(EuroEkonóm.sk)

Centrálna banka a centrálne bankovníctvo

Vznik a vývoj centrálneho bankovníctva

Prvé centrálne banky začali vznikať koncom 17. storočia. Je to obdobie, keď v obehu boli mince, nie však z drahých kovov, ďalej obiehali štátovky a klasické bankovky. V 17. storočí mohla klasické bankovky vydávať akákoľvek banka, a tieto bankovky boli vymeniteľné za zlato. V tom čase sa mnohé štáty zadlžovali doma.

Príčiny vzniku centrálnej banky

Ak panovník nemal dostatok peňazí, tak si požičal od obchodnej banky, ktorá fungovala na jeho teritóriu. Ak si však požičal, tak musel aj vrátiť, a to vrátane úrokov. Preto si panovník začína zakladať vlastnú centrálnu banku.

Panovník potreboval financovať svoje záujmy, ale aj záujmy štátu. Preto si panovník založil vlastnú centrálnu, ktorá vydávala peniaze. Neskôr bol vznik centrálnej banky spojený tiež s úverovaním štátneho rozpočtu.

Štátny rozpočet SR

Čo sa týka úverovania ŠR SR po r. 1993, tak centrálna banka NBS mohla financovať schodok štátneho rozpočtu, avšak toto financovanie bolo limitované na obdobie najviac 5 mesiacov a do istej výšky HDP. V súčasnosti, teda od 1. 5. 2001 NBS nemôže priamo financovať schodok štátneho rozpočtu.

Príčiny zakladania centrálnych bánk

Príčiny zakladania centrálnych bánk sú nasledovné:

  1. finančné záujmy štátu
  2. potreba vedenia účtov pre panovníka
  3. centralizácia emisie hotovostných peňazí

Spôsoby vzniku centrálnych bánk

Poznáme tri spôsoby vzniku centrálnej banky:

  1. V r. 1654 vzniká v Stockholme prvá centrálna banka, a to premenou súkromnej obchodnej banky na centrálnu banku. Keďže každá banka mala svoje vlastné bankovky, a bankovky v každej banke mali inú vymeniteľnosť, tak panovník poveril jednu banku emitovaním bankoviek, ktoré budú pustené do obehu a ostatné banky budú a musia tieto bankovky prijímať.
  2. Centrálna banka vzniká na základe pridelenia práva súkromnej obchodnej banke na emisiu bankoviek. Panovník sa rozhodol pre jednu obchodnú banku, ktorá bude vydávať bankovky. Aby však ovplyvnil ostatné banky, ktoré síce mohli naďalej emitovať svoje vlastné bankovky, ale aby ich ďalej už nevydávali, tak zaviedol zdaňovanie bankoviek emitovaných ostatnými bankami. Ostatné banky potom súhlasili s panovníkom (s bankou, ktorá mala emitovať bankovky).
  3. Panovník založil celkom novú inštitúciu. V r. 1694 týmto spôsobom vzniká v Anglicku Anglická banka, ktorá emituje štátovky. Táto banka funguje dodnes.

Charakteristické znaky centrálnej banky

  1. emisný monopol – centrálna banka má monopol na emisiu hotovostných peňazí
  2. uskutočňovanie menovej politiky – v súčasnosti je dôležité to, či centrálna banka je, alebo nie je samostatná, teda či je, alebo nie je závislá od vlády
  3. regulácia a dohľad nad bankovým systémom – centrálna banka stanovuje základný rámec zakladania a fungovania bánk

Rozdiely medzi centrálnymi bankami

Základné rozdiely medzi centrálnymi bankami v trhových ekonomikách závisia od nasledujúcich faktorov:

  1. stupeň samostatnosti
  2. hlavné ciele menovej politiky
  3. podiel na bankovom dohľade
  4. forma vlastníctva CB
  5. organizačná štruktúra cenrálnej banky

Stupeň samostatnosti

  • vysoký – Európska CB, CB Švajčiarska, CB Nového Zélandu, NBS
  • stredný – CB USA, CB Veľkej Británie
  • nízky – CB Japonska (do r. 1998 bola priamo závislá od vlády)

Čím vyššia miera samostatnosti, tým nižšia miera inflácie (sú však aj výnimky).

Hlavné ciele menovej politiky

  • základným cieľom menovej politiky aj u nás bola stabilita meny, v súvislosti s ekonomickým vývojom bol však tento cieľ transformovaný na cenovú stabilitu (Európska CB, NBS)
  • cenová stabilita je širší pojem ako stabilita meny, t.j. ak je zabezpečená cenová stabilita je zabezpečená aj stabilita meny
  • v niektorých krajinách je hlavným cieľom zabezpečenie neustáleho ekonomického rastu (USA, Japonsko)

Podiel na bankovom dohľade

  • dominantný – centrálna banka (Taliansko, SR)
  • stredný – bankový dohľad nevykonáva len CB, ale existujú aj špecializované inštitúcie bankového dohľadu (Japonsko, USA, Fínsko)
  • nízky – CB sa na bankovom dohľade priamo nezúčastňuje, ale prenecháva ho inej inštitúcií (Dánsko, Švédsko, Veľká Británia, Nový Zéland), centrálna banka tu nedohliada nad činnosťami jednotlivých bánk, vykonáva však dohľad nad celým bankovým systémom

Forma vlastníctva centrálnej banky

  • štát je 100% vlastníkom – Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Česko, Slovensko
  • centrálna banka založená štátom môže byť založená aj ako akciová spoločnosť (a.s.), rozlišujeme 2 kategórie:
    • 1. kategória – štát vlastní majoritnú väčšinu banky (viac ako 50%) – Japonsko 55%, Belgicko 50%, kde zvyšných 50% je kótovaných na burze
    • 2. kategória – štát vlastní menej ako 50% – USA (12 členských bánk), Švajčiarsko – časť štát a zvyšok vlastní niekoľko súkromných osôb, ktoré svoj podiel nemôžu nikomu predať

Organizačná štruktúra CB

  • jediná CB so svojimi pobočkami – vo väčšine krajín EÚ aj SR
  • viacero CB so svojimi pobočkami – USA

Medzi centrálnymi bankami existujú aj výnimky, ktoré sa vymykajú z klasickej štruktúry:

  1. výnimky smerom dole
    • v krajine nemusí existovať žiadna CB, musí však existovať inštitúcia, ktorá ju nahrádza
    • hotovostné peniaze potom môže emitovať buď inštitúcia, ktorá je tým poverená napr. Menová rada (Argentína), poverená zahraničná CB (Luxembursko, pre ktoré Belgická CB zabezpečovala emisiu peňazí) alebo zahraničná CB v rámci dolarizácie = domáca mena je oficiálne nahradená zahraničnou menou, pričom tu nejde o zavádzanie Eura
  2. výnimky smerom hore (nadštandard)
    • v ekonomike môže fungovať viac centrálnych bánk – USA, krajina je rozdelená na menové distrikty, kde funguje 12 distriktových centrálnych bánk, emitovať peniaze tak môže 12 + 1 bánk podľa rovnakých pravidiel a podmienok v pomere 1:1
    • v krajine reálne obiehajú banky viacerých bánk – vo Veľkej Británii môžu obiehať peniaze 4 bánk – Bank of England + 3 Škótske banky

Funkcie centrálnej banky

Poznáme makroekonomické a mikroekonomické funkcie centrálnej banky:

Makroekonomické funkcie CB:

  • emisia hotovostných bankoviek príp. mincí – technická otázka ako sa vydávajú peniaze do obehu
  • menová politika – otázka je do akej miery je CB zodpovedná za menovú politiku
  • devízová činnosť – značne ovplyvňuje vývoj menového kurzu domácej meny

Mikroekonomické funkcie CB:

  • regulácia a dohľad na bankovým systémom
  • je banka bánk – zabezpečuje operácie medzi jednotlivými bankami
  • banka štátu alebo banka vlády – CB nie sú zriadené za tým účelom, aby úverovali štát, priamy úver je zakázaný
  • reprezentácia štátu v menovej oblasti – CB je vrcholovou menovou autoritou, Guvernér na zasadnutiach Europského systému CB háji záujmy vlastnej krajiny

Bilancia CB v trhovej ekonomike

Aktíva centrálnej banky

Medzi aktíva centrálnej banky považujeme:

  1. Pokladničná hotovosť
  2. Nakúpená cudzie cenné papiere
  3. Úvery poskytnuté domácim bankám
  4. Úvery poskytnuté štátu
  5. Úvery poskytnuté domácim nebankovým subjektom
  6. Úvery poskytnuté zahraničným subjektom
  7. Devízové rezervy a zlato
  8. Majetkové účasti
  9. Hmotný a nehmotný majetok
  10. Nakúpené vlastné cenné papiere
  11. Ostatné aktíva
  12. Konečný výsledok hospodárenia – strata

Pasíva centrálnej banky

Medzi pasíva centrálnej banky považujeme:

  1. Emisia obeživa
  2. Povinné minimálne rezervy bánk
  3. Vklady štátu
  4. Vklady domácich nebankových subjektov
  5. Vklady zahraničných subjektov
  6. Kapitál
  7. Rezervné fondy
  8. Rezervy
  9. Emitované vlastné cenné papiere
  10. Ostatné pasíva
  11. Konečný výsledok hospodárenia – zisk

Zdroje a literatúra

  • BARÁK, J. et al.: Zákon o bankách, Komentář a předpisy souvisící, Praha, Linde Praha 2003, 474 str., ISBN 80-7201-418-8
  • MEDVEĆ, J. et al.: Banky teória a prax. Bratislava: VydavateĐstvo: Sprint dva, 2012. 649 s. ISBN 978-80-89393-73-2.
  • POLOUČEK, S.: Bankovnictví. 2. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2013. xvi, 480. ISBN 9788074004919.
  • POLOUČEK, S. et al.: Peniaze, banky, finančné trhy. Bratislava: Iura Edition, 2010. 476 s. ISBN: 978-80-8078-305-1.
  • POSPÍŠIL, R.: Bankovnictví pro právníky. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého, 2004. 214 s. ISBN 8024409062.
  • REVENDA, Z.: Centrální bankovnictví, 2. rozšířené vydání, Praha, Management Press 2001, 782 str., ISBN 80-7261-051-1
  • REVENDA, Z.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. 5. aktualiz. vyd. Praha: Management Press, 2012. 423 s. ISBN 9788072612406.
  • ŠEDOVÁ, J.: Právní základy bankovnictví České republiky. Brno: Masarykova univerzita, 2001. 119 s. ISBN 8021027320.

Pridaj komentár