Bankový systém

Bankový systém predstavuje súhrn bánk pôsobiacich v určitom teritóriu, ich vzájomných väzieb a väzieb s okolím s vymedzením okruhu inštitúcií, ktoré zahrňujeme do bankového sektora. Podmienky:

  • zákonom stanovené pre určenie, kedy je určitý ekonomický subjekt možné charakterizovať ako banku a kedy to nie je možné – Zákon o bankovníctve
  • podmienky pre zakladanie bánk a udeľovanie licencií oprávňujúcich ich činnosť – stanovenie kapitálového zabezpečenia
  • regulačné opatrenia týkajúce sa likvidity bankových inštitúcií
  • kapitálová primeranosť – minimálna úroveň podielu základného kapitálu na rizikovo vážených aktívach
  • rozsah úverovej angažovanosti – objem úverov poskytovaným špecifikovaným osobám a obchodným spoločnostiam
  • právomoci bankovej kontroly a dohľadu

Členenie bankových systémov

Základné členenie bankových systémov:

  • jednostupňový bankový systém – bez osobitného článku plniaceho makroekonomické menové funkcie centrálnou bankou – je spojený s počiatočným vývojom bankovníctva
  • dvojstupňový bankový systém charakteristický pre hospodárstvo vyspelej ekonomiky – je založený na separácii makroekonomických funkcií spojených s činnosťou komerčných bánk. Centrálna banka predstavuje ústredný stabilizačný menový prvok systému.

Členenie komerčných bánk

Členenie komerčných bánk je možné podľa rôznych kritérií:

  • vlastníctvo – štátne banky, verejnoprávne inštitúcie, družstevné a komunálne banky a súkromné banky
  • hlavné zameranie činnosti banky – univerzálne, špecializované
  • hlavné zameranie svojej činnosti – sektorové, teritoriálne, podľa klientov, podľa druhu
  • poskytovaných služieb a podľa hraníc členených bankových transakcií
  • rozmiestnenie, alebo miesto podnikania
  • ekonomických funkcií bánk

Banková sústava v rôznych krajinách

Nemecko

Banková sústava v Nemecku je charakterizovaná značnou koncentráciou, ktorú reprezentujú veľkobanky, aktívne začlenené aj do medzinárodného peňažného a kapitálového trhu. Banková sústava je založená na špecifických tradíciách peňažníctva, je silná pozícia ľudového bankového peňažníctva vo forme úverových družstiev a vo forme sporiteľní. Disponujú pomerne značným kapitálom a majú široko rozvetvenú sieť bankových miest.

Francúzsko

Vo francúzskom bankovom systéme prevláda výrazný vplyv štátu. Tento vplyv sa presadzuje štátnou centrálnou menovou bankou, znárodnenými bankami a sústavou osobitných inštitúcií, ktoré presadzujú štátny vplyv na činnosť bánk.

Britský bankový systém

Anglicko a hlavne Londýn sa stali jedným z najväčších svetových kapitalistických finančných centier, utvoril sa peňažný trh, ktorý ma doteraz i pri ústupe Veľkej Británie z mnohých ekonomických pozícií medzinárodný význam a londýnske banky sústreďujú depozitá z celého sveta. Hlavnou črtou je medzinárodná orientácia britských bánk.

Švajčiarske bankovníctvo a jeho usporiadanie

Svetové postavenie má korene najmä v historickom, politickom a ekonomickom vývoji krajiny a jeho bankovníctva. Disponuje značným finančným kapitálom spravovaným jednotlivými bankami, ktoré umožňujú zaujímať významnú pozíciu na kapitálovom a devízovom trhu. Celková štruktúra švajčiarskeho bankovníctva sa vyznačuje značnou členitosťou a rôznorodými formami organizácie bankových a peňažných inštitúcií a pozostáva zo:

  • Švajčiarskej národnej banky
  • obchodných bánk – veľkobánk, miestnych bánk, sporiteľní, záložní, atď.
  • ostatných bankových a finančných inštitúcií

Osobitosti bankového systému v USA

Odlišnosti amerického bankovníctva od ostatných krajín spočívajú v:

  • rozdielnom postavení a usporiadaní federálneho a centrálneho bankovníctva
  • štruktúre a členitosti komerčného bankovníctva, existencie veľkého množstva bankových organizácii
  • systéme dohľadu a kontroly bánk štátom
  • dôslednom uplatňovaní deliacej čiary medzi KB, ktoré poskytujú krátkodobé úverové operácie a investičnými bankami zaoberajúcimi stredno a dlhodobými obchodmi
  • existencia viacerých ďalších obmedzení aktivít bánk

Bankový systém v Slovenskej republike

Banková sústava SR je dvojstupňová. Prvý stupeň tvorí Národná banka Slovenska – NBS – stanovuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi peňažný obeh, koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk, vykonáva dozor nad bankovými činnosťami a rozsahu určenom zákonom a stará sa o bezpečné fungovanie a rozvoj bankového systému.

Druhým stupňom bankovej sústavy sú komerčné banky. Komerčná banka je ekonomickým subjektom – právnickou osobou so sídlom na území SR, založená ako a.s., alebo štátny peňažný ústav, ktorý prijíma vklady od verejnosti, poskytuje úvery a má povolenie od NBS pôsobiť ako banka.

Vývoj bankového systému v SR v rokoch 1993 – 2002 charakterizuje vstup zahraničného kapitálu. Problémom novovzniknutého bankového sektora v SR boli dôsledky dlhodobej inštitucionálnej centralizácie bánk. Po vzniku samostatného slovenského bankového systému bol rýchly kvantitatívny rast komerčných bánk na SR. V súčasnosti ho tvoria komerčné banky, sporiteľne a úzky okruh funkčne špecializovaných bánk. Zahraničný kapitál posilnil pozície bánk na Slovensku. Predovšetkým privatizáciou najväčších štátom vlastnených bánk VÚB, SLSP, IRB a pod. Takto posilnené banky podnecujú a podporujú vstupovať do slovenského podnikateľského sektora zahraničných investorov. Opatrenia Národnej banky Slovenska a vládne opatrenia nájdete na stránke Opatrenia NBS a vlády SR v roku 1999.

Centrálna banka

Centrálna banka vykonáva predovšetkým emisiu peňazí a riadi peňažný obeh s ďalšími úlohami, ktoré ju posúvajú do centra celej bankovej sústavy. Centrálne banky sú charakteristické tromi definičnými znakmi:

  1. majú emisný monopol – výsadné právo emisií hotovostných bankoviek, poprípade i mincí na danom území
  2. vykonávajú monetárnu (menovú) politiku – regulácia množstva peňazí v ekonomike s hlavným cieľom podporovať menovú stabilitu
  3. regulujú bankový systém – stanovenie základných povinností a pravidiel činností obchodných a ďalších bánk pôsobiacich na danom území

Podstata emisnej funkcie centrálnej banky

Emisná funkcia je historicky najstaršia a spočíva v emisii hotovostných peňazí na danom území. Emisia je bankovo-technické označenie pre vydávanie cenných papierov a hotových peňazí do obehu. Medzi základné operácie centrálnej banky s hotovostnými peniazmi patrí:

  • emisia a sťahovanie hotovostných peňazí – vydávanie peňazí bankám podľa ich požiadaviek na ťarchu účtov bezhotovostných rezerv, prijímanie hotovostných peňazí od bánk, prepočítavanie, overovanie pravosti, a pod.
  • správa zásob hotovostných peňazí – úschova a správa hotovostných peňazí za účelom ich doplnenia alebo vyradenia z obehu a pod.,
  • výmena opotrebovaných a poškodených hotovostných peňazí

Ciele centrálnej banky

  • vysoká zamestnanosť
  • hospodársky rast
  • cenová stabilita
  • stabilita úrokových sadzieb
  • stabilita na finančných trhoch
  • stabilita na devízových trhoch

Tieto ciele sa navzájom prepájajú, napr. cieľ vysokej zamestnanosti by mal byť konzistentný so stabilnou cenovou hladinou a pod. Centrálne banky stoja pri uskutočňovaní menovej politiky pred
problémom ako zabezpečiť realizáciu takých dôležitých cieľov menovej politiky, ktoré nemôže priamo ovplyvniť (napr. cenovú stabilitu spolu s vysokou zamestnanosťou), ale disponujú určitými
nástrojmi menovej politiky, použitím ktorých môžu uvedené ciele nepriamo ale aj priamo ovplyvňovať.

Nástroje centrálnej banky

Centrálna banka pri realizácii cieľov svojej menovej politiky používa tieto nástroje:

  • podľa časového hľadiska cieľov, podľa ktorých sa rozlišujú nástroje na dlhodobé a krátkodobé
  • podľa adresnosti na priame (administratívne, direktívne a selektívne) a nepriame, ktoré sa charakterizujú ako trhové
  • často sa rozlišujú na bežné a výnimočné
  • nebankové a bankové – nebankové sa považujú právne úpravy (v podmienkach úverovania, vedenia účtovníctva v bankách a pod.)

Regulácia bankového sektora

Centrálna banka určuje pravidlá podnikania v bankovom sektore s cieľom obmedziť rizikovosť bankového podnikania a zabezpečiť ochranu vkladov. Regulácia centrálnej banky má štyri stupne:

  • určenie pravidiel bankového podnikania, ktorým sa reguluje kapitálová primeranosť a úverová angažovanosť a stanovujú pravidlá likvidity
  • povoľovacia činnosť
  • vykonávanie bankového dohľadu
  • vedenie registra bankových úverov a záruk

Priame nástroje menovej politiky

  1. pravidlá likvidity sa určujú priamym stanovením záväznej štruktúry pasív a aktív obchodných bánk a záväzných väzieb medzi pasívami a aktívami týchto bánk. Pravidlá likvidity sú zvlášť tvrdým priamym nástrojom v takom prípade, ak sa týkajú povinných väzieb medzi aktívami a pasívami obchodných bánk. Ako napríklad môžeme uviesť povinnosť udržiavať podiel vlastného kapitálu v určitom pomere k celkovým aktívam (8%), alebo minimálny podiel strednodobých a dlhodobých vkladov na strednodobých a dlhodobých úveroch. Čím vyšší je
    stanovený podiel vkladov na úveroch, tým bude ponuka peňazí nižšia. Pravidlá likvidity sa používajú vo všetkých trhových ekonomikách, a to hlavne z dôvodov zabezpečovania ochrany vkladateľov a likvidity obchodných bánk. Pri regulovaní ponuky peňazí sa používajú pravidla likvidity výnimočne.
  2. úverové kontingenty predstavujú limity úverov, úverové stropy, sú veľmi tvrdým regulačným prostriedkom, môžu totiž veľmi ľahko ovplyvniť ponuku peňazí postihnutej banky. Úverové limity slúžia hlavne na to, aby sa zamedzilo ohrozenie likvidity komerčnej banky poskytovaním príliš vysokých úverov. Delíme ich na:
    • relatívne – NBS určuje maximálnu výšku úveru, ktorý komerčnej banke poskytne
    • absolútne – NBS určí, aký najvyšší úver môže dotyčná banka poskytnúť svojim klientom.
  3. povinné vklady predstavujú povinnosť niektorých orgánov viesť účty a finančné operácie výlučne cez centrálnu banku. Táto povinnosť sa najčastejšie týka štátnych orgánov miestnej moci a správy. Centrálna banka priamo kontroluje ponuku peňazí voči týmto orgánom a do určitej miery aj dispozíciu s nimi, teda vlastne účel ich použitia.
  4. odporúčania sa radia do priamych nástrojov s vysokou účinnosťou. Ide o vzťah medzi emisnou bankou a obchodnými bankami. Odporúčania nemajú písomnú formu ide o želanie centrálnej banky ako sa majú obchodné banky správať. Výzvy tiež nemusia mať písomnú formu ale majú tvrdší resp. razantnejší charakter. Písomnú formu musia mať dohody, ktoré obsahujú určité záväzky, ktoré plynú obchodnej banke voči emisnej banke.

Nepriame nástroje riadenia menovej politiky

  1. diskontná sadzba je úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky pri čerpaní úverov od emisnej banky. To znamená, že diskontnou sadzbou sa môže ovplyvňovať predovšetkým dopyt obchodných bánk po úveroch centrálnej banky a prostredníctvom neho sa zároveň nepriamo ovplyvňuje ponuka peňazí v ekonomike. To znamená, ak sa napr. diskontná sadzba zvyšuje, pôsobí na zníženie dopytu obchodných bánk po úvere od emisnej banky a ak sa znižuje je dopad opačný. Rozlišujeme:
    • medzibankovú úrokovú sadzbu – za ktorú poskytujú úvery obchodné banky medzi sebou a je o niečo vyššia ako diskontná sadzba
    • priama úroková sadzba – sa poskytuje tým najlepším klientom banky
    • trhová úroková sadzba – ktorá sa poskytuje pri úveroch poskytovaným ostatným klientom
  2. povinné minimálne rezervy predstavujú povinne vytvárané pohľadávky obchodných bánk v emisnej banke. Tieto pohľadávky však obchodné banky nemôže použiť ani výnimočne. Stanovuje sa určitým percentom z krátkodobých a dlhodobých vkladov. Ich mechanizmus fungovania je taký, že za nezmenených iných podmienok pôsobí zvýšenie povinných minimálnych rezerv na zníženie úverového potenciálu obchodných bánk a ich zníženie naopak ten potenciál banky zvyšuje. Ak sa použije tento nástroj selektívne tak sa jedná o priamy nástroj.
  3. reeskont zmeniek a lombard cenných papierov predstavuje znovu eksontovanie tých zmeniek, ktoré už boli eskontované obchodnými bankami. Odkupujú sa pritom zmenky od obyvagteľstva, od priemyselných a obchodných organizácii či firiem. Ale až keď tieto eskontované zmenky odkúpi emisná banka, zvyšuje sa úverový potenciál obchodných bánk, a tým sa môžu poskytovať vyššie úvery a súčasne pôsobiť na zvýšenie ponuky peňazí. Pri reeskonte zmeniek sa vymáha ich preplatenie v deň ich splatnosti Pri lombarde cenných papierov sa tieto v deň ich splatnosti preplácajú obchodným bankám. Pri zvýšení ponuky peňazí reeskontom zmeniek, je toto zvýšenie časovo limitované dobou splatnosti zmeniek, ale pri lombarde cenných papierov sa nemusí kryť lehota splatnosti s dobou splatnosti cenných papierov, ktoré sa lombardovali.
  4. operácie na voľnom trhu predstavujú klasický nástroj, najmä nákup a predaj štátnych cenných papierov (obligácie, štátne pokladničné poukážky) emisnou bankou. Pritom nákup štátnych cenných papierov emisnou bankou zvyšuje úverový potenciál obchodných bánk. Operácie na voľnom trhu však majú väčšiu šancu zvyšovať ponuku bezhotovostných peňazí, pretože obchodné banky obchodujú pri týchto operáciách s emisnou bankou bezhotovostne. Nezanedbateľným efektom pôsobenia operácií na peňažnom trhu je aj možnosť ich využitia na krytie schodku štátneho rozpočtu. V prípade emisie štátnych cenných papierov ide o formu krytia štátneho rozpočtu a opak by bol pri prebytku štátneho rozpočtu.
  5. konverzie a swapy – pri použití konverzií ide o nákupy alebo predaje zahraničných mien za domácu menu bez spätných operácií predaja alebo nákupu v budúcnosti. Konverzie pôsobia na ponuku peňazí trvale. Swapy – je to kombinácia promptných a termínovaných operácii. Emisná banka nakupuje alebo predáva zahraničné meny za domácu menu s tým, že v budúcnosti v dohodnutom termíne prípadne aj za ďalších podmienok uskutoční spätné operácie. Swapy len podmieňujú určité dočasné zmeny v ponuke peňazí. Obe však významnou mierou ovplyvňujú devízový kurz, pričom zmeny devízového kurzu sú rozhodujúcim faktorom pohybu zahraničného kapitálu.
  6. intervencie devízových kurzov predstavujú možnosť ovplyvňovať devízový kurz emisnou bankou. Môžu sa uskutočňovať prostredníctvom nákupov alebo predajom zlata, úpravy diskontnej sadzby a pod.

Komerčné banky

Obchodné banky (komerčné banky) sú podnikateľské subjekty. V porovnaní s nimi majú však celý rad špecifických čŕt vyplývajúcich z ich podstaty obchodníkov so zverenými peňažnými prostriedkami, ktoré sa prejavujú v ich špecifickom postavení a význame v ekonomike. Na ich činnosť sa preto obvykle vzťahujú i pravidlá odlišné od všeobecne uplatňovaných pravidiel podnikania. Vlastný cieľ ich činnosti – maximalizácia trhovej ceny akcie alebo maximalizácia zisku je však zhodný so základným cieľom činnosti iného podniku. Ku charakteristike komerčných bánk pristupujeme z dvoch hľadísk:

  1. z funkčného hľadiska, ktoré vychádza z jej ekonomických funkcií a činností komerčnej banky
  2. z právneho hľadiska, ktoré je založené na vymedzení banky v príslušnej právnej norme

Základné funkcie komerčných bánk

Banky plnia celý rad rôznych funkcií, ktoré sú im vlastné a vyplývajú z charakteru ich činnosti, alebo ich preberajú od iných finančných subjektov ako prevzaté. Zo štandardných základných funkcii komerčnej banky môžeme považovať:

  • finančné sprostredkovanie – túto činnosť vykonávajú v trhovej ekonomike na ziskovom princípe. Snažia sa pritom umiestniť získaný kapitál tam, kde prináša najväčšie zhodnotenie pri určitej miere rizika
  • vykonávanie bezhotovostného platobného styku – vedú účty pre veľký počet svojich klientov môžu uskutočňovať ich vzájomné platby účtovným prevodom bezhotovostných peňazí. Kvalitný a bezpečný platobný styk sa tak stáva jednou zo základných podmienok zdravého vývoja ekonomiky.

Bilancia komerčnej banky a jej štruktúra

Obchodné banky sú vo svojej podstate podnikateľské subjekty tak ako ktorýkoľvek podnik v trhovej ekonomike. V porovnaní s nimi majú však celý rad špecifických čŕt vyplývajúcich z ich podstaty obchodníkov so zverenými peňažnými prostriedkami, ktoré sa prejavujú v ich špecifickom postavení a význame v ekonomike. Na ich činnosť sa preto obvykle vzťahujú i pravidlá odlišné od všeobecne uplatňovaných pravidiel podnikania.

Operácie komerčných bánk

  • aktívne operácie bánk – banka pri nich vystupuje v postavením veriteľa, vznikajú jej rôzne pohľadávky – poskytovanie úverov, nákup dlhodobých cenných papierov, alebo jej vznikajú určité vlastnícke práva – zakúpením majetkových cenných papierov. Za najdôležitejšie aktívne operácie sa zväčša považuje poskytovanie úverov a finančné investície
  • pasívne operácie bánk – sú tie pri ktorých si banka zhromažďuje rôznymi cestami zdroje, ktoré neskôr použije na svoju ďalšiu podnikateľskú činnosť. Pri týchto pasívnych operáciách je banka v dlžníckom postavení, vznikajú jej záväzky – voči vkladateľom pri prijímaní vkladov, pri emisii vlastných dlhopisov voči tým, ktorí ich odkúpili.
  • neutrálne (mobilačné) operácie bánk – pri ktorých banka nevystupuje ani vo veriteľskom ani v dlžníckom postavení. Ich konečnom efekt sa prejaví až v hospodárskom výsledku – zmenárenská činnosť, poradenské služby, poplatky za otvorenie a vedenie účtu a pod.

Riadenie aktív a pasív komerčných bánk

Riadenie aktív a pasív komerčnej banky sa zvykne definovať ako spôsob riadenia štruktúry jej bilancie, ktorého cieľom je maximalizácia výnosov pri dosiahnutí požadovanej, resp. akceptovateľnej miery rizika. Banka ako podnikateľský subjekt sa v porovnaní s inými formami podnikania vyznačuje tým, že obchoduje s cudzím kapitálom (92%) a má pomerne malý základný kapitál (8%) vzhľadom na rozsah svojich obchodov.

Prvoradým predpokladom pri úspešnom podnikaní bánk je jej likvidita, solventnosť rentabilita. Tieto ciele sa dosahujú ťažko, pretože je umením zladiť bankové pasíva s bankovými aktívami, ktoré môžu byť vzájomnom protiklade, nakoľko splatnosti vkladov a úverov sa prelínajú.

Úlohou bankového manažmentu je predvídať, plánovať a riadiť aktíva a pasíva tak, aby zodpovedali vytýčeným cieľom a v tomto smere ich vývoj ovplyvňovali. Banky pôsobiace na Slovensku pritom musia dodržiavať opatrenia NBS, ktoré ovplyvňujú riadenie aktíva a pasív. Medzi najdôležitejšie z nich patria:

  • Povinné minimálne rezervy – spôsob a forma udržiavania rezerv pôsobí na výnosy banky
  • Opatrenia o obozretnom podnikaní – základný princíp riadenia činnosti spočíva v stanovení optimálneho pomeru medzi rizikom rentabilitou a likviditou. NBS stanovuje maximálne limity
    resp. minimálne, ktoré sú banky povinné dodržiavať.
  • Devízová pozícia na menové účely – stanovenie povinnosti udržiavať minimálny pomer devízových aktív k devízovým pasívam

Pasívne operácie obchodných bánk

Vlastný kapitál – je tvorený pri zakladaní banky emisiou akcií . V priebehu podnikateľskej činnosti banka svoj zakladateľský kapitál potupne zvyšuje o všeobecný rezervný kapitál tvorený na základe zákona a o tvorbu iných fondov, napr. ážiový fond – rozdiel medzi trhovou cenou akcie a jej nominálnou hodnotou. Účelové rezervy – pri zvýšení nominálnej hodnoty akcií a iné

Cudzí kapitál – za cudzí kapitál sa považujú vklady v banke a jej pôžičky. Najväčšiu časť cudzích zdrojov tvoria vklady. Vklady predstavujú záväzok banky voči vkladateľovi. Vkladové operácie spolu s emisiou cenných papierov nazývame primárne zdroje a patria sem:

  • Vklady na požiadanie – vklady na bežných účtoch, ktoré sa využívajú za účelom realizácie platobného styku.
  • Termínované vklady – komitent pri uzatváraní zmluvy sa zaviaže nedisponovať na určité časové obdobie s týmto vkladom.
  • Úsporné vklady – sporenie
  • Depozitné certifikáty – je cenný papier, obdoba termínovaného vkladu, v ktorom banka potvrdzuje prijatie sumy od klienta na určitú dobu – 6 mesiacov až 2 roky.
  • Bankové obligácie – ide o určitý druh dlhopisov (cenných papierov) buď so zaručeným, pevným, pravidelným, najčastejšie ročným alebo polročným úrokovým výnosom, alebo s pohyblivým výnosom, viazaný na referenčnú sadzbu. Pevná lehota splatnosti od 5 do 15 rokov.
  • Úvery a pôžičiek od iných bánk – tieto získava banka od iných bánk dôvodu udržania bankovej likvidity.
  • Úvery od centrálnej banky – ak nestačia úvery od ostatných bánk požiada o úver centrálnu banku, ktorá ich poskytuje za diskontnú úrokovú sadzbu.

Aktívne operácie bánk

Použitie získaných zdrojov z pasívnych operácii označujeme ako aktívne. Sú to činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív. Slúžia na použitie získaných zdrojov na bankové obchody, zabezpečenie likvidity, na investovanie do majetku a na vytváranie opravných položiek . Patria k ním predovšetkým:

  • Úverové operácie – predstavujú rozhodujúci podiel v portfóliu aktív.
  • Investovanie do cenných papierov
  • Finančné operácie

Členenie úverových operácií bánk

Úvery možno členiť podľa rôznych hľadísk:

  • podľa objektu úveru – prevádzkový úver, investičný úver, úver na zásoby a pod.
  • podľa typu bankových operácii – účelový úver, kontokorentný úver, eskontný úver, hypotekárny úver
  • podľa teritoriálneho použitia – tuzemský úver, zahraničný úver
  • podľa dlžníka – podnikový úver, verejný úver, spotrebný úver
  • podľa meny – korunový úver, devízový úver
  • podľa dĺžky úverového vzťahu – krátkodobý úver, strednodobý úver, dlhodobý úver

Pridaj komentár