praktické problémy. Bratislava: IURA EDITION, 2011. ISBN 978-80-8078-405-8.
  • MICHAELSON, J. – MAHONY, S. – SCHIFFERES, J. 2012. Measuring wellbeing: handbook. London: nef, 2012. 33 s. 83. NEF. 2012a. The Happy Planet Index: 2012 Report. [online] London: New economics foundation, 2012. ISBN 978 1 908506 17 7. [cit.09.10.2012]. Dostupné na internete: http://www.happyplanetindex.org/assets/happy-planet-indexreport.pdf.
  • MUCHOVÁ, E. 2012. Nové prístupy k meraniu blahobytu a výkonnosti. In: Sociálny rozvoj a kvalita života v kontexte makroekonomickej nerovnováhy: elektronický zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie – 2012, 152 Veľký Meder. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2012. ISBN 978-80-225-3398-0.
  • Nečadová, M. (2012). Je HDP vhodným ukazatelem ekonomické výkonnosti a sociálního pokroku v podmínkách globalizace? Praha: Acta Oeconomia Pragensia.
  • Osberg, L. (1985). The Measurement of Economic Well-Being.
  • Osberg, L., – Andrew, S. (2011). Moving from a GDP-Based to a Well-Being
  • Osberg, L., – Sharpe, A. (2001). Comparisons of Trends in Gross Domestic Product and Economic Well-Being – The Impact of Social Capital.
  • Osberg, L., – Sharpe, A. (2002). International Comparisons of Trends in Economic Well-Being.
  • Osberg, L., – Sharpe, A. (2005). How Should We Measure The „Economic“ Aspects Of Well-Being?
  • Osberg, L., – Sharpe, A. (2009). New Estimates of The Index of Economic WellBeing For Selected OECD Countries, 1980-2007. Ottawa: Centre for the Study of Living Standards.
  • PIGOU, A., 1962. The Economics of Welfare. 4th ed. London: Macmillian, 1962. 876 s.
  • Sen, A. (1976). Real National Income. Oxford University Press.
  • Schneider, F., – Buehn, A. (2012). Shadow Economies in Highly Developed OECD Countries: What Are the Driving Forces? Institute for the Study of Labor.
  • Soukup, J. a. (2007). Makroekonomie – Moderní přístup. Praha: Management Press.
  • Soukup, J. a. (2010). Makroekonomie (2. aktualizované vydání. vyd.). Praha: Management Press.
  • SYROVÁTKA, M.. 2008. Jak (ne)mněřit kvalitu života: Kritické pohledy na index lidského rozvoje. In: Mezinárodní vztahy. 2008, Vol. 1, pp 9 – 37. ISSN 0323-1844.
  • ŠTEFUNKO, M. Ekonómia slobody. Bratislava: Kalligram, 2005. ISBN 8071497878.
  • Vintrová, R. (2005). Co neodhaluje HDP při analýze ekonmického růstu a reálné konvergence. Praha: Centrum ekonomických studií VŠEM.
  • Vintrová, R. (2010). Co nezachycuje HDP: Alternativní charakteristiky reálné konvergence nových členských zemí EU. CES VŠEM o aktuálních ekonomických problémech.
  • Vintrová, R. (2010). Interpretační omezení HDP a alternativní ukazatele. Praha: Centrum ekonomických studií VŠEM.
  • VOJÁČEK, O. , 2007. Ekonomie blahobytu [online]. Praha: VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE NÁRODOHOSPODÁŘSKÁ FAKULTA Katedra ekonomiky životního prostředí, 2007. Dostupné na internete: <nf.vse.cz/download/veda/workshops/blahobyty.pdf>.

Pridaj komentár